Podcast o Digitálne marketingové stratégie a komunikácia

Kapitoly

Úvod do modelov vyhľadávania

Buď všetko, alebo nič: Booleovský model

Váha slova: Vektorový a pravdepodobnostný model

Praktické tipy: Operátory v akcii

Mýtus menom Inkognito

Deep Web vs. Dark Web

Ako funguje Dark Web?

Dva druhy kľúčov

Prečo vlastne hľadám?

Analýza a budúcnosť

Nástroje pre SEO

On-page SEO: Vylaďte si web

Off-page SEO: Čo sa deje mimo webu?

Booleovské operátory

Špeciálne príkazy pre Google

Zhrnutie a prechod

Typy nástrojov

Mapovanie myšlienok

Softvér na mapy

Stratégie krízovej komunikácie

Zdieľanie vedomostí v tíme

E-mailová automatizácia

Sila digitálnej analýzy

Od videnia po nákup

Nástroje analytiky

Dávať či nedávať know-how?

Sila komunity a slovenský Facebook

Pre-roll, Mid-roll, Post-roll

Intextová reklama

Reklama vo vyhľadávačoch

Zhrnutie a záver

Přepis

Lucia: Keď niečo hľadáš na Googli a napíšeš tam viac slov, napríklad „hlavné mesto Slovensko“, ako vie, že hľadáš presne Bratislavu a nie články len o hlavných mestách a úplne iné články len o Slovensku?

Peter: Skvelá otázka! Využíva pri tom logiku, ktorá je základom vyhľadávania. A presne o tom sa dnes budeme baviť. Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Takže za tým jednoduchým vyhľadávacím poľom je celá veda?

Peter: Presne tak. Existujú tri základné modely, podľa ktorých vyhľadávače fungujú. Prvý je Booleovský model.

Lucia: Booleovský? To znie dosť... matematicky.

Peter: Aj je. Je založený na teórii množín a zisťuje len to, či sa slovo v dokumente nachádza alebo nie. Dáva mu hodnotu 1 alebo 0. Nič medzi tým.

Lucia: Takže dokument je buď stopercentne relevantný, alebo vôbec? To môže byť nepraktické.

Peter: Presne. Buď ti to nájde tisíce výsledkov, alebo žiadny. Nemôžeš ich zoradiť podľa dôležitosti, čo je jeho veľká nevýhoda.

Lucia: A čo tie ďalšie modely? Tie to riešia lepšie?

Peter: Áno. Dnes je najpopulárnejší vektorový model. Ten si každý dokument a dopyt predstaví ako vektor v priestore a priradí každému slovu určitú váhu. Napríklad podľa toho, koľkokrát sa v texte opakuje.

Lucia: Aha! Takže čím častejšie sa slovo vyskytuje, tým je dokument relevantnejší.

Peter: V zásade áno. A potom je tu ešte pravdepodobnostný model, ktorý na základe teórie pravdepodobnosti odhaduje, či je dokument pre teba relevantný. Používajú ho napríklad SPAM filtre.

Lucia: Super. A ako môžeme tieto princípy využiť my, aby sme hľadali efektívnejšie?

Peter: Pomocou operátorov. Ten základný, AND, používaš stále. Keď do Googlu napíšeš dve slová, medzera medzi nimi funguje ako AND – hľadá dokumenty, kde sú obe slová.

Lucia: A čo ak chcem hľadať synonymá, napríklad „história“ alebo „dejiny“?

Peter: Na to použiješ operátor OR. Rozšíriš tak vyhľadávanie. Naopak, operátor NOT, ktorý sa v Googli píše ako znamienko mínus, ti nejaké slovo z výsledkov vylúči.

Lucia: A čo keď hľadám presnú frázu?

Peter: Jednoducho ju dáš do úvodzoviek. Napríklad „komunikačný model“. Takto nájdeš presne to, čo hľadáš, a nie len slová roztrúsené po celej stránke.

Lucia: Takže aj keď vymažeme cookies, stále po sebe zanechávame nejaké stopy. A čo takzvaný inkognito mód? Ten by mal byť predsa úplne súkromný, nie?

