Podcast o Farmakoterapia autoimunitných chorôb a očkovanie

Kapitoly

Úvod do pomocných látok

Čo sú excipienty?

Proces triturácie

Príprava a sušenie

Magické tlačidlá

Kúpiť teraz vs. Pridať do košíka

Útok z vlastných radov

Dva typy útokov

Keď je cieľom všetko

Čo je imunoterapia?

Posilnenie imunity

Biologická liečba a cytokíny

Kedy treba imunitu brzdiť

Moderné biologické imunosupresíva

Úvod do vakcinácie

Pasívna imunita a typy vakcín

Očkovací kalendár a Teta Hexa

Sila kolektívnej imunity

Tajná prísada a moderné vakcíny

Revolúcia menom COVID-19

Zhrnutie a záver

Přepis

Tereza: ...a ja som si vždy myslela, že cukor v tabletke je len na chuť! To je neuveriteľné.

Filip: Presne tak! Ale nie, laktóza tam má kľúčovú funkciu plniva, teda zrieďovadla.

Tereza: Okej, toto si musíme rozobrať od začiatku. Počúvate Studyfi Podcast.

Filip: Dnes sa teda bavíme o excipientoch, alebo jednoducho pomocných látkach. Sú to vlastne takí tichí pomocníci v každom lieku.

Tereza: Takže ako tá spomínaná laktóza. Máš len maličké množstvo účinnej látky a potrebuješ zväčšiť jej objem, aby sa s ňou dalo pracovať, však?

Filip: Presne. Bez plniva by si z pár miligramov prášku tabletku neurobila. Potrebuješ základ, do ktorého tú účinnú látku primiešaš.

Tereza: A ako zaistíš, aby tá malá štipka bola rovnomerne v celej zmesi? To znie ako misia nemožné.

Filip: Na to máme proces, ktorý sa volá triturácia. Je to v podstate veľmi precízne a postupné rozotieranie a miešanie.

Tereza: Aha, takže to nie je len také obyčajné zamiešanie lyžičkou?

Filip: Vôbec nie. Používajú sa na to tie najjemnejšie prášky, často siedmej triedy jemnosti, aby bol výsledok dokonale homogénny.

Tereza: Chápem. Takže cieľom je mať na konci jemný prášok, kde je všetko perfektne rozptýlené.

Filip: Presne tak. A ak by bola zmes vlhká, nasleduje sušenie. Napríklad vysúšaním v prúde horúceho vzduchu, niekedy stačí aj dvadsať minút pri určitej teplote.

Tereza: Celá veda! Takže od obyčajného plniva až po presne kontrolované sušenie. Fascinujúce.

Filip: A to sme len na začiatku. Poďme sa pozrieť na ďalší typ pomocných látok.

Tereza: Takže v podstate ide o to, ako zaujať na prvý pohľad. A keď už sme pri tom, poďme na niečo, čo pozná každý z nás... online nakupovanie a tie magické tlačidlá.

Filip: Presne tak! Pozrime sa na tie obrázky. Vidíme tam klasické „Pridať do košíka“. Toto je základný kameň každého e-shopu. Jeho úlohou je znížiť počiatočný odpor.

Tereza: Čiže... len si to tam odložím, ešte sa nerozhodujem o kúpe?

Filip: Presne. Je to nízky záväzok. Ale všimni si, že niektoré sú čierne, iné výraznejšie. Dizajnéri sa hrajú s farbami a textom, aby zistili, čo funguje najlepšie. Nejde o náhodu.

Tereza: A čo to tlačidlo „Kúpiť teraz“? To sa mi zdá také... naliehavejšie. V čom je rozdiel?

Filip: Obrovský. „Kúpiť teraz“ je pre impulzívnych nakupujúcich. Preskakuješ košík a ideš rovno k pokladni. Je to psychologický trik na urýchlenie rozhodnutia, kým si to nerozmyslíš.

Tereza: Takže tlačidlo „Pridať do košíka“ je môj zoznam želaní, a „Kúpiť teraz“ je dôvod, prečo jem na konci mesiaca suché rožky.

Filip: V podstate si to vystihla dokonale. Každé tlačidlo cieli na iný typ správania a inú fázu nákupného procesu. Je to celá veda.

Tereza: Fascinujúce. A práve o tom, ako nás toto správanie ovplyvňuje v iných oblastiach, si povieme viac hneď po krátkej pauze.

