Podcast o Dermatologické infekcie a parazitózy

Kapitoly

Úvod do problému

Mykóza na tvári a tele

Špecifické lokality: Slabiny a nohy

Kandidóza: Iný druh problému

Mykóza nechtov

Vlasy a liečba

Kvasinkový votrelec

Prejavy na slizniciach

Keď telo prehnane reaguje

Diagnóza a liečba

Vši a ich druhy

Svrab - keď sa koža mení na bludisko

Liečba a záver

Přepis

Marek: Predstavte si Michala, študenta a vášnivého športovca. Po jednom z tréningov si na hrudi všimne malý, červený, svrbivý fľak. Myslí si, že je to len podráždenie od trička a nerieši to. Lenže o pár dní je fľak väčší, má tvar kruhu s vyblednutým stredom a svrbí ešte viac. Čo sa to deje?

Lenka: Deje sa to, že Michal má pravdepodobne nového, nechceného spolubývajúceho – kožnú mykózu. A presne o týchto mikroskopických votrelcoch sa dnes budeme rozprávať.

Marek: Skvelý úvod. Takže, čo to presne tie kožné mykózy sú? Znie to dosť... nepríjemne. Počúvate Studyfi Podcast.

Lenka: Sú to infekčné ochorenia kože, vlasov alebo nechtov spôsobené hubami. A áno, môžu byť nepríjemné, ale našťastie sú liečiteľné. Hlavnými páchateľmi sú dve skupiny húb: dermatofyty a kvasinky.

Marek: Dermatofyty... To znie ako niečo z Jurského parku. Čo sú zač?

Lenka: Blízko, ale nie celkom. Dermatofyty sú huby, ktoré milujú keratín – proteín, z ktorého je zložená naša koža, vlasy a nechty. Sú to v podstate gurmáni, ktorí si pochutnávajú na našej vonkajšej vrstve. Infekcie, ktoré spôsobujú, voláme tinea alebo dermatofytózy.

Marek: Dobre, takže tinea. To je ten Michalov prípad s kruhovým fľakom, však? Čo ak by sa mu to objavilo napríklad na tvári?

Lenka: Presne tak. Ak by sa to objavilo na tvári, hovorili by sme o tinea faciei. Sú to typicky ostro ohraničené červené ložiská s jemnými šupinkami, často práve v tvare prstenca. Majú centrálne vyblednutie a aktívny, trošku zdvihnutý okraj, kde môžu byť aj malé vyrážky.

Marek: A prečo sa to deje? Odkiaľ sa to vezme?

Lenka: Najčastejšie prenosom od iného človeka alebo zvieraťa, hlavne mačiek a psov. Alebo si to človek môže preniesť sám z iného miesta na tele. A tu je jedna dôležitá vec: často sa to zhorší po natretí krémom s kortikosteroidmi, ktorý by ste použili napríklad na ekzém.

Marek: Počkať, takže si myslím, že si liečim ekzém a pritom si to zhoršujem?

Lenka: Presne. Tomuto stavu hovoríme tinea incognito, pretože kortikosteroidy potlačia zápal, ale huba si veselo rastie ďalej. Preto je kľúčová správna diagnostika – pohľadom, mikroskopom a kultiváciou.

Marek: A keď sa to objaví na tele, napríklad na trupe alebo rukách? To je tinea corporis?

Lenka: Áno, to je tinea corporis. Princíp je rovnaký – červené ložiská, ktoré sa šíria do strán a v strede blednú. Môžu byť veľké aj niekoľko desiatok centimetrov a mierne svrbia. Spôsobujú ich rôzne druhy dermatofytov, napríklad Trichophyton rubrum.

Marek: Dobre, poďme na miesta, o ktorých sa veľmi nehovorí, ale problém tam určite je. Čo napríklad slabiny?

Lenka: To je epidermophytia inguinalis. Vyskytuje sa častejšie u mužov, hlavne športovcov, kvôli zapareniu a vlhkosti. Prejavuje sa ako červené, mierne vyvýšené ložiská, ktoré opäť v strede blednú a svrbia.

Marek: A pôvodcovia sú rovnakí?

Lenka: Často áno, napríklad T. rubrum, ale aj iné. Zaujímavé je, že podľa pôvodcu môže ložisko vyzerať trochu inak. T. rubrum robí nepravidelné okraje, zatiaľ čo iné druhy môžu po okrajoch tvoriť malé pľuzgieriky a pustuly.

Marek: Uf, to znie komplikovane. A čo nohy? Takzvaná „atletická noha“?

Lenka: To je presne ono, tinea pedum. Je to extrémne časté. Asi tretina týchto infekcií vedie neskôr aj k onychomykóze, teda mykóze nechtov. Máme tri hlavné formy.

