Test na Filozofia informácie a viery

Filozofia informácie a viery: Kľúčový rozbor pre študentov

Otázka 1 z 50%

Efekt dostupnosti ovplyvňuje naše presvedčenia a rozhodnutia tým, že sa riadime evidenciou, ktorú si ľahšie vybavíme z pamäti, aj keď je len čiastková.

Test: Presvedčenie a informácie, Kognitívna organizácia presvedčení, Argumentácia, rečové akty a presvedčenie, Epistemológia presvedčení, Epistemológia a postoje, Pragmatika komunikácie a konverzácie, Pragmatika informácie a reprezentácie, Kognitívne skreslenia a myslenie, Kognitívne skreslenia a rozhodovanie, Vnímanie, Konfirmačné skreslenie, Filozofia vedy, Literatúra a text

20 otázok

Otázka 1: Efekt dostupnosti ovplyvňuje naše presvedčenia a rozhodnutia tým, že sa riadime evidenciou, ktorú si ľahšie vybavíme z pamäti, aj keď je len čiastková.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Efekt dostupnosti spočíva v tom, že pri prijímaní presvedčení či rozhodnutí v určitej oblasti sa riadime evidenciou, ktorú máme viac-menej bezprostredne dostupnú. To znamená, že si ľahšie vybavíme príklady, ktoré sa začínajú písmenom R, ako tie, ktoré ho majú ako tretie, a to následne ovplyvňuje naše odhady a rozhodnutia.

Otázka 2: Podľa študijných materiálov, ako sa pristupuje k otázke, či prijímame presvedčenia, postoje a rozhodnutia racionálnou cestou, najmä vzhľadom na vplyv zdanlivo iracionálnych efektov?

A. Táto otázka je kľúčová a vedie k záveru, že väčšina našich rozhodnutí je striktne iracionálna.

B. Otázka nie je príliš zaujímavá, pretože pojem racionálnosti možno definovať rôzne, čo umožňuje klasifikovať zdanlivo iracionálne procesy ako racionálne.

C. Materiály silno argumentujú, že všetky spomenuté efekty sú jasným príznakom iracionálnosti ľudského myslenia.

D. Prijímanie presvedčení a rozhodnutí pod vplyvom iracionálnych efektov sa vždy považuje za nevýhodné a nepatrí do evolučnej konštitúcie človeka.

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že otázka racionálnosti nie je príliš zaujímavá, pretože pojem racionálnosti môžeme definovať rôzne, a tak nájsť dostatočne široký pojem, pri ktorom by sa aj procesy ovplyvnené zdanlivo iracionálnymi efektmi dali klasifikovať ako racionálne. Tiež spomína, že tieto procesy, ktoré sú rýchle, nevedomé a intuitívne, sú z evolučného hľadiska výhodné.

Otázka 3: V ilúzii tieňovaných obdĺžnikov sa menší obdĺžnik, hoci vyplnený iba jedným odtieňom sivej farby, javí ako tieňovaný vďaka pozadiu väčšieho obdĺžnika.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Menší obdĺžnik je vyplnený sivou farbou len jedného odtieňa. Zdá sa však, akoby aj menší obdĺžnik bol tieňovaný, pričom na ľavej strane sa nachádza svetlejší odtieň sivej, ktorý postupne prechádza do tmavšieho odtieňa na pravej strane. Opäť ide o optický klam, ktorý je spôsobený pozadím, teda farebnou výplňou väčšieho obdĺžníka.

Otázka 4: Podľa textu, ako je podmienený vnem odtieňa farby kruhu, ktorý je umiestnený vo štvorci?

A. Vnem odtieňa farby kruhu je vnímaný izolovane od okolia.

B. Vnem odtieňa farby kruhu je podmienený vnemom odtieňa farby štvorca, ktorá kruh obklopuje, slúžiac ako kontrast.

C. Vnem odtieňa farby kruhu je ovplyvnený tieňovaním väčšieho obdĺžnika v pozadí.

D. Vnem odtieňa farby kruhu je určovaný výlučne jeho vlastným odtieňom bez vplyvu okolia.

Vysvetlenie: Text uvádza, že 'Vnem odtieňu farby kruhu je podmienený vnemom odtieňu farby štvorca, ktorá kruh obklopuje – farebný odtieň kruhu nevnímame ako izolovaný, ale farebný odtieň štvorca predstavuje kontrast, voči ktorému odtieň kruhu porovnávame.' Ostatné možnosti sú v rozpore s týmto tvrdením alebo sa týkajú iných optických ilúzií spomenutých v texte.

Otázka 5: V rámci konfirmačného skreslenia máme tendenciu nekriticky prijímať informácie, ktoré spochybňujú naše existujúce presvedčenia.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Naopak, vďaka konfirmačnému skresleniu prijímame informácie, ktoré naše presvedčenie vyvracajú, s veľkou nedôverou, podrobujeme ich ďalšiemu overovaniu, chceme ich spochybniť a vynakladáme úsilie na ich elimináciu. K evidencii, ktorá má potenciál spochybniť naše presvedčenie, zaujímame zvýšený kritický postoj.