Peter: To je veľmi častý mýtus. V skutočnosti to nie je žiadny neviditeľný plášť. Váš poskytovateľ internetu, škola alebo zamestnávateľ stále vidia, čo robíte online.

Lucia: Naozaj? Takže v podstate len skrývam históriu pred niekým, kto by si požičal môj počítač?

Peter: Presne tak. Google má dokonca prehľad, ktorý vysvetľuje, ako "súkromné" prehliadanie naozaj funguje. Je to skôr o lokálnom súkromí, nie o neviditeľnosti.

Lucia: Dobre, a keď už hovoríme o skrytých veciach... čo je ten slávny Deep Web? Znie to dosť strašidelne.

Peter: Vôbec nie je. Deep web je v podstate všetok obsah, ktorý nenájdeš cez Google. Predstav si svoj e-mailový účet alebo internet banking. To je deep web.

Lucia: Aha, takže všetko, čo je za heslom alebo nejakou bezpečnostnou bránou, ako firemná sieť?

Peter: Presne. Súkromné databázy, právne dokumenty, tvoj účet na sociálnej sieti. Podľa portálu Kaspersky tvorí deep web až 90% celého internetu!

Lucia: Wow! To je obrovské číslo. A Dark Web je teda niečo iné?

Peter: Áno, to je tá malá, zašifrovaná časť internetu, kde sa dejú aj nelegálne veci. Predaj zbraní, drog, ukradnutých dát...

Lucia: A ako sa tam ľudia vlastne dostanú?

Peter: Na to potrebujú špeciálne prehliadače, najznámejší je Tor. Skratka pre The Onion Router.

Lucia: Cibuľový router? To znie... chutne.

Peter: Názov je odvodený od vrstiev šifrovania, ktoré anonymizujú používateľa. Je to ale oveľa pomalšie. A stránky tam nemôžeš len tak googliť, musíš poznať presnú adresu.

Lucia: A tá vyzerá ako?

Peter: Väčšinou končí na .onion a zvyšok sú len náhodné písmená a čísla. Takže je to úplne iný svet.

Lucia: Rozumiem. Takže deep web je bežná, len skrytá súčasť internetu, a dark web je jeho anonymný a často nebezpečný kútik. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa chrániť v tej "normálnej" časti...

Lucia: Takže keď už chápeme, ako vyhľadávače fungujú, poďme na to najdôležitejšie. Na kľúčové slová. Peter, čo to vlastne je? Znie to ako niečo z tajnej špionážnej misie.

Peter: Skoro. Kľúčové slovo je v podstate pojem alebo fráza, ktorá vystihuje podstatu témy. Je to to, čo napíšeš do Googlu, keď hľadáš nejakú informáciu, produkt alebo službu.

Lucia: Jednoducho povedané... ak hľadám "recept na palacinky", to je moje kľúčové slovo?

Peter: Presne tak. A to je príklad takzvaného "short-tail" kľúčového slova, je krátke. Ale dnes už ľudia hľadajú oveľa konkrétnejšie.

Lucia: Ako napríklad "najlepší recept na nadýchané bezlepkové palacinky pre začiatočníkov"?

Peter: Presne! A to je "long-tail" alebo dlhé kľúčové slovo. Zaujímavé je, že takéto dlhé a špecifické dopyty tvoria až 70 % všetkých vyhľadávaní a majú oveľa väčší potenciál predať.

Lucia: Dáva to zmysel. Človek presne vie, čo chce. Súvisí s tým aj takzvaný zámer vyhľadávania?

Peter: Áno, to je kľúčové. V podstate rozlišujeme tri hlavné zámery. Prvý je informačný, keď hľadáš odpoveď, napríklad "čo je SEO".

Lucia: To robím stále.

Peter: Druhý je navigačný, keď chceš ísť na konkrétnu stránku, napríklad "Netflix prihlásenie". A tretí je transakčný, keď chceš niečo kúpiť, povedzme "kúpiť lístky na koncert". Každý si vyžaduje iný obsah.

