Dlhopisy: Charakteristika, riziká a oceňovanie pre študentov
20 otázok
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Čím vyššia je trhová úroková sadzba, tým menšia je durácia a opačne.
A. Termín splatnosti dlhopisu
B. Bonita emitenta
C. Náklady na tlač dlhopisov a provízie sprostredkovateľom
D. Úroveň úrokových sadzieb na trhu
Vysvetlenie: Študijné materiály explicitne uvádzajú, že termín splatnosti, bonita emitenta (ktorá súvisí s ratingom) a úroveň úrokových sadzieb na trhu (kde pokles úrokových sadzieb vedie k rastu ceny dlhopisov a naopak) sú faktory vplývajúce na ceny dlhopisov. Náklady na tlač dlhopisov a provízie sprostredkovateľom sú náklady spojené s emisiou, nie priame faktory ovplyvňujúce trhovú cenu dlhopisov.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Philipsova krivka sa z dlhodobého hľadiska zdala neefektívna, hoci tvorcovia politík v 60. a 70. rokoch verili, že vyššia inflácia môže zmierniť nezamestnanosť.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Zasiahnuté sektory, ktoré trpeli najviac nezamestnanosťou počas recesie v 80. rokoch, bola výroba, automobilový priemysel a stavebníctvo.
A. Nezamestnanosť bolo možné zmierniť vyššou infláciou.
B. Philipsova krivka dokazovala, že nezamestnanosť a inflácia sú vždy priamo úmerné.
C. Vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou bol dlhodobo neefektívny.
D. Zníženie úrokových sadzieb vždy viedlo k zníženiu nezamestnanosti bez vplyvu na infláciu.
Vysvetlenie: Počas 60. a 70. rokoch tvorcovia politík verili tomu, že nezamestnanosť môžu zmierniť vyššou infláciou, čo bolo spájané s Philipsovou krivkou. Materiál jasne uvádza toto presvedčenie.