Tereza: Takže náš imunitný systém je zvyčajne náš najlepší obranca. Ale čo sa stane, keď sa tento obranca... zblázni a začne útočiť na vlastné bunky?

Filip: Presne to je podstata autoimunitných ochorení, Tereza. Je to situácia, keď imunitný systém nerozozná vlastné tkanivá od cudzích a spustí proti nim útok. Je to ako keby armáda začala bombardovať vlastné mestá.

Tereza: To znie desivo. A je to bežné?

Filip: Prekvapivo áno. Postihujú viac než 5% populácie a poznáme už vyše 80 rôznych typov takýchto ochorení. Mnohé z nich sú, žiaľ, chronické.

Tereza: Okej, 80 rôznych chorôb. Dá sa v tom vôbec nejako vyznať? Ako ich delíme?

Filip: Skvelá otázka! V zásade ich môžeme rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Prvá sú orgánovo špecifické ochorenia.

Tereza: To znamená, že imunitný systém si vyberie jeden konkrétny orgán a ide po ňom?

Filip: Presne tak. Zamieri sa na antigén, ktorý je typický len pre ten jeden orgán. Perfektným príkladom je diabetes mellitus prvého typu.

Tereza: Kde sú cieľom bunky pankreasu, ktoré tvoria inzulín, však?

Filip: Áno. Alebo Hashimotova tyreoiditída, kde je cieľom štítna žľaza. Pri myasthenia gravis zase telo vyrába protilátky, ktoré blokujú prenos signálu medzi nervom a svalom.

Tereza: Takže mozog povie svalu, aby sa pohol, ale ten odkaz sa proste stratí?

Filip: V podstate áno, je to taký imunitný spam filter. Alebo celiakia, kde imunitná reakcia na lepok poškodzuje tenké črevo.

Tereza: Dobre, to sú tie špecifické. A tá druhá skupina?

Filip: To sú orgánovo nešpecifické, alebo systémové ochorenia. Tu je antigén, na ktorý systém útočí, prítomný v celom tele. Takže problém sa netýka len jedného orgánu.

Tereza: A čo sem patrí? Predpokladám, že tie známejšie názvy.

Filip: Určite. Napríklad reumatoidná artritída, ktorá postihuje hlavne kĺby, ale môže zasiahnuť aj iné systémy. Alebo skleróza multiplex, kde imunitný systém ničí ochranné obaly nervových vlákien v mozgu a mieche.

Tereza: Ako keby ohrýzal izoláciu na elektrických kábloch...

Filip: Perfektné prirovnanie! A potom je tu asi najznámejší príklad – systémový lupus erythematosus, známy ako SLE.

Tereza: To je ten s typickým fľakom na tvári v tvare motýľa, však?

Filip: Presne. Pri lupuse telo tvorí protilátky dokonca proti vlastnej DNA a RNA. Útok je teda naozaj... systémový. Zasiahnuté môžu byť koža, kĺby, obličky, mozog, prakticky čokoľvek.

Tereza: Wow. Takže máme systém, ktorý je navrhnutý, aby nás chránil, no zrazu sa z neho stane náš najväčší nepriateľ. Ako s tým vôbec bojujeme? Aké lieky používame na skrotenie takejto imunitnej vzbury?

Tereza: Takže to je to, čo sa deje, keď sa s problémom vysporiada imunitný systém sám... Ale čo ak mu chceme pomôcť? Alebo ho naopak, trochu pribrzdiť?

Filip: Presne tak! A práve vtedy prichádza na scénu imunoterapia. Je to vlastne taká modulácia, alebo teda úprava funkcie imunitného systému. Predstav si to ako mixážny pult pre imunitu.

Tereza: Mixážny pult? To sa mi páči! Takže môžeme pridať basy alebo stlmiť výšky?

Filip: V podstate áno! Máme dva hlavné posuvníky. Jedným je imunostimulácia, ktorou imunitu posilňujeme, a druhým imunosupresia, ktorou ju, naopak, tlmíme.

Tereza: Dobre, začnime tým pozitívnym. Kedy potrebujeme imunitu... nakopnúť?

Filip: Najčastejšie vtedy, keď je oslabená a nedokáže si poradiť s bežnými infekciami. Napríklad pri opakujúcich sa virózach. Na to slúžia imunostimulanciá.

