Podcast o Dermatologické infekcie a dermatitídy

Kapitoly

Úvod do témy

Priateľ alebo nepriateľ?

Spúšťače infekcie

Kandidóza na slizniciach

Diagnostika a liečba

Kľúčové body na zapamätanie

Iritačná dermatitída: Nepriateľ zvonku

Akútny útok na kožu

Špeciálne prípady: Intertrigo a plienky

Chronickí dráždiči a diagnostika

Čo sú korynebakteriálne dermatózy

Pôvodca a rizikové faktory

Príznaky a diagnostika

Liečba a zhrnutie

Přepis

Michal: Viac ako 80 percent študentov si myslí, že kandidóze úplne rozumie. No presne na týchto detailoch sa na skúškach strácajú body. Na konci tohto segmentu budete presne vedieť, prečo kvasinky, ktoré bežne žijú na našom tele, zrazu spôsobia problém, a ako to na sto percent rozoznať od iných ochorení. Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Presne tak, Michal. Kandidóza je skvelý príklad témy, ktorá sa zdá byť jednoduchá, ale skrýva v sebe pár dôležitých chytákov. Poďme na to.

Michal: Dobre, Lucia, začnime od úplného základu. Čo je to vlastne tá kandidóza?

Lucia: Kandidózy sú mykotické infekcie, teda infekcie spôsobené hubami. Konkrétne kvasinkami z rodu Candida. Najznámejší a najčastejší páchateľ je Candida albicans.

Michal: Moment, ale nie sú kvasinky niečo, čo máme v tele a na tele úplne bežne? Ako je možné, že zrazu spôsobia infekciu?

Lucia: Bingo! To je presne tá kľúčová otázka. Za normálnych okolností sa tieto kvasinky správajú ako saprofyty. Sú súčasťou našej bežnej mikroflóry a v podstate nám neškodia.

Michal: Saprofyty... to znie ako niečo z Pána prsteňov.

Lucia: No, v podstate sú to takí naši neškodní spolubývajúci. Problém nastane, keď sa pre nich vytvoria ideálne podmienky. Vtedy sa zmenia, začnú tvoriť takzvané pseudomycélium a prejdú do parazitickej formy. A vtedy sa začína klinické ochorenie.

Michal: A aké sú tie ideálne podmienky? Čo je ten spúšťač, ktorý zmení nášho krotkého spolubývajúceho na agresívneho parazita?

Lucia: Tých rizikových faktorov je niekoľko a sú extrémne dôležité na skúške. Úplne klasickým príkladom je dlhodobá liečba antibiotikami, hlavne širokospektrálnymi ako sú cefalosporíny.

Michal: Prečo práve antibiotiká? Veď tie majú bojovať s infekciou.

Lucia: Presne, ale bojujú proti baktériám. Tým, že zničia aj tie „dobré“ baktérie, ktoré držia kvasinky pod kontrolou, vlastne vytvoria Candide priestor na premnoženie. Je to ako keď z triedy odídu všetci dozorcovia... nastane anarchia.

Michal: Tomu rozumiem. Čo ďalšie?

Lucia: Ďalej sú to endokrinné zmeny, hlavne tehotenstvo a diabetes mellitus. Cukrovka je veľký rizikový faktor, pretože kvasinky milujú cukor. A samozrejme, akýkoľvek imunokompromitovaný stav – či už vrodený, alebo získaný, napríklad AIDS, alebo liečba kortikosteroidmi či cytostatikami.

Michal: Dobre, poďme sa pozrieť na konkrétne prejavy. Kde sa s kandidózou stretneme najčastejšie? Predpokladám, že na slizniciach.

Lucia: Áno, sliznice sú veľmi častým miestom. V ústnej dutine tomu hovoríme stomatitis candidomycetica, alebo ľudovo „soor“. Typické sú belavé, stierateľné povlaky na červenej spodine. Často to vidíme u novorodencov alebo u pacientov s oslabenou imunitou.

Michal: A čo tá nepríjemnejšia lokalizácia, ktorú asi všetci poznajú... teda, aspoň ženy.