Lucia: Takže firmy sa snažia cieliť na všetky tieto typy kľúčových slov?

Peter: Presne. Robí sa na to takzvaná analýza kľúčových slov. V nej sa pozeráme, ako často ľudia daný výraz hľadajú, aká je tam konkurencia alebo aj priemerná cena za klik v reklame.

Lucia: Znie to ako celá veda. A asi sa to aj rýchlo mení, však?

Peter: Neustále. Napríklad dnes je veľkým trendom takzvaný "zero-click search", kde ti Google dá odpoveď priamo vo výsledkoch a ty už nemusíš nikam klikať. Hovorí sa tomu aj krokodílí efekt.

Lucia: Wow, takže viditeľnosť automaticky neznamená návštevnosť. To je naozaj dôležité vedieť. Vybrať správne slová je teda len začiatok. Musíme ich aj správne použiť na webe. Ako presne sa to robí?

Lucia: Takže keď vieme, ako na marketingovú stratégiu, poďme na tú technickejšiu časť. SEO a webová analytika. Znie to dosť zložito, Peter.

Peter: Znie, ale neboj sa, nie je. Základom je rozumieť, čo sa na tvojom webe deje. A na to máme skvelé nástroje.

Lucia: Napríklad ten známy Google Analytics?

Peter: Presne. Ten používa asi polovica všetkých webov. Ukáže ti, odkiaľ ľudia chodia a čo na stránke robia. Potom je tu Google Search Console, ktorý ti povie, ako si vedieš priamo vo vyhľadávaní.

Lucia: Dobre, takže máme dáta. Čo ďalej? Počula som o on-page faktoroch. To sú tie úpravy priamo na našej stránke?

Peter: Áno. Sú to základy, bez ktorých to nejde. Prvá vec je jednoduchá a zapamätateľná URL adresa pre každý článok či produkt. Žiadne dlhé a zložité reťazce znakov.

Lucia: Jasné, aby to aj človek vedel prečítať. A čo ďalej?

Peter: Štruktúra obsahu. To znamená používať nadpisy a podnadpisy. A absolútne kľúčová je rýchlosť načítania webu. Ak niekto čaká viac ako pár sekúnd, je preč.

Lucia: To dáva zmysel, aj ja som netrpezlivá. Ešte niečo?

Peter: Určite meta popis. To je ten krátky text, ktorý vidíš pod názvom stránky v Google. Musí byť lákavý, aby naň ľudia klikli.

Lucia: Super. A čo tie off-page faktory? To sa už nedeje na našom webe, však?

Peter: Presne tak. Tu ide hlavne o budovanie spätných odkazov, takzvaný linkbuilding. Keď na teba odkazuje iný, relevantný web, Google to berie ako veľké odporúčanie.

Lucia: Aha, takže potrebujeme, aby o nás ostatní 'hovorili' a odkazovali na nás. Ako sa to dá dosiahnuť?

Peter: Najlepšia cesta je tvoriť skvelý a hodnotný obsah. Blogy, videá, podcasty... čokoľvek, čo budú ľudia prirodzene zdieľať. To je základ.

Lucia: A existuje aj nejaká tá... temná strana SEO?

Peter: Určite. Volá sa to Black-hat SEO. Sú to nekorektné techniky, ako napríklad extrémne prepchávanie textu kľúčovými slovami. Vyhľadávače to ale vedia odhaliť a web za to penalizovať.

Lucia: Takže opäť platí, že poctivosť sa vypláca. Vďaka za skvelý prehľad, Peter. Nabudúce sa môžeme pozrieť bližšie na sociálne siete.

Lucia: Takže, keď už vieme, kde hľadať, ako to urobiť... efektívnejšie? Nestačí len napísať pár slov, však?

Peter: Presne tak, Lucia. Existujú triky, ako donútiť vyhľadávač, aby pracoval pre teba. Hovorí sa tomu Booleovské operátory. Znie to zložito, ale nie je.

Lucia: Dúfam! O čo teda ide?