Tereza: A ako to funguje? Čo sú to za látky?

Filip: Máme ich viacero druhov. Napríklad chemického pôvodu, ako inozín pranobex, ktorý v podstate povie našim T-lymfocytom a NK bunkám, aby sa začali viac množiť a byť aktívnejšie.

Tereza: NK bunky – to sú tí naši „prirodzení zabijaci“, pamätám si. Takže im len dodáme energiu?

Filip: Presne. Alebo potom máme lieky bakteriálneho pôvodu. A tu prichádza tá zaujímavá časť... Sú to vlastne lyzáty, teda rozbité kúsky baktérií.

Tereza: Počkaj, počkaj. Takže my bojujeme proti infekciám... tým, že si do tela dávame kúsky mŕtvych baktérií? To znie trošku kontraproduktívne.

Filip: Znie, ale funguje to! Telo si na tie neškodné kúsky vytvorí imunitnú odpoveď a je potom pripravené na skutočnú, živú baktériu. Je to ako tréning v posilňovni pre makrofágy. Používa sa to hlavne pri opakovaných infekciách dýchacích alebo močových ciest.

Tereza: Takže imunitný systém si vďaka tomu „zacvičí“ nanečisto. Chápem.

Filip: Áno. A potom tu máme najsilnejšiu kategóriu — biologické látky. Tie sa používajú pri naozaj vážnych stavoch, ako sú nádorové ochorenia alebo ťažké imunodeficiencie.

Tereza: Biologické látky. To znie... pokročilo. Čo si pod tým máme predstaviť?

Filip: Sú to látky, ktoré sú telu vlastné alebo sú im veľmi podobné. Hovoríme hlavne o cytokínoch. To sú proteíny, ktoré fungujú ako poslovia medzi bunkami imunitného systému.

Tereza: Aha, ako taký imunitný chat. Posielajú si správy, čo majú robiť?

Filip: Perfektné prirovnanie! Napríklad Interleukín-2, skrátene IL-2, je ako správa, ktorá hovorí T-lymfocytom: „Množte sa a útočte!“. Používa sa pri liečbe niektorých typov rakoviny.

Tereza: A čo interferóny? O tých som už počula v súvislosti s vírusmi.

Filip: Presne tak. Interferóny sú zase správy, ktoré bunky posielajú svojim susedom s varovaním: „Pozor, blíži sa vírus, aktivujte si obranu!“. A nielen to, kontrolujú aj delenie buniek, takže majú aj protinádorový účinok.

Tereza: Takže v podstate len využívame prirodzené komunikačné kanály tela a posielame tie správne správy vo väčšom množstve.

Filip: V tom je to kúzlo. A ešte sem patria hematopoetické rastové faktory. Tie zase stimulujú kostnú dreň, aby tvorila viac bielych alebo červených krviniek, napríklad po chemoterapii.

Tereza: Dobre, takže zosilniť imunitu vieme. Ale spomínal si aj druhý posuvník — jej utlmenie. Prečo by sme, preboha, chceli oslabovať našu vlastnú obranu?

Filip: To je skvelá otázka. Sú situácie, kedy naša obrana útočí na nesprávny cieľ. Buď na bunky vlastného tela – a to sú autoimunitné ochorenia – alebo na transplantovaný orgán, ktorý vníma ako cudzie teleso.

Tereza: Takže vtedy musíme imunitnému systému povedať, aby sa upokojil a neútočil na to, čo nemá.

Filip: Presne. A na to slúžia imunosupresíva. Najstaršie a najznámejšie sú glukokortikoidy.

Tereza: Kortikoidy... tie majú dosť zlú povesť, nie?

Filip: Áno, majú veľa nežiaducich účinkov, hlavne pri dlhodobom užívaní. Ale ich prínos je často oveľa väčší ako riziká. V podstate potláčajú tvorbu takmer všetkých prozápalových poslov, teda cytokínov.

Tereza: Takže vypnú tú imunitnú komunikáciu.

Filip: Áno, veľmi efektívne. Potom máme lieky, ktoré sa viažu na špeciálne proteíny v bunkách, takzvané imunofilíny. Látky ako cyklosporín alebo takrolimus.

Tereza: Zase zložité názvy... Čo robia tieto?

