Test na Empirizmus, Skepticizmus a Základné Filozofické Koncepty

Otázka 1: Racionalizmus považuje za zdroj poznania rozum a idey sú vrodené, pričom poznanie je založené na apriórnom princípe.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov racionalizmus za zdroj poznania považuje rozum a idey sú vrodené. Zároveň je racionalizmus založený na apriórnom (predskúsenostnom) poznávaní.

Otázka 2: Bol René Descartes predstaviteľom novovekého empirizmu?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov bol René Descartes predstaviteľom racionalizmu, zatiaľ čo predstaviteľmi empirizmu boli Locke, Berkeley, Hume a Bacon.

Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne charakterizujú empirizmus v novovekej filozofii?

A. Empirizmus je založený na apriórnom poznávaní.

B. Za zdroj poznania považuje zmyslovú skúsenosť a idey sú získané.

C. Využíva predovšetkým metódu dedukcie a analýzy.

D. Je založený na aposteriórnom poznávaní a idey sú obsahom vedomia získaným zo skúsenosti.

Vysvetlenie: Empirizmus za zdroj poznania považuje zmyslovú skúsenosť a idey (obsah vedomia) sú teda získané. Je založený na aposteriórnom (poskúsenostnom) poznávaní. Apriórne poznávanie a metóda dedukcie a analýzy sú charakteristické pre racionalizmus.

Otázka 4: Ktoré tvrdenie najlepšie vystihuje prístup Thomasa Hobbesa k otázke poznania, pričom sa pokúšal prepojiť racionalizmus s empirizmom?

A. Zastával názor, že idey sú vrodené a rozum je jediným zdrojom poznania.

B. Základom poznania sú empirické skúsenosti, ale dôležitú rolu zohráva aj racionálna abstrakcia.

C. Veril, že poznanie je založené výlučne na zmyslovej skúsenosti a metóde indukcie.

D. Úplne odmietal akúkoľvek rolu rozumu pri poznávaní, sústrediac sa len na pocity a vnemy.

Vysvetlenie: Thomas Hobbes sa pokúšal o prepojenie racionalizmu s empirizmom. Riešil otázku poznania kompromisne, kde empirické skúsenosti tvoria základ, ale významné miesto má aj racionálna abstrakcia.

Otázka 5: V diele Skúmanie ľudského rozumu David Hume obhajuje objektívnu existenciu kauzality ako nevyhnutné spojenie medzi príčinou a účinkom.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: V diele Skúmanie ľudského rozumu David Hume vystupuje ako skeptik, ktorý je proti objektívnej existencii kauzality, tvrdiac, že je to iba zvyk nášho vedomia klásť za sebou určité zmyslové zážitky a nezaručuje to príčinnosť ani do budúcnosti.