Peter: Sú to jednoduché slová ako AND, OR a NOT. A čo je dôležité, pomocou zátvoriek im môžeme určiť prioritu. Napríklad, ak hľadáš (história OR dejiny) AND Bratislava.

Lucia: Chápem! Takže nájde stránky, kde je buď slovo história alebo dejiny, ale zároveň tam vždy musí byť aj Bratislava. To je geniálne.

Peter: Bingo! Je to mocný nástroj na zúženie a spresnenie výsledkov, aby si sa nemusela prehrabávať nezmyslami.

Lucia: A čo tie ďalšie tajné kódy pre Google? Počula som, že niečo také existuje.

Peter: Áno, sú to špeciálne operátory. Napríklad, komunikácia filetype:pdf ti nájde iba PDF dokumenty. Alebo komunikácia site:euba.sk bude hľadať iba na stránke univerzity.

Lucia: To je super užitočné pri písaní seminárky! Už žiadne náhodné blogy.

Peter: A to nie je všetko. Frázové vyhľadávanie pomocou úvodzoviek, napríklad "sociálne siete", nájde presne túto frázu. A ak chceš niečo vylúčiť, použiješ znamienko mínus. Napríklad -lacné.

Lucia: Takže sa z nás stávajú takí malí Google ninjovia!

Peter: Presne tak. Vieš, ako filtrovať šum a nájsť presne to, čo potrebuješ. Netreba zabúdať ani na operátor AROUND. Napríklad apple AROUND(4) iphone nájde tieto dve slová, ktoré nie sú od seba ďalej ako štyri slová.

Lucia: Super. Takže pomocou operátorov a správnych príkazov vieme nájsť oveľa relevantnejšie zdroje za kratší čas. Čo ale urobíme, keď ich už máme na kope?

Peter: To je skvelá otázka a presne o tom sa budeme baviť v ďalšej časti. Pretože nájsť informácie je len polovica úspechu... tá druhá je vedieť si ich správne zorganizovať.

Lucia: Dobre, takže máme kopec informácií... ale úprimne, ako si v tom urobiť poriadok? Aké nástroje vlastne môžeme použiť?

Peter: Skvelá otázka, Lucia. Všetky tie elektronické nástroje môžeme rozdeliť do niekoľkých základných kategórií.

Lucia: Dobre, poďme na to.

Peter: Najprv tu máme jednoduché zoznamy termínov. Predstav si slovníky alebo registre. Potom sú tu klasifikačné systémy, ako predmetové heslá v knižnici.

Lucia: Okej, to je celkom tradičné. Čo ďalej?

Peter: Potom relačné zoznamy, napríklad tezaurus, ktorý ti ukáže vzťahy medzi slovami. No a potom, čo je asi najzaujímavejšie, sú systémy, ktoré tvoria samotní používatelia.

Lucia: Myslíš niečo ako... tagy na sociálnych sieťach?

Peter: Presne tak! Odborne sa tomu hovorí folksonómia. Je to vlastne organizácia informácií pomocou štítkov, čiže "tagov", ktoré prideľujú ľudia.

Lucia: Spomínal si aj nejaké mapy. To znie oveľa vizuálnejšie a pre mňa aj zábavnejšie.

Peter: Áno, a sú extrémne užitočné. Konceptuálne a mentálne mapy. Pomáhajú ti lepšie pochopiť súvislosti a podporujú tvorivosť. Keď niečo vidíš graficky, ľahšie si to zapamätáš.

Lucia: Aký je medzi nimi rozdiel? Konceptuálna a mentálna... znie to podobne.

Peter: Konceptuálna mapa zobrazuje vzťahy medzi konkrétnymi pojmami v nejakej oblasti. Mentálna, alebo myšlienková mapa, je skôr na brainstorming a vizualizáciu tvojich vlastných myšlienok. Jej autorom je Tony Buzan.

Lucia: Super! A existujú na to nejaké apky?

Peter: Jasné, je ich veľa. Priamo od Buzana pochádza iMindMap, dnes je to súčasť platformy Ayoa. Potom je tu skvelý a jednoduchý XMind, alebo online nástroj MindMup pre prácu v tíme. Z novších napríklad český OrgPad.