Filip: Tie cielene zablokujú signálnu dráhu v T-lymfocytoch, ktorá je závislá na vápniku. Bez tohto signálu sa T-lymfocyty jednoducho neaktivujú. Je to, akoby si im preťala telefónnu linku.

Tereza: Takže kortikoidy sú taký plošný „výpadok siete“ a toto je skôr cielené odpojenie konkrétnych účastníkov?

Filip: To je výborná analógia! Presne tak. Je to oveľa cielenejší a špecifickejší zásah.

Tereza: A čo tá najmodernejšia liečba? Predpokladám, že aj tu máme nejakú biologickú možnosť.

Filip: Samozrejme. Biologická liečba totálne zmenila pohľad na autoimunitné ochorenia, ako je reumatoidná artritída alebo Crohnova choroba. Funguje na princípe monoklonálnych protilátok.

Tereza: To znie ako niečo zo sci-fi filmu. Protilátky vyrobené v laboratóriu?

Filip: V podstate áno. Sú to protilátky navrhnuté tak, aby sa zamerali na jednu jedinú molekulu v tele a zablokovali ju. Predstav si ich ako super-presné navádzané strely.

Tereza: A na čo cielia?

Filip: Napríklad na molekulu zvanú TNF-alfa. To je jeden z hlavných cytokínov, ktoré spúšťajú zápal. Lieky ako infliximab alebo adalimumab sa naň naviažu a zneškodnia ho.

Tereza: Wow. Takže namiesto plošného bombardovania kortikoidmi tu máme prácu ostreľovača.

Filip: Presne! A môžeme cieliť aj na iné molekuly. Na rôzne interleukíny alebo priamo na povrchové znaky imunitných buniek, napríklad na znak CD20 na B-lymfocytoch, a tým ich zničiť.

Tereza: To je neuveriteľné, ako presne dokážeme do toho systému zasiahnuť. Ale musí to mať aj riziká, nie? Keď takto tlmíme imunitu...

Filip: Určite. Najväčším rizikom je, samozrejme, zvýšená náchylnosť na infekcie. Keď stlmíš strážcov, zlodeji majú ľahšiu prácu. Preto je táto liečba vždy pod prísnym dohľadom lekára.

Tereza: Jasné, to dáva zmysel. Je to fascinujúca oblasť, kde sa medicína stretáva s biológiou na tej najvyššej úrovni. Ale hovorili sme o autoimunitných ochoreniach... Poďme sa pozrieť na niektoré konkrétne príklady...

Tereza: A to nás myslím plynule privádza k našej poslednej, ale asi najočakávanejšej téme na dnes. Vakcinácia.

Filip: Presne tak! Očkovanie je bez debaty jednou z najväčších revolúcií v histórii ľudského zdravia. Je to jeden z najväčších úspechov 20. storočia v oblasti verejného zdravia.

Tereza: Keď povieš imunizácia, čo presne to znamená? Je to to isté ako očkovanie?

Filip: Skvelá otázka na začiatok. Imunizácia je širší pojem. Je to v podstate ochrana organizmu proti infekčným chorobám. A tá môže byť aktívna alebo pasívna.

Tereza: Dobre, poďme na to postupne. Čo je aktívna imunizácia?

Filip: Aktívna znamená, že tvoje telo si imunitu vytvára samo. Buď prirodzene, keď prekonáš nejakú chorobu... čo nie je úplne ideálny spôsob...

Tereza: To rozhodne nie! A tá druhá možnosť?

Filip: A tá druhá je umelá, a to je presne vakcinácia. Telo naučíme bojovať proti patogénu bez toho, aby si musela reálne ochorieť.

Tereza: Dobre, takže to bola aktívna. A čo tá pasívna?

Filip: Pasívna je, keď dostaneš už hotové protilátky. Prirodzene ich dostáva bábätko od matky cez placentu alebo v materskom mlieku.

Tereza: To je fascinujúce. A dá sa to aj umelo?

Filip: Áno, umelo sa podávajú takzvané hyperimúnne séra. To sú vlastne koncentrované hotové protilátky. Používa sa to v akútnych prípadoch, ale ochrana je len dočasná.

Tereza: Takže aktívna imunita je dlhodobá, pasívna je taká rýchla pomoc. Rozumiem. A keď sa vrátime k vakcínam, sú všetky rovnaké?