Lucia: Hovoríš o vulvovaginitis candidomycetica. Áno, to je veľmi častý problém. Vulva a vagína sú opuchnuté a červené. V akútnej fáze sa objavuje hustý, biely, tvarohovitý výtok. Pacientky sa sťažujú hlavne na úporné pálenie a svrbenie.

Michal: A sú muži úplne v bezpečí?

Lucia: Ani zďaleka. U mužov môže vzniknúť balanitis, teda zápal žaluďa, často po styku so ženou, ktorá má chronickú kandidózu. Rizikovými faktormi sú opäť diabetes, ale aj fimóza alebo zlá hygiena. Prejavuje sa to začervenaním a šedobielym povlakom.

Michal: Fajn, máme príznaky. Ako ale lekár s istotou potvrdí, že ide o kandidózu a nie niečo iné?

Lucia: Diagnostika sa opiera o odber materiálu. Podľa miesta postihnutia sa odoberie ster zo sliznice, ale môže sa vyšetrovať aj moč, krv, spútum alebo hnis. V laboratóriu sa potom robí mikroskopické a kultivačné vyšetrenie na potvrdenie prítomnosti kvasiniek.

Michal: A s čím sa to dá najčastejšie zameniť? Aká je tá diferenciálna diagnostika?

Lucia: Je veľmi široká a to je ďalší chyták na skúške. Treba myslieť na bežné veci ako intertrigo či rôzne dermatitídy, ale aj na psoriázu. Pri postihnutí úst na leukoplakiu, a pri genitáliách dokonca na primárny a sekundárny syfilis, kvapavku alebo HSV infekciu.

Michal: Páni, takže to naozaj nie je len „obyčajná kvasinková infekcia“. A čo liečba? Predpokladám, že nejaké antimykotiká?

Lucia: Presne tak. Liečba je antimykotická. Lokálne sa používajú krémy, masti a roztoky. Pri rozsiahlejšom alebo odolnom postihnutí, a hlavne u rizikových pacientov, nasadzujeme aj perorálne antimykotiká, ako sú flukonazol alebo itrakonazol.

Michal: Super, Lucia. Toto bolo naozaj vyčerpávajúce. Skúsme to na záver zhrnúť do pár bodov, ktoré si treba zaručene pamätať.

Lucia: Určite. Po prvé, pamätajte si hlavné rizikové faktory: liečba antibiotikami, gravidita, diabetes a imunodeficiencia. To sú štyria jazdci kandidózovej apokalypsy.

Michal: To si zapamätám. Čo ďalej?

Lucia: Po druhé, typický obraz sooru v ústach – belavé, stierateľné povlaky na červenej spodine. A pri vulvovaginitíde ten tvarohovitý výtok. Tieto obrazy sú pre skúšajúcich veľmi obľúbené.

Michal: Rozumiem. A čo diagnostika a liečba?

Lucia: Diagnostika sa robí z odobratého materiálu zo slizníc a liečba je lokálna, prípadne celková antimykotikami. A nezabudnite na širokú diferenciálnu diagnostiku, hlavne na pohlavne prenosné choroby.

Michal: Fantastické. Takže už vieme, že Candida nie je vždy náš nepriateľ, ale za určitých okolností vie narobiť poriadnu šarapatu. Vďaka, Lucia.

Michal: Takže keď už rozumieme základnému deleniu zápalov kože, poďme na niečo veľmi konkrétne. Niečo, čo si mnohí mýlia s alergiou, ale nie je to tak. Hovorím o kontaktnej dermatitíde.

Lucia: Presne tak, Michal. A začneme tou najbežnejšou formou, ktorou je iritačná kontaktná dermatitída. Dôležité je zapamätať si, že toto nie je alergia. Je to priama reakcia kože na poškodenie.

Michal: Čo si pod tým mám predstaviť? Akože koža povie „au“ keď sa jej niečo dotkne?