Lucia: Takže si takto môžem robiť poznámky z prednášky alebo plánovať projekt?

Peter: Presne. Namiesto písania dlhých viet si kreslíš mapu. Pomôže ti to utriediť si nápady a vidieť všetko v súvislostiach.

Lucia: To znie oveľa lepšie ako obyčajné poznámky. No a keď už hovoríme o vizuálnych veciach, čo takto infografiky?

Lucia: Takže mať pripravený obsah je jedna vec. Ale čo interná komunikácia, hlavne keď nastane nejaký problém?

Peter: Presne tak, Lucia. To je moment, kedy na scénu nastupuje tím krízovej komunikácie. A tu platí jedno zlaté pravidlo.

Lucia: A to je aké?

Peter: Jednotná komunikácia. Všetky kanály musia hovoriť to isté a obvykle komunikuje iba jeden hovorca. Tým sa predchádza chaosu.

Lucia: A sociálne médiá v tom hrajú akú rolu? Dnes sú asi kľúčové.

Peter: Absolútne. Hovoríme tomu SMCC, čiže krízová komunikácia cez sociálne médiá. Na rozdiel od tlačovej správy tu môže firma priamo interagovať s ľuďmi v komentároch a získať spätnú väzbu.

Lucia: Takže to je oveľa aktívnejšie. Aké stratégie sa tu dajú použiť?

Peter: V zásade tri. Defenzívna, kde len povieš, že sa nebudeš vyjadrovať do prešetrenia. Potom ofenzívna, kde aktívne vysvetľuješ príčiny a opatrenia.

Lucia: Dobre, a tá tretia?

Peter: Tej hovoríme stratégia „mŕtvy chrobák“.

Lucia: To znie... neproduktívne.

Peter: To aj je. Firma jednoducho mlčí a tvári sa, že neexistuje. A to je najhoršie, lebo priestor dostanú len poškodené strany a publicita je zaručene negatívna.

Lucia: Dobre, to dáva zmysel. A čo bežné, nekrizové zdieľanie informácií v tíme? Ako to môžu firmy podporiť?

Peter: Existuje veľa skvelých spôsobov. Napríklad, ak sa zamestnanec zúčastní externého školenia, mal by sa o poznatky automaticky podeliť s kolegami.

Lucia: Takže žiadne tajnosti, ale tímová práca.

Peter: Presne. Firmy tiež zakladajú „knižné kluby“ alebo robia krátke interné školenia. Dôležité je vytvoriť systém, kde je zdieľanie vedomostí prirodzené a podporované.

Lucia: Super, takže kľúčom je otvorenosť a systém. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako tieto princípy aplikovať pri tvorbe obsahu pre externé publikum.

Lucia: ...takže mať dobrý produkt nestačí. Musíme o ňom dať ľuďom vedieť. Ale čo potom, Peter? Pošleme jeden e-mail a čakáme?

Peter: Keby to bolo také jednoduché. Práve naopak. Tu prichádza na rad e-mail marketing a hlavne jeho automatizácia.

Lucia: Automatizácia... to znie draho a zložito.

Peter: Vôbec nie. Služby ako MailChimp to zvládnu za pár eur. Pointa je, že nemusíš každý e-mail posielať ručne. Pripravíš si šablóny, nastavíš pravidlá a systém to robí za teba.

Lucia: Aké pravidlá? Akože „pošli e-mail každému, kto si niečo vloží do košíka, ale nedokončí nákup“?

Peter: Presne tak! Alebo pošli narodeninové prianie so zľavou. A kľúčové je aj načasovanie. Vieš, kedy ľudia otvárajú e-maily najčastejšie?

Lucia: No, tipovala by som, že ráno pri káve?

Peter: Blízko. Najviac sa čítajú medzi desiatou dopoludnia a poludním. Cez víkend alebo v piatok poobede miera otvárania prudko klesá. Vtedy už ľudia riešia iné veci.