Filip: Vôbec nie. Dnes máme celú paletu. Klasikou sú živé, atenuované vakcíny. To znamená, že mikrób je len oslabený, ale stále živý.

Tereza: Čiže telo si s ním poradí, ale zároveň sa naučí, ako vyzerá?

Filip: Presne! Potom sú inaktivované, kde je mikrób úplne usmrtený. Alebo máme toxoidy, kde použijeme len jed, toxín baktérie, ktorý je zbavený toxicity, no stále vyvolá imunitnú odpoveď. Napríklad proti tetanu.

Tereza: A čo tie modernejšie? Počula som názvy ako podjednotkové alebo konjugované.

Filip: Áno, to je tá revolúcia, o ktorej som hovoril! Už sa nespoliehame len na celé patogény. Pri podjednotkových vakcíňach použijeme len malý, vybraný kúsok mikróbu, takzvaný epitop, ktorý imunitnému systému stačí na rozpoznanie.

Tereza: A konjugované?

Filip: Tie sú ešte šikovnejšie. Niektoré časti baktérií, napríklad polysacharidy, nevyvolávajú silnú imunitnú odpoveď u malých detí. Takže ten kúsok, ten epitop, kovalentne naviažeme na nejaký bielkovinový nosič, ktorý imunitu poriadne „nakopne“.

Tereza: To znie ako celá veda. Poďme k niečomu praktickému. Na Slovensku máme povinný očkovací kalendár. Prečo vlastne?

Filip: Pretože potrebujeme dosiahnuť kolektívnu imunitu. To je stav, kedy je v populácii zaočkovaných toľko ľudí, že sa infekcia nemá ako efektívne šíriť. Chráni to aj tých, ktorí sa očkovať nemôžu.

Tereza: A keď zaočkovanosť klesne?

Filip: Vzniká takzvaná vakcinačná diera. To je nebezpečné, lebo sa môžu vrátiť choroby, ktoré sme už takmer nepoznali. Našťastie, na Slovensku máme u detí dlhodobo vysokú, vyše 98-percentnú zaočkovanosť.

Tereza: To je skvelá správa. A ktoré očkovanie je pre deti prvé a najznámejšie?

Filip: Jednoznačne „Teta Hexa“! Je to kombinovaná vakcína, ktorá chráni naraz proti šiestim chorobám. Podáva sa v troch dávkach v prvom roku života.

Tereza: Šesť v jednom? Páni. Proti čomu všetkému chráni?

Filip: Je to záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová hepatitída B a hemofilové invazívne nákazy. Je to úžasný príklad modernej medicíny.

Tereza: A ako to funguje? Sú tam všetky tie typy vakcín, o ktorých si hovoril?

Filip: Presne tak. Napríklad proti záškrtu a tetanu obsahuje toxoidy. Proti čiernemu kašľu je tam acelulárna vakcína, čiže len časti baktérie. A proti hepatitíde B je podjednotková vakcína vyrobená genetickým inžinierstvom. Je to naozaj sofistikovaný kokteil.

Tereza: Spomínal si kolektívnu imunitu. Líši sa tá potrebná hranica zaočkovanosti pre rôzne choroby?

Filip: Určite. Závisí to od infekčnosti daného ochorenia. Napríklad osýpky a čierny kašeľ sú extrémne nákazlivé. Tam potrebujeme zaočkovanosť až 92 až 95 percent.

Tereza: A pri menej nákazlivých chorobách?

Filip: Pri detskej obrne alebo záškrte stačí hranica okolo 80 až 85 percent. Ale cieľom je vždy mať ju čo najvyššiu, aby sme chránili celú populáciu.

Tereza: To dáva zmysel. Okrem Hexavakcíny je v kalendári aj očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke. To je tá MMR vakcína, však?

Filip: Áno, Priorix. To je príklad živej, atenuovanej vakcíny. Obsahuje oslabené vírusy všetkých troch chorôb.

Tereza: A potom nasledujú preočkovania v neskoršom veku, aby imunita nevyprchala.

Filip: Presne tak. V šiestom, jedenástom, trinástom roku a potom u dospelých každých 15 rokov proti tetanu a záškrtu. Imunitná pamäť potrebuje občas pripomenúť, proti komu má bojovať.

Tereza: Všimla som si, že v zložení vakcín sa často spomínajú zlúčeniny hliníka. Prečo tam sú?

