Test na Dlhopisy: Charakteristika, riziká a oceňovanie
Dlhopisy: Charakteristika, riziká a oceňovanie pre študentov
Test: Dlhopisy, Makroekonómia, Štátny dlh
20 otázok
Otázka 1: S rastúcou trhovou úrokovou sadzbou sa durácia dlhopisu znižuje.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Čím vyššia je trhová úroková sadzba, tým menšia je durácia a opačne.
Otázka 2: Ktoré z uvedených faktorov výrazne ovplyvňujú cenu dlhopisov podľa študijných materiálov?
A. Termín splatnosti dlhopisu
B. Bonita emitenta
C. Náklady na tlač dlhopisov a provízie sprostredkovateľom
D. Úroveň úrokových sadzieb na trhu
Vysvetlenie: Študijné materiály explicitne uvádzajú, že termín splatnosti, bonita emitenta (ktorá súvisí s ratingom) a úroveň úrokových sadzieb na trhu (kde pokles úrokových sadzieb vedie k rastu ceny dlhopisov a naopak) sú faktory vplývajúce na ceny dlhopisov. Náklady na tlač dlhopisov a provízie sprostredkovateľom sú náklady spojené s emisiou, nie priame faktory ovplyvňujúce trhovú cenu dlhopisov.
Otázka 3: Z dlhodobého hľadiska sa Philipsova krivka ukázala ako efektívny nástroj na trvalé zmiernenie nezamestnanosti.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Philipsova krivka sa z dlhodobého hľadiska zdala neefektívna, hoci tvorcovia politík v 60. a 70. rokoch verili, že vyššia inflácia môže zmierniť nezamestnanosť.
Otázka 4: Automobilový priemysel v USA patril počas recesie v 80. rokoch medzi sektory najmenej zasiahnuté vysokou mierou nezamestnanosti.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Zasiahnuté sektory, ktoré trpeli najviac nezamestnanosťou počas recesie v 80. rokoch, bola výroba, automobilový priemysel a stavebníctvo.
Otázka 5: Aké bolo presvedčenie tvorcov politík o Philipsovej krivke a vzťahu medzi nezamestnanosťou a infláciou počas 60. a 70. rokov, podľa poskytnutého materiálu?
A. Nezamestnanosť bolo možné zmierniť vyššou infláciou.
B. Philipsova krivka dokazovala, že nezamestnanosť a inflácia sú vždy priamo úmerné.
C. Vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou bol dlhodobo neefektívny.
D. Zníženie úrokových sadzieb vždy viedlo k zníženiu nezamestnanosti bez vplyvu na infláciu.
Vysvetlenie: Počas 60. a 70. rokoch tvorcovia politík verili tomu, že nezamestnanosť môžu zmierniť vyššou infláciou, čo bolo spájané s Philipsovou krivkou. Materiál jasne uvádza toto presvedčenie.