Lucia: Dobre, takže pošleme e-mail v správny čas. Ale ako vieme, či to funguje? Či si ho vôbec niekto otvoril?

Peter: A to je tá najväčšia výhoda digitálneho marketingu. Všetko sa dá merať. Úplne exaktne. Nazývame to digitálna analýza.

Lucia: Takže vidím presne, koľko ľudí kliklo na odkaz v mojom newslettri?

Peter: Nielen to. Vidíš, odkiaľ prišli, čo robili na tvojom webe, a či nakoniec nakúpili. Pomáha nám v tom model nákupnej cesty zákazníka.

Lucia: Nákupná cesta? To znie ako nejaký výlet.

Peter: V podstate aj je. Má tri hlavné fázy. Prvá je Akvizícia – tam sa snažíš získať pozornosť. Proste, aby si ťa ľudia všimli.

Lucia: To je tá fáza „See“ - vidieť, o ktorej sme hovorili minule?

Peter: Presne. Potom prichádza Správanie, alebo „Behaviour“. Tu už používateľ aktívne hľadá informácie o tebe alebo tvojich produktoch. A nakoniec, cieľom je Konverzia.

Lucia: Čiže „Do“ - konať. Keď sa z návštevníka stane zákazník.

Peter: Bingo. A celý tento proces sledujeme pomocou analytických nástrojov.

Lucia: A tým hlavným nástrojom je asi ten slávny Google Analytics, však?

Peter: Áno, konkrétne jeho nová verzia Google Analytics 4. Je to platforma, ktorá zbiera dáta a vytvára z nich super užitočné prehľady. A je v súlade s GDPR, čo je dnes extrémne dôležité.

Lucia: Aké prehľady tam napríklad nájdem?

Peter: Napríklad prehľady Akvizícií ti ukážu, ktoré kanály ti priviedli najviac ľudí. Či prišli z Facebooku, z Google vyhľadávania, alebo klikli na platenú reklamu.

Lucia: Takže viem, kam sa mi oplatí investovať peniaze do reklamy.

Peter: Presne. A v prehľadoch Správania zase vidíš, ktoré stránky sú najpopulárnejšie, alebo z ktorých ľudia najčastejšie odchádzajú. To ti pomôže optimalizovať web.

Lucia: Znie to ako taká mapa správania našich zákazníkov. Veľmi užitočné. Ale keď už vieme, ako sa správajú, musíme pre nich vytvoriť obsah, ktorý ich zaujme, však?

Peter: Presne tak. A práve o tvorbe obsahu a rôznych typoch reklamy, ako sú tie responzívne, si povieme nabudúce.

Lucia: Takže okrem blogov, ktoré sme spomínali, aké ďalšie typy obsahu firmy využívajú na sociálnych sieťach, Peter?

Peter: Skvelá otázka. Firmy idú čoraz viac do hĺbky s prípadovými štúdiami alebo e-knihami. Vieš, to sú tie podrobné materiály, ktoré si stiahneš a na oplátku im dáš svoj email.

Lucia: Klasika na generovanie kontaktov. A čo taký čoraz populárnejší audiovizuálny obsah?

Peter: Presne tak. Podcasty, ako napríklad ten náš , oslovujú ľudí, ktorí neradi čítajú. A videá... tie majú obrovskú silu, aj keď si vyžadujú viac práce a peňazí.

Lucia: Ale neboja sa firmy, že keď zverejnia prípadovú štúdiu alebo detailný návod, že vlastne odhalia svoje know-how?

Peter: To je bežná obava. Ale pozri sa na to takto... zvyšuje to tvoju reputáciu experta. Všetci vidia, že vieš, čo robíš. Buduješ si tak dôveru a povedomie o značke na YouTube či Instagrame.

Lucia: Takže sa to vlastne oplatí. Dáva to zmysel.

Peter: A presne o tom je aj budovanie komunity. Nestačí len tvoriť obsah, musíš aj počúvať. Sledovať, čo sa o tebe hovorí, a aktívne sa zapájať do debát.