Marek: Tri? Myslel som, že je to len svrbenie medzi prstami.

Lenka: To je tá najčastejšia forma, intertriginózna. Začína zvyčajne medzi štvrtým a piatym prstom. Koža je tam macerovaná, biela, olupuje sa a môžu vznikať bolestivé prasklinky. Je to vstupná brána pre ďalšie infekcie.

Marek: Aké sú tie ďalšie dve?

Lenka: Potom je dyshidrotická forma, kde sa na klenbe nohy a na bokoch tvoria hlboké, svrbivé pľuzgieriky. A nakoniec skvamo-hyperkeratotická forma, známa aj ako „mokasínová mykóza“. Tá postihuje päty a chodidlá, koža je zhrubnutá, suchá, olupuje sa a tvoria sa bolestivé praskliny. Táto paradoxne takmer vôbec nesvrbí.

Marek: Mokasínová mykóza... to je celkom výstižný názov. A čo ruky? Môže sa to preniesť aj tam?

Lenka: Samozrejme, volá sa to tinea manuum a vyzerá podobne ako formy na nohách. Často je postihnutá len jedna ruka, typicky tá, ktorou si človek škrabe nohy.

Marek: Dobre, zatiaľ sme sa bavili o dermatofytoch. Ale spomínala si aj kvasinky. V čom je rozdiel?

Lenka: Kvasinky, najmä rodu Candida, sú trochu iný príbeh. Na rozdiel od dermatofytov, ktoré na našej koži normálne nežijú, Candida albicans je bežnou súčasťou našej mikroflóry na slizniciach a v tráviacom trakte.

Marek: Takže ju máme všetci? Prečo potom spôsobuje problémy?

Lenka: Presne. Problém nastane, keď sa premnoží. Je to taký oportunista. Čaká na svoju príležitosť, ktorou môže byť oslabená imunita, dlhodobé užívanie antibiotík, cukrovka, tehotenstvo alebo aj len zaparenie a vlhko.

Marek: A kde sa typicky prejavuje?

Lenka: Veľmi často v kožných záhyboch – pod prsiami, v podpazuší, v slabinách. Hovoríme tomu candidosis intertriginosa. Začína to ako drobné pľuzgieriky, ktoré prasknú a vytvoria sýto červené, lesklé, mokvajúce ložisko. Charakteristické sú malé satelitné vyrážky v okolí.

Marek: To musí byť dosť nepríjemné.

Lenka: Áno, tieto lézie skôr pália ako svrbia. Podobne sa môže prejaviť aj medzi prstami na rukách, hlavne u ľudí, ktorí majú často ruky vo vode. Vzniká tam erózia s červenou spodinou.

Marek: A čo nechty? Tie kvasinky napádajú aj tie?

Lenka: Áno, hlavne na rukách, a častejšie u žien. Stav sa volá paronychium a onychium. Začína to zápalom nechtového valu – to je tá kožička okolo nechta. Je červený, opuchnutý a bolestivý. Zospodu môže vytekať biely sekrét.

Marek: Fuj. A čo sa stane s nechtom?

Lenka: Keď zápal poškodí nechtovú matrix, z ktorej necht rastie, nechtová platnička začne rásť zdeformovane. Mení farbu na žltohnedú, tvoria sa na nej priečne ryhy a postupne sa rozpadáva.

Marek: Ale mykózu nechtov spôsobujú aj tie prvé spomínané, dermatofyty, však?

Lenka: Úplne správne. Onychomykóza spôsobená dermatofytmi je dokonca častejšia, hlavne na nohách. Je to často pokračovanie tej „atletickej nohy“. Rozdeľujeme ju do štyroch klinických skupín podľa toho, ako infekcia postupuje.

Marek: Štyri skupiny? To znie ako niečo na skúšku.

Lenka: Presne! Takže pozor, toto je dôležité. Najčastejšia je distálna a laterálna subungválna onychomykóza. Začína na voľnom okraji nechta a po stranách. Necht sa odlupuje od lôžka, mení farbu na bielu až žltú a pod ním sa hromadí zhrubnutá, drobivá hmota.

Marek: Okej, to je prvá. A tie ostatné?

Lenka: Druhá je superficiálna biela onychomykóza, tá je zriedkavejšia. Na povrchu nechta sa tvoria biele škvrny. Tretia, veľmi zriedkavá, je proximálna subungválna. Tam infekcia začína od nechtového valu, odzadu. Často je to signál nejakého imunitného problému.

Marek: A štvrtá je asi konečná stanica, však?

Lenka: Áno, to je totálna dystrofická onychomykóza. Je to konečný stav, keď je celý necht zničený a rozpadnutý. Dôsledok tých predchádzajúcich typov.