Lucia: V podstate áno! Ide o zápal, ktorý vzniká priamym dráždivým alebo toxickým pôsobením nejakej látky. Môžu to byť chemikálie, ale aj žiarenie alebo extrémne teploty.

Michal: Takže to nie je môj imunitný systém, ktorý by prehnane reagoval, ale tá látka je jednoducho... zlá pre kožu?

Lucia: Presne. Rozvoj zápalu závisí od sily a koncentrácie tej látky a tiež od odolnosti našej kože. Hlavným hrdinom, ktorý nás chráni, je vrchná vrstva kože, takzvané stratum corneum. To je naša bariéra.

Michal: Ako taký štít, však?

Lucia: Áno, je to náš osobný ochranný štít. Ale niektoré časti tela ho majú tenší. Najcitlivejšia je koža na viečkach, v oblasti genitálií alebo v kožných záhyboch. A samozrejme, koža malých detí a starších ľudí je zraniteľnejšia.

Michal: Dobre, takže poďme na to, ako to vyzerá v praxi. Čo je akútna iritačná dermatitída?

Lucia: Akútna forma je rýchla a búrlivá reakcia. Vznikne po krátkej, ale intenzívnej expozícii nejakému silnému iritantu. Predstav si, že ti na ruku kvapne nejaká silná kyselina alebo lúh. Zápal sa rozvinie takmer u každého.

Michal: To znie bolestivo. Aké sú tie najčastejšie spúšťače?

Lucia: Okrem spomínaných chemikálií sú to napríklad rozpúšťadlá, silné čistiace prostriedky... ale aj fyzikálne vplyvy. Silné slnko, teda UV žiarenie, extrémne teplo alebo naopak chlad.

Michal: A kde sa to najčastejšie objaví?

Lucia: Typicky na nekrytej koži, tam, kde došlo ku kontaktu. Takže najmä tvár a ruky. Klinicky to vyzerá ako začervenanie, opuch, môžu sa tvoriť pľuzgieriky, ktoré mokvajú a potom sa hoja chrastami a ošupovaním.

Michal: A okrem toho, že to nevyzerá dobre, asi to aj dosť svrbí a bolí, že?

Lucia: Určite. Pacienti cítia svrbenie, pálenie, bolesť. A pri naozaj silnom poškodení toxickou látkou môže dôjsť až k nekróze a hojeniu jazvami. Niekedy sa môžu pridať aj celkové prejavy, napríklad horúčka.

Michal: Spomenula si kožné záhyby. Tam vzniká ten známy problém, však? To zaparenie?

Lucia: Presne, hovoríme tomu intertrigo, alebo ľudovo „vlk“. Je to povrchový zápal, ktorý vzniká mechanickým trením dvoch kožných plôch o seba. Často u obéznejších ľudí alebo pri športe.

Michal: A vyzerá to asi podobne... začervenaná, mokvajúca koža?

Lucia: Áno, je to začervenaná, macerovaná koža, ktorá môže mokvať. Problém je, že v takomto vlhkom a teplom prostredí sa ľahko uchytí sekundárna bakteriálna alebo kvasinková infekcia.

Michal: A keď sme pri zapareninách... to ma privádza k plienkovej dermatitíde. To je vlastne to isté, len u bábätiek?

Lucia: V podstate áno. Je to kombinácia viacerých faktorov. Mechanické trenie plienky, chemické dráždenie močom a stolicou, a to všetko v uzavretom, vlhkom prostredí, kde sa darí baktériám a kvasinkám. Aj tu je veľké riziko superinfekcie.

Michal: Dobre, to bola akútna forma. Ale existuje aj chronická, však? To je tá, ktorá sa tiahne dlho?

Lucia: Áno. Chronická iritačná dermatitída nevzniká po jednom silnom údere, ale po opakovanom a dlhodobom pôsobení slabších iritantov. Každý kontakt sám o sebe by možno zápal nespustil, ale kumulatívne áno.

Michal: Daj nejaký príklad, prosím.

Lucia: Typicky sú to ľudia, ktorí si často umývajú ruky – zdravotníci, kaderníčky, upratovačky. