Podcast o Digitálne hry v pedagogike
Digitálne hry v pedagogike: Rozbor, typy a význam
Podcast
Digitálne hry v predškolskej edukácii
Délka: 6 minut
Kapitoly
Zábava alebo učenie?
Od prvých pixelov po virtuálne svety
Pozitívne stránky digitálnych hier
Keď sa hra stane učiteľom
Čo sú didaktické hry?
Delenie hier
Najznámejšie herné žánre
Zhrnutie a záver
Přepis
Peter: Ak ste niekedy videli malé dieťa, ako na tablete ťuká do nejakej farebnej hry, možno ste si pomysleli, že je to len ďalší spôsob, ako zabiť čas. Ale čo ak je to v skutočnosti skrytá príprava na školu? Čo ak tie digitálne príšerky a skladačky učia viac, než si myslíme?
Viktória: Presne tak, Peter. To, čo vyzerá ako obyčajná zábava, môže byť neuveriteľne efektívny vzdelávací nástroj. A práve na to sa dnes pozrieme.
Peter: Super. Počúvate Studyfi Podcast. Takže, Viktória, poďme na to. Je hra naozaj len o radosti a relaxe?
Viktória: V podstate áno, to je jej základ. Hra je činnosť, ktorá nemusí mať konkrétny zmysel, jej cieľom je radosť. Ale... a to je dôležité, pri dobrej hre a s dobrou hračkou sa dieťa zároveň aj rozvíja.
Peter: Takže zatiaľ čo ja som si myslel, že pri hraní len prokrastinujem, v skutočnosti som sa rozvíjal?
Viktória: Dalo by sa to tak povedať. S rozvojom počítačov sa klasické hry presunuli do digitálneho sveta. Zrazu počítač nebol len pracovný nástroj, ale aj zdroj zábavy. A tie prvé hry... to bola skôr skúška trpezlivosti. Jednoduchá grafika a piskľavé zvuky!
Peter: Pamätám si to. Ale dnes? Dnes hráč vstupuje do komplexného virtuálneho sveta cez klávesnicu, myš alebo joystick a plní rôzne úlohy.
Viktória: Presne. Cieľom je napríklad prejsť trasu v najlepšom čase, zasiahnuť čo najviac objektov, alebo navrhnúť najlepšie oblečenie pre virtuálnu postavičku. Stále je to hra, ale v úplne novej dimenzii.
Peter: Dobre, takže to nie je len bezduché klikanie. Aké sú teda tie hlavné výhody? Čo si z toho dieťa reálne odnesie?
Viktória: V prvom rade, digitálne hry môžu vzdelávať a rozvíjať zmysly. Dieťa spoznáva fantazijné svety, s ktorými by sa v bežnom živote nestretlo. A je tu ešte jeden zaujímavý aspekt...
Peter: Som zvedavý...
Viktória: Pre deti žijúce vo veľkomeste, ktoré možno nemajú každodenný prístup do lesa, môže byť hra s tematikou prírody skvelým spôsobom, ako spoznávať zvieratá a rastliny. Samozrejme, nenahradí to reálnu prechádzku, ale je to skvelý doplnok.
Peter: Chápem. Takže ak nemôžem ísť do lesa, les príde za mnou... cez obrazovku.
Viktória: V podstate áno. A nejde len o prírodu. Mnohé klasické hry, ako napríklad futbal, sa len presunuli do virtuálneho prostredia. Princíp ostáva, mení sa len ihrisko.
Peter: A čo keď je hra navrhnutá priamo s cieľom niečo naučiť? To už asi nie je len taká obyčajná hra, však?
Viktória: Presne tak. Hry s určitým výchovným zámerom sa označujú ako didaktické hry. A tie sú mimoriadne dôležité, pretože majú jasný výchovno-vzdelávací cieľ.
Peter: Čiže motivujú dieťa k dosahovaniu výsledkov a zároveň ho niečo učia.