Marek: Ostala nám ešte hlava. Môžu huby napadnúť aj vlasy?

Lenka: Určite, to je tinea capitis. Postihuje hlavne deti pred pubertou. Na hlave vznikajú okrúhle ložiská, kde sa koža olupuje a vlasy sú ulomené buď tesne nad kožou, čo vyzerá ako čierne bodky, alebo pár milimetrov nad ňou.

Marek: Ako to deti chytia?

Lenka: Priamym kontaktom s iným dieťaťom, so zvieraťom, alebo nepriamo cez hrebene či čiapky. Diagnostike nám pomáha aj takzvaná Woodova lampa, ktorá pod UV svetlom niektoré druhy húb pekne rozsvieti na zeleno.

Marek: Wow, svietiace huby na hlave? To je celkom cool. Teda, až na tú alopéciu.

Lenka: Presne. Existujú aj hlboké, zápalové formy, ktoré môžu zanechať trvalé jazvy s vypadanými vlasmi. A potom je tu ešte špecialita menom favus, kde sa tvoria žlté miskovité krusty, tzv. skutuly, čo tiež vedie k trvalej strate vlasov. Dnes je to už našťastie veľmi vzácne.

Marek: Dobre, zhrňme to najdôležitejšie – liečbu. Ako sa týchto všetkých nevítaných hostí zbaviť?

Lenka: Základom sú antimykotiká. Pri menších, lokalizovaných infekciách na koži stačí lokálna liečba – krémy, roztoky. Používajú sa napríklad azolové antimykotiká alebo terbinafin. Liečba musí byť dostatočne dlhá, zvyčajne 2 až 4 týždne, a treba pokračovať aj po vymiznutí príznakov.

Marek: A čo keď to nestačí, alebo je to rozsiahle? Alebo sú postihnuté nechty a vlasy?

Lenka: Vtedy nastupuje systémová liečba, teda tabletky. Terbinafin, itrakonazol, alebo pri vlasoch starší griseofulvin. Liečba nechtov je dlhodobá, trvá mesiace, pretože liek musí vrásť do celého nového nechta.

Marek: A najdôležitejšia rada na záver?

Lenka: Pri akomkoľvek podozrivom ložisku na koži, ktoré svrbí, mení sa a nereaguje na bežné krémy, je najlepšie navštíviť lekára. A hlavne si na to bez porady nedávať kortikoidy, aby sme si nevytvorili tú spomínanú tinea incognito. Hygiena, sucho a správna diagnostika sú kľúčom k úspechu.

Marek: ...takže to sme mali bakteriálne infekcie. Ale čo také kvasinky? Tie sú všade, však? Počul som o kandidóze, to je asi najznámejšia.

Lenka: Presne tak, Marek. A je to skvelý príklad, pretože Candida je vlastne náš stály spoločník. Normálne žije na našej koži a slizniciach a nerobí žiadne problémy. Je to taký... spolubývajúci.

Marek: Spolubývajúci, ktorý občas prestane platiť nájom a začne robiť neporiadok?

Lenka: To je perfektné prirovnanie! Za určitých podmienok sa totiž zmení z neškodného saprofyta na parazita. Stáva sa to napríklad pri dlhodobom užívaní antibiotík, kortikosteroidov, pri cukrovke alebo keď je oslabená imunita.

Marek: A kde všade vie narobiť takýto neporiadok?

Lenka: Najčastejšie na slizniciach. U novorodencov a ľudí s oslabenou imunitou môžeme vidieť takzvaný soor. Sú to biele povlaky v ústach, ktoré sa dajú zotrieť. Niekedy sa to prejaví aj ako popraskané kútiky úst.

Marek: Jasné. A čo tie... intímnejšie partie?

Lenka: Áno, tam je to veľmi časté. Vulvovaginitída u žien je typická opuchom, začervenaním a hlavne hustým, bielym výtokom. Často ho prirovnávajú k tvarohu.

Marek: K tvarohu? No... to neznie príliš lákavo. A muži sú v bezpečí?

Lenka: Vôbec nie. U mužov sa môže objaviť balanitída, hlavne ak majú partnerku s chronickou kandidózou alebo pri zlej hygiene a cukrovke. Prejavy sú podobné – začervenanie, povlaky a vlhké erózie.

Marek: To znie nepríjemne. Spomínala si aj kandidózu na nohách, nie?

Lenka: Áno, často postihuje medziprstové priestory, hlavne pri zvýšenej potivosti a v nevzdušnej obuvi. A potom je tu jedna zaujímavá vec... takzvaná idová reakcia alebo levuridy.

Marek: To znie vedecky. Čo to znamená?

