Podcast o Filozofia krásy a jej vývoj

Kapitoly

Mýtus o kráse

Gréci a ideál krásy

Kalokagatia a matematika

Dva druhy krásy

Krása v ďalších storočiach

Přepis

Natália: Väčšina ľudí si myslí, že krása je len v očiach toho, kto sa pozerá. Ale čo ak vám poviem, že starovekí Gréci verili, že krása je v skutočnosti matematický vzorec?

Matej: Presne tak. Je to oveľa zložitejšie a zároveň fascinujúcejšie. Počúvate Studyfi Podcast.

Natália: Tak poďme na to, Matej. Čo je to vlastne tá krása? Je to len niečo, čo sa nám páči?

Matej: V podstate áno, ale filozofia, ktorá sa tým zaoberá, sa volá estetika. Krása je jedna z jej hlavných kategórií, popri škaredosti či vznešenosti.

Natália: A existuje nejaká jedna definícia?

Matej: Sú dva hlavné pohľady. Buď je to kvalita nejakej veci, ktorá v nás vyvolá radosť len tak, bezdôvodne. Alebo je to len konvencia – niečo, čo nás spoločnosť naučila považovať za krásne.

Natália: A čo tí Gréci s ich matematickým vzorcom? Ako to vnímali oni?

Matej: Gréci boli prví, ktorí chceli v umení vyjadriť nielen úžitok, ale aj krásu samu o sebe. Už ich veštkyňa Pýthia povedala: „Čo je správne, je krásne.“

Natália: Správne ako... morálne správne?

Matej: Presne. A krása mala obrovskú moc. Napríklad Helenu Trójsku zbavili všetkej viny za rozpútanie vojny, pretože jej kráse sa vraj nedalo odolať.

Natália: To je celkom dobrá výhovorka. A ako sa to prejavilo v umení?

Matej: Najlepšie v Aténach za Perikla. Svojou Akropolou a Parthenónom chceli ukázať svoju moc a to, že sú demokratickí. Vraj nedemokratická Sparta nič také krásne postaviť nedokázala.

Natália: Takže umenie ako politická propaganda?

Matej: Aj tak sa to dá povedať. Ich sochári hľadali rovnováhu medzi realizmom a ideálom krásy, ktorý volali kánon. Spájali v ňom súlad duše a tela.

Natália: Duše a tela? Ako to myslíš?

Matej: Dobrá a láskavá duša v krásnom tele. Tento ideál nazývali kalokagatia. Najlepšie to vidno na sochách mladých mužov ako Doryforos.

Natália: Takže krása nebola len povrchná vec.

Matej: Vôbec nie. Filozof Platón hovoril, že krása je harmónia a súlad častí. A že nie je vždy viditeľná očami. Jeho učiteľ Sokrates bol vraj fyzicky škaredý, no jeho krása bola vnútorná.

Natália: To dáva zmysel. Ale spomínal si matematiku...

Matej: Áno, Platón tvrdil, že umenie je len kópia a že skutočná krása je v geometrii a matematike. To bol vplyv Pythagora. Sochár Polykleitos podľa toho vytvoril svoj Kánon – sochu, kde tvár je presne jedna desatina výšky tela a hlava jedna osmina. Všetko prepočítané.

Natália: Takže grécka krása bola len o prísnych pravidlách a symetrii?

Matej: To je len jedna jej časť. Gréci rozoznávali dva druhy krásy. Tá prvá, s pravidlami, bola krása podľa boha Apolóna – poriadok, symetria, harmónia. Príkladom je Parthenón.

Natália: A tá druhá?

Matej: Tá bola podľa Dionýza, boha vína a chaosu. Tam išlo o porušovanie pravidiel. Do dokonalej harmónie vpadne chaos. Sem patrí napríklad hudba a tanec. Z tohto gréckeho delenia vychádza celé naše západné vnímanie umenia.

Natália: A čo prišlo po Grékoch? Zostali sme pri matematike?

Matej: V stredoveku bola krása dar od Boha, a keďže Boh je svetlo, dôležité bolo svetlo v gotických katedrálach. Potom sa renesancia vrátila ku Grékom – k harmónii a zlatému rezu.

Natália: Takže gotiku považovali za škaredú?

Matej: Presne tak! Bola pre nich príliš vysoká a neharmonická. A potom prišiel filozof Immanuel Kant a všetko zmenil.

Natália: Ako?

Matej: Povedal, že univerzálna krása neexistuje. Že je to subjektívne a je to vec vkusu. A v dvadsiatom storočí, v postmoderne, už krása v umení dokonca môže úplne chýbať.

Natália: Takže sme začali s matematickým vzorcom a skončili pri tom, že krása vlastne ani nemusí existovať. Fascinujúce. Matej, ďakujem ti veľmi pekne.

Matej: Aj ja ďakujem. A nezabudnite, krása môže byť aj v dobre zvládnutej maturite!