Test na Filozofia Gottfrieda Wilhelma Leibniza

Otázka 1: Monády sa správajú ako zrkadlá len voči sebe navzájom a nevnímajú celý kozmos, ale len odrazy od iných monád.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Monády fungujú ako zrkadlá, ktoré odrážajú nielen iné monády, ale každá monáda vníma a odráža aj celý kozmos. Z iných monád potom získavajú informácie o tom, ako je celok vnímaný z inej perspektívy.

Otázka 2: Ktoré tvrdenie najlepšie vystihuje podstatu Leibnizovej prednastavenej harmónie (harmonia praestabilita) v kontexte psychofyzického problému?

A. Boh neustále zasahuje do sveta, aby pri každej príležitosti prepojil psychické s fyzickým, čím zabezpečuje harmóniu.

B. Monády sú po počiatočnom nastavení Bohom samostatne aktívne vďaka vnútornej sile a ich činnosť je synchronizovaná ako dokonale nastavené hodiny.

C. Harmónia medzi psychickým a fyzickým je výsledkom nepretržitého vzájomného ovplyvňovania monád prostredníctvom ich „okien“.

D. Boh na začiatku stvoril svet tak, že prednastavil paralelizmus medzi myšlienkami duše a pohybmi tela, pričom následné zásahy už nie sú potrebné.

Vysvetlenie: Leibnizova prednastavená harmónia rieši psychofyzický problém tým, že Boh na začiatku stvorenia sveta zariadil paralelizmus medzi myšlienkami duše a pohybmi tela, podobne ako zručný hodinár nastaví hodiny, ktoré potom fungujú dokonale samé osebe, bez potreby ďalších zásahov. Monády sú po tomto prvotnom nastavení samostatne aktívne vďaka vnútornej sile. Tvrdenie, že Boh neustále zasahuje, je charakteristické pre okazionalizmus, nie pre Leibniza. Tvrdenie o vzájomnom ovplyvňovaní monád prostredníctvom „okien“ je tiež nesprávne, keďže monády „nemajú okna“.

Otázka 3: Clarke súhlasil s názorom, že Boh stvoril svet tak dokonale, že už nepotrebuje neustále riadiť a zasahovať do jeho chodu, čo by ho činilo skutočným panovníkom.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Clarke nesúhlasil s názorom, že Boh nepotrebuje neustále riadiť a zasahovať do chodu sveta. Tvrdil, že kráľ, v ktorého kráľovstve by sa všetko dialo bez jeho riadenia či zásahov, by bol len nominálnym kráľom, a to isté platí pre Boha, ak by ustavične neriadil beh sveta. Takéto učenie by viedlo k vylúčeniu Boha zo sveta.

Otázka 4: Ako Leibniz obhajuje Božiu rolu vo svete proti Clarkeovmu prirovnaniu Boha k nominálnemu kráľovi, ktorý nezasahuje do svojho kráľovstva, s použitím analógie s múdrym kráľom?

A. Tvrdí, že Boh je ako kráľ, ktorý svojich poddaných tak dobre vzdelal a zabezpečil im obživu, že ich nemusí neustále usmerňovať.

B. Zastáva názor, že Boh potrebuje občasné mimoriadne zásahy, aby udržal svet v chode, podobne ako hodinár opravuje hodiny.

C. Vysvetľuje, že Boh veci ustavične uchováva a bez neho nemôžu pretrvávať, takže jeho kráľovstvo nie je len pomenovaním.

D. Poukazuje na to, že Boh je ako kráľ, ktorý síce stvoril svet, ale už do neho nijako nezasahuje, lebo nemá záujem o svojich poddaných.

Vysvetlenie: Leibniz v reakcii na Clarkovu kritiku, že jeho Boh by bol len nominálnym kráľom, ktorý nezasahuje do svojho sveta, obhajuje Boha dvoma hlavnými argumentmi. Po prvé, uvádza, že Boh veci ustavične uchováva a veci bez neho nemôžu pretrvávať, čo znamená, že jeho kráľovstvo nie je len pomenovaním. Po druhé, prirovnáva Boha ku kráľovi, ktorý svojich poddaných tak dobre vzdelal a zabezpečil im obživu, že v nich udržiava dobré schopnosti a zmýšľanie, a preto ich nemusí neustále usmerňovať. Možnosť, že Boh potrebuje mimoriadne zásahy, je Newtonova pozícia, ktorú Leibniz kritizuje. Posledná možnosť opisuje deistického Boha, čo je presne to, čo Leibniz svojou obhajobou popiera.

Otázka 5: Protiklad právd rozumu je podľa Leibniza nemožný.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Pravdy rozumu sú podľa Leibniza nutné a ich protiklad je nemožný, ako je uvedené v študijných materiáloch.