Podcast o Dominantné septakordy a nonakordy

Kapitoly

Tóny vo väzení

Kompletný vs. nekompletný

Rozvody D7

Nádstavba – nónakord

Rozvod nónakordu

Obraty nónakordu

Zhrnutie a záver

Přepis

Michal: Väčšina študentov si myslí, že v akorde sú všetky tóny rovnocenné. Ale čo keby som vám povedal, že niektoré tóny sú ako väzni, ktorí majú presne určené, kam sa môžu pohnúť ďalej?

Lenka: To je skvelé prirovnanie, Michal! A presne o tom sa dnes budeme baviť pri dominantnom septakorde. Sú v ňom takzvané viazané tóny.

Michal: Znie to záhadne. Vitajte pri Studyfi Podcast, kde robíme hudobnú teóriu stráviteľnejšou.

Michal: Dobre, Lenka, tak ktorí sú tí naši hudobní väzni v dominantnom septakorde, alebo teda D7?

Lenka: Sú to dva kľúčové tóny, ktoré vytvárajú to charakteristické napätie. Prvým je tercia, čo je vlastne citlivý tón. Ten má silnú tendenciu stúpať.

Michal: Takže ten sa chce dostať o schodík vyššie.

Lenka: Presne tak. A druhým väzňom je septima, ktorá pre zmenu musí klesať. Tieto dva tóny sa kvôli ich dôležitosti nikdy nezdvojujú.

Michal: Okej, takže máme dva tóny, čo majú prísne pravidlá. Ako to potom zapadne do štvorhlasnej úpravy? Máme predsa štyri hlasy a štyri tóny v D7.

Lenka: Máme dve možnosti. Buď použijeme úplný D7, kde zaznie každý tón akordu – základný, tercia, kvinta aj septima. Nič nezdvojujeme, nič nevynechávame.

Michal: To znie logicky. A tá druhá možnosť?

Lenka: Tou je neúplný D7. Pri ňom sa obetuje kvinta... a namiesto nej zdvojíme základný tón. Kvinta je tak trochu postrádateľná.

Michal: Chudák kvinta. Je ako ten člen kapely, ktorého si nikto nepamätá.

Lenka: Niečo v tom zmysle. Ale je to veľmi praktické, ako uvidíme pri rozvode.

Michal: A sme pri tom. Kam sa tento akord plný napätia zvyčajne rozvádza? Kam tí väzni utekajú?

Lenka: Najčastejšie sa rozvádza do toniky, teda do prvého stupňa. Je to ako prísť domov. Základný tón D7 skočí na základný tón toniky, citlivý tón stúpa a septima klesá.

Michal: Super. A čo sa stane, keď rozvedieme ten úplný D7, kde sme mali aj kvintu?

Lenka: Tu je tá zaujímavá časť. Úplný D7 sa rozvedie do neúplnej toniky. Ak chceme mať toniku úplnú, musíme jedno z pravidiel porušiť, napríklad citlivý tón vedieme nadol, ak je vo vnútornom hlase.

Michal: Aha! Takže niekedy sa dá z toho väzenia aj podkopať. A čo iné rozvody?

Lenka: Poznáme aj klamný záver, kde D7 nejde do toniky, ale prekvapivo do šiesteho stupňa. To je skvelý dramatický efekt. A potom sú aj menej časté rozvody, napríklad do subdominanty.

Michal: Dobre, D7 máme v malíčku. Ale počul som aj o dominantnom nónakorde, D9. To je čo, nejaký vylepšený model?

Lenka: Presne tak, je to D7 s pridanou ďalšou terciou navrchu. Je to teda päťzvuk. A keďže máme len štyri hlasy, jeden tón musí ísť preč.

Michal: Stavím sa, že je to zase chudák kvinta.

Lenka: Správne! Najčastejšie vynechávame kvintu. Ale pozor, nóna a základný tón sa nesmú vynechať a musia si udržať vzdialenosť nóny. Nóna sa nesmie priblížiť na sekundu.

Michal: Takže máme ešte väčší, napätejší akord. Ako sa tento rozvádza?

Lenka: Veľmi podobne ako D7, len s jedným väzňom navyše. Základný tón skočí k tónike, citlivý tón stúpa... a septima aj nóna pekne poslušne klesajú.

Michal: Takže v skratke, čím viac napätia pridáme, tým uspokojivejší je ten pocit uvoľnenia, keď sa akord konečne rozvedie.

Lenka: Perfektne zhrnuté. Celá harmónia je o tomto príbehu napätia a uvoľnenia. A dominantné akordy sú v ňom hlavní hrdinovia.

Michal: A keď už sme pri tých hrdinoch... majú aj dominantné akordy nejaké prevleky? Teda, chcem povedať, obraty?

Lenka: Pekná analógia! Samozrejme, že majú. Prvý obrat, sextseptimový, má v base citlivý tón a rozvádza sa do klasického tónického kvintakordu.

Michal: Dobre, to dáva zmysel. A čo tie ďalšie?

Lenka: Druhý a tretí obrat... teda kvartkvintový a sekundtercový... majú v base kvintu, respektíve septimu. Tie sa pre zmenu obe rozvádzajú do tónického sextakordu.

Michal: Počkať... a čo posledný obrat? Ten, čo by mal v base nónu? Ten sa nepoužíva?

Lenka: Výborná otázka! V klasickej harmónii nie. Ale... našiel si uplatnenie v úplne inom svete. V starších smeroch džezovej hudby sú takéto akordy úplne bežné.

Michal: Takže aby som to zhrnul, dominantné akordy sú kľúčom k napätiu a ich rozvedenie prináša uvoľnenie. A čím viac tónov pridáme, tým je ten efekt silnejší. Super! Lenka, ďakujem ti veľmi pekne za ďalšiu skvelú lekciu.

Lenka: Aj ja ďakujem, Michal! A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej epizóde.

Michal: Majte sa krásne a nezabudnite cvičiť! Dovidenia.