Test na Filozofia Gottfrieda Wilhelma Leibniza

Filozofia Gottfrieda Wilhelma Leibniza: Prehľad pre študentov

Otázka 1 z 50%

V Leibnizovom riešení psychofyzického problému Boh počiatočným nastavením sveta zariadil, že psychické a fyzické sú prepojené, no neskôr neustále využíva každú príležitosť na ich ďalšie prepojenie.

Test: Leibniz, Filozofia zla, Morálna sloboda, História kalkulu, Veda a racionalita

20 otázok

Otázka 1: V Leibnizovom riešení psychofyzického problému Boh počiatočným nastavením sveta zariadil, že psychické a fyzické sú prepojené, no neskôr neustále využíva každú príležitosť na ich ďalšie prepojenie.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Leibniz vyriešil psychofyzický problém tvrdením, že Boh na začiatku stvorenia sveta všetko prednastavil tak, že určité myšlienky duše súvisia s určitými pohybmi tela, a po tomto prvotnom nastavení už do toho Boh nemusí viac zasahovať. Toto nazval predurčenou (prestabilizovanou) harmóniou.

Otázka 2: Ako Leibniz vysvetľoval existenciu zla vo svete v kontexte svojej Teodicey?

A. Zlo je priamym dôsledkom slobodnej vôle človeka, za ktorú Boh nenesie zodpovednosť.

B. Boh musel stvoriť svet o čosi menej dokonalý než seba samého, čím v ňom ponechal priestor na nedokonalosť a zlo v metafyzickom zmysle.

C. Zlo je výsledkom poruchy v predurčenej harmónii, ktorá nastala po stvorení sveta.

D. Zlo vôbec neexistuje, je to len naše subjektívne vnímanie nedokonalosti.

Vysvetlenie: Leibniz vo svojej Teodicey obhajoval Boha za existenciu zla tým, že Boh stvoril svet ako optimálny, ale musel ho stvoriť o čosi menej dokonalý než seba samého. Tým v ňom ponechal priestor na nedokonalosť a zlo v metafyzickom zmysle. Boh za to nemôže, pretože ak by stvoril svet dokonalejší, musel by stvoriť druhého Boha.

Otázka 3: Podľa Clarka je Boh, ktorý stvoril svet, ale už do neho nezasahuje, skutočným kráľom svojho kráľovstva.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Clarke kritizoval Leibnizovo poňatie Boha tým, že ak by kráľ mal kráľovstvo, v ktorom by sa všetko dialo bez jeho riadenia či zásahov, išlo by o jeho kráľovstvo len podľa mena a nezaslúžil by si titul kráľa. Učenie, že beh sveta sa môže odvíjať bez ustavičného riadenia Bohom, vedie k vylúčeniu Boha zo sveta.

Otázka 4: Kto kritizoval Newtonovo poňatie priestoru ako sensoria, ktoré Boh používa na vnímanie?

A. Clarke, ktorý s týmto výkladom Newtona úplne súhlasil.

B. Leibniz, tvrdiac, že ak Boh potrebuje orgán na vnímanie, svet nemôže byť jeho výtvorom.

C. Isaac Newton sám, keďže neskôr svoje pôvodné tvrdenie odvolal.

D. Ani Leibniz, ani Clarke, pretože obaja sa zhodli na Newtonovom poňatí sensoria.

Vysvetlenie: Leibniz vo svojom prvom liste kritizuje Newtonovo poňatie priestoru ako sensoria, ktoré Boh používa na zmyslové vnímanie. Argumentuje, že ak Boh potrebuje takýto orgán alebo prostriedok na vnímanie, svet nemôže byť jeho výtvorom. Clarke naopak Newtona bráni a objasňuje, že Newton to myslel iba ako prirovnanie.

Otázka 5: Podstata slobodnej substancie spočíva v tom, že je primárne ovplyvnená vášňami.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Slobodná substancia sa riadi nahliadaním dobra, ku ktorému tiahne. Neslobodne konáme, keď sme ovplyvnení vášňami, nie slobodne.