Viktória: Áno. Tieto hry môžu cielene rozvíjať detskú tvorivosť, strategické myslenie, sociálne správanie a, samozrejme, aj digitálnu gramotnosť. Takže nabudúce, keď uvidíte dieťa hrať sa na tablete, možno sa práve učí základy logiky alebo si trénuje postreh.
Peter: Takže to máme za sebou. Je fascinujúce, ako rôzne metódy môžu ovplyvniť naše učenie. Ale čo keby sme sa učili a ani o tom nevedeli? Napríklad pri hraní hier na počítači?
Viktória: To je skvelý prechod, Peter. A presne si trafil klinec po hlavičke. Tým sa dostávame k našej poslednej téme – počítačovým didaktickým hrám.
Peter: Didaktické hry... to znie tak... školsky. Nie je to len nudné učenie zabalené do hry?
Viktória: Vôbec nie! Didaktická hra na počítači je v podstate činnosť vo virtuálnom svete. Primárne síce slúži na rozvoj osobnosti, ale zároveň poskytuje zábavu, odreagovanie a relax. Nie je to len o bifľovaní.
Peter: Dobre, to dáva zmysel. Ale "počítačová hra" je stále veľmi široký pojem. Ako ich vlastne delíme?
Viktória: Existuje niekoľko spôsobov. Najzákladnejšie delenie je podľa počtu hráčov. Máme hry pre jedného hráča, pre dvoch, alebo multiplayerové hry, kde sú hráči prepojení cez internet.
Peter: A potom klasika, online verzus offline, však? Jednu hráš len s internetom, druhú si môžeš zobrať aj na chatu bez signálu.
Viktória: Presne tak. Ale zaujímavejšie delenie je podľa žánru. To nám povie, o čom tá hra vlastne je.
Peter: Tak na to som zvedavý. Začnime tými najznámejšími. Čo napríklad tie... "strieľačky"?
Viktória: Oficiálne sa volajú akčné hry. Úloha je jednoduchá – zneškodniť protivníka, či už ovládaného počítačom alebo iným hráčom. Potom sú tu rolové hry, alebo RPG, kde si vytváraš a vylepšuješ postavu hrdinu.
Peter: A strategické hry! Tie milujem. Buduješ mesto, armádu, staráš sa o ekonomiku a snažíš sa prekabátiť súpera. To si vyžaduje naozaj strategické myslenie.
Viktória: Určite. Podobne sú na tom športové alebo závodné hry, ktoré simulujú realitu, napríklad futbal alebo preteky áut. A samozrejme, bojové hry, kde ide o súboj dvoch protivníkov v aréne.
Peter: Počkaj, ale toto všetko znie skôr ako čistá zábava. Kde je tá didaktická, tá vzdelávacia časť?
Viktória: Skvelá otázka! Práve sa k tomu dostávame. Existujú žánre, ktoré sú na to priamo zamerané. Napríklad logické hry, ktoré sú plné hádaniek a s každou úrovňou sú ťažšie a ťažšie.
Peter: Aha! A potom sú asi aj tie vyslovene vzdelávacie, však? Pre menšie deti, ako digitálne omaľovánky a podobne.
Viktória: Presne. Učia sa farby, rozvíjajú motoriku. A nesmieme zabudnúť na adventúry. Tie sú často postavené na detektívnom príbehu, kde musíš riešiť úlohy, aby si sa posunul ďalej.
Peter: Super. Takže pointa je, že takmer každá hra nás niečo učí. Či už je to strategické myslenie, logické uvažovanie, alebo aj postreh v akčnej hre. Len si treba správne vybrať.
Viktória: Presne tak. A to je asi aj hlavný odkaz celej našej dnešnej epizódy. Či už sme hovorili o pamäťových technikách alebo práve o hrách, vždy existujú efektívne a zábavné spôsoby, ako sa učiť. Dôležité je nájsť si ten svoj.
Peter: Súhlasím. Týmto sme sa dostali na koniec. Viktória, ďakujem ti veľmi pekne za všetky cenné rady.
Viktória: Aj ja ďakujem za pozvanie. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami.
Peter: Počujeme sa pri ďalšej epizóde podcastu Studyfi. Majte sa krásne!