Lucia: A na Slovensku je v tomto asi stále najsilnejší Facebook, však?

Peter: Jednoznačne. Ale pozor, mnoho firemných stránok tam funguje ako taká „kniha prianí a sťažností“.

Lucia: To poznám. Niekto sa niečo opýta a... ticho. Žiadna odpoveď celé dni.

Peter: A to je obrovská chyba. Ľudia očakávajú reakciu. Ak nepríde, cítia sa ignorovaní a z milého zákazníka sa rýchlo stane nahnevaný kritik. A to je často začiatok krízovej komunikácie, o ktorej si povieme viac nabudúce.

Lucia: A tým sa dostávame k nášmu poslednému dnešnému bodu. Je to niečo, čo pozná asi úplne každý... online reklama.

Peter: Presne tak, Lucia. A začnime hneď videom. Každý, kto bol na YouTube, pozná videoreklamy. Sú to v podstate telkové spoty, len online.

Lucia: Mne hneď napadne tá reklama na začiatku, ktorú sa snažím čo najrýchlejšie preskočiť.

Peter: Áno, to je takzvaný pre-roll. Zobrazí sa pred videom a zvyčajne ju môžeš po piatich sekundách preskočiť. Práve preto je super na budovanie povedomia o značke, aj keď si ju nepozrieš celú.

Lucia: A čo tie reklamy uprostred dlhších videí? Tie ma vedia pekne nahnevať.

Peter: To je mid-roll. Objavuje sa pri videách dlhších ako desať minút a ľudia ju častejšie dopozerajú. No a nakoniec existuje post-roll, čiže reklama na konci videa. Tá má za cieľ presvedčiť ťa, aby si napríklad niečo kúpil hneď po dopozeraní.

Lucia: Dobre, to dáva zmysel. Ale počula som aj o takzvanej intextovej reklame. To je čo?

Peter: Predstav si, že čítaš článok a niektoré slová sú dvojito podčiarknuté. Keď na ne prejdeš myšou, vyskočí malé okienko s reklamou. To je ono.

Lucia: Znie to... dosť otravne.

Peter: Môže byť, preto sa používa skôr ako doplnok. Reklama musí byť extrémne krátka a výstižná. Inzerent si vyberie kľúčové slová, pri ktorých sa zobrazí. Používajú to platformy ako Infolinks alebo eTarget.

Lucia: A sme pri kráľovi online reklamy – Google. Čo je dôležité vedieť o reklame vo vyhľadávačoch?

Peter: Hovoríme tomu Search Engine Marketing, alebo SEM. Má dve hlavné zložky. Jedna je SEO, čiže snaha dostať sa vo výsledkoch čo najvyššie prirodzene. A tá druhá je platená reklama, známa ako PPC – pay-per-click.

Lucia: Takže platím za každé kliknutie?

Peter: Presne. A cieliš na kľúčové slová, ktoré ľudia zadávajú. Keď niekto hľadá „nové tenisky“, zobrazí sa mu tvoja reklama na tenisky. Je to super efektívne, lebo oslovuješ ľudí, ktorí už aktívne niečo hľadajú.

Lucia: Všimla som si, že tie platené výsledky vyzerajú takmer rovnako ako tie normálne.

Peter: To je súčasný trend takzvanej natívnej reklamy. Aby reklama nepôsobila rušivo, ale ako prirodzená súčasť obsahu. Je tam len malé označenie, že ide o reklamu.

Lucia: Super. Takže od bannerov, cez videá až po cielenú reklamu vo vyhľadávačoch, online reklama je naozaj komplexný svet.

Peter: Presne tak. Kľúčové je, že umožňuje neuveriteľne presné cielenie a detailné meranie. Vieš presne, čo funguje a čo nie. To je jej najväčšia sila.

Lucia: Perfektné zhrnutie. Peter, ďakujem ti veľmi pekne za všetky dnešné informácie. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Počujeme sa opäť nabudúce pri ďalšej časti Studyfi Podcastu.

Peter: Majte sa pekne a nezabudnite, učenie nemusí byť nuda! Dovidenia.