Lenka: Predstav si, že telo začne alergicky reagovať na antigény kvasiniek. Imunitný systém sa zblázni a výsledkom je výsev drobných pľuzgierikov napríklad na bokoch prstov alebo na hrudi, aj keď tam priamo infekcia nie je.

Marek: Wow, takže bojisko je na jednom mieste, ale explózie vidno úplne inde.

Lenka: Presne tak. Diagnostika je našťastie celkom priamočiara – robí sa mikroskopické a kultivačné vyšetrenie sterov z postihnutých miest.

Marek: A liečba? Predpokladám, že existujú nejaké krémy.

Lenka: Áno, základom sú lokálne antimykotiká – teda krémy, roztoky a masti. V závažnejších prípadoch alebo pri systémových infekciách sa podávajú aj lieky ústne.

Marek: Takže kľúčové je udržať toho nášho „spolubývajúceho“ pod kontrolou. Vďaka za objasnenie, Lenka. Poďme sa teraz pozrieť na ďalšiu skupinu ochorení...

Marek: No a dostali sme sa k našej poslednej téme. A poviem ti, pri tejto ma asi bude všetko svrbieť. Parazitárne kožné ochorenia.

Lenka: Áno, to je častá reakcia. Tieto ochorenia, odborne epizoonózy, spôsobujú rôzne potvorky — vši, blchy, ploštice, komáre, no a samozrejme svrab.

Marek: Začnime asi tými najznámejšími — všami. Predpokladám, že to nie je len jeden druh, ktorý nás môže potrápiť.

Lenka: Presne tak. Hovoríme o pedikulóze a poznáme tri hlavné typy. Najčastejšia je voš hlavová, alebo pediculosis capitis. Šíri sa hlavne priamym kontaktom v detských kolektívoch.

Lenka: Samička kladie na vlasy vajíčka, známe ako hnidy. Z nich sa liahnu nymfy a celý cyklus trvá len pár týždňov. A keďže sa živia cicaním krvi, hlavným príznakom je... intenzívne svrbenie.

Lenka: Škriabaním potom vznikajú ranky, ktoré sa môžu infikovať. Niekedy sa vlasy dokonca zlepia a koža zhrubne.

Marek: A čo ďalšie druhy? Počul som aj o voši šatovej.

Lenka: Áno, pediculosis corporis. Tu je zaujímavé, že táto voš nežije priamo na tele, ale v záhyboch oblečenia. Na kožu lezie len v noci, aby sa nacicala krvi.

Marek: Takže sa jej zbavím, keď vyperiem oblečenie?

Lenka: Presne. A posledným typom je voš lonová, pediculosis pubis, ktorá sa prenáša hlavne pohlavným stykom. Tá sa pevne drží na chlpoch v pubickej oblasti, ale aj v podpazuší či na obočí.

Marek: Dobre, vši máme za sebou. Čo je ten druhý postrach, svrab?

Lenka: Scabies, alebo svrab, spôsobuje roztoč zákožka svrabová. Predstav si to takto — oplodnená samička sa doslova zavŕta pod vrchnú vrstvu kože. Používa na to svoje enzýmy.

Marek: To znie ako z hororu! A čo robí potom v tej koži?

Lenka: Vytvára si tam chodbičky, dlhé asi pol centimetra až centimeter, a kladie do nich vajíčka. A práve aktivita týchto samičiek, hlavne v teple, spôsobuje to neznesiteľné nočné svrbenie.

Marek: Takže preto to najviac svrbí v posteli pod perinou!

Lenka: Presne tak. Typicky sa prejavuje na rukách, zápästiach, v podpazuší alebo okolo pása. A existujú aj horšie formy, napríklad scabies crustosa u ľudí s oslabenou imunitou, ktorá je extrémne infekčná.

Marek: Takže už len z rozprávania o tom ma všetko svrbí. Ako sa týchto parazitov zbaviť?

Lenka: Neboj sa. Pri všiach sú to špeciálne šampóny a v niektorých prípadoch liek ivermektín. Dôležité je tiež oholenie postihnutých miest pri lonovej vši. Pri svrabe sa používajú sírne masti alebo tiež ivermektín.

Marek: Takže dnešnú dermatológiu sme uzavreli parazitmi. Od baktérií, cez vírusy až po tieto drobné stvorenia. Kľúčové je asi včasné rozpoznanie a správna liečba, však?

Lenka: Absolútne. Hygiena, všímavosť a nebáť sa navštíviť lekára. Väčšina týchto ochorení je dnes veľmi dobre liečiteľná.

Marek: Skvelé. Lenka, ďakujem ti veľmi pekne za všetky informácie. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Majte sa krásne a dopočutia nabudúce.

Lenka: Dopočutia.