Filip: To sú takzvané adjuvanciá. Sú to látky, ktoré zosilňujú a predlžujú imunitnú reakciu na podaný antigén. Sú kľúčovou zložkou mnohých vakcín.

Tereza: Takže vďaka nim je vakcína účinnejšia?

Filip: Omnoho! Hliníkové soli fungujú na viacerých princípoch. Vytvoria v mieste vpichu malé „depo“, z ktorého sa antigén uvoľňuje pomaly a dlhšie tak stimuluje imunitné bunky.

Tereza: A to je všetko?

Filip: Nie, spôsobujú aj mierny lokálny zápal. To je ako signál pre imunitný systém: „Hej, tu sa niečo deje, poďte sa pozrieť!“ Priletia imunitné bunky a reakcia je oveľa silnejšia.

Tereza: To je geniálne. A okrem povinných očkovaní existuje aj množstvo odporúčaných, však?

Filip: Áno, napríklad proti chrípke, kliešťovej encefalitíde, meningokokom, alebo veľmi dôležité očkovanie proti HPV, teda ľudskému papilomavírusu, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice.

Tereza: A nemôžeme nespomenúť pandémiu COVID-19. Tam sme videli vývoj vakcín v priamom prenose a v rekordnom čase.

Filip: Absolútne. To ukázalo, ako ďaleko sa technológia vakcín posunula. Priemerný vývoj vakcíny trval kedysi 10 rokov. Pri COVIDe sme mali prvé účinné vakcíny za menej ako rok.

Tereza: Hlavne tie mRNA vakcíny boli pre mnohých novinkou.

Filip: Pritom tá technológia sa vyvíjala už desaťročia. Namiesto podania hotového antigénu dajú telu len genetickú inštrukciu, aký proteín si má vyrobiť. V tomto prípade to bol známy „spike“ proteín koronavírusu.

Tereza: Čiže naše vlastné bunky sa na chvíľu stanú továrňou na antigén. A telo sa proti nemu naučí brániť?

Filip: Presne tak! Je to elegantné a extrémne efektívne riešenie. Okrem mRNA vakcín, ako Comirnaty a Spikevax, sa použili aj vektorové, ako Vaxzevria, kde genetickú informáciu do bunky dopravil upravený, neškodný vírus.

Tereza: Budúcnosť vakcín vyzerá naozaj sľubne. Počula som dokonca o nosových sprejoch alebo perorálnych vakcínach.

Filip: Áno, vývoj sa nezastavuje. Cieľom je vytvoriť vakcíny, ktoré sú nielen účinné, ale aj ľahko aplikovateľné a stabilné. Boj s infekčnými chorobami je neustály, ale vďaka vakcínam v ňom jednoznačne vyhrávame.

Tereza: Fíha, Filip, to bolo naozaj vyčerpávajúce, ale nesmierne zaujímavé. Prešli sme si všetko od základných princípov imunity, cez typy vakcín, kolektívnu imunitu až po najmodernejšie technológie.

Filip: Dúfam, že to bolo zrozumiteľné. Kľúčové je si zapamätať, že vakcíny sú jedným z najbezpečnejších a najúčinnejších nástrojov, aké v medicíne máme. Zachránili a stále zachraňujú milióny životov.

Tereza: Myslím, že to je ten najdôležitejší odkaz. Takže, aby sme to zhrnuli: aktívna imunizácia je kľúčom k dlhodobej ochrane, kolektívna imunita chráni celú spoločnosť a moderná veda nám prináša stále lepšie a bezpečnejšie vakcíny.

Filip: Povedala si to dokonale. Veda je fascinujúca a jej výsledky nám doslova zachraňujú životy. Je skvelé, že sme sa dnes mohli pozrieť na to, ako to všetko funguje.

Tereza: Súhlasím. A týmto sme sa, žiaľ, dostali na samý koniec dnešnej epizódy Studyfi Podcastu. Filip, veľmi pekne ti ďakujem, že si si opäť našiel čas a podelil sa s nami o svoje vedomosti.

Filip: Rado sa stalo! Vždy ma teší hovoriť o týchto témach.

Tereza: A vám, naši milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové a že sa k nám pripojíte aj nabudúce. Majte sa krásne a učeniu zdar!

Filip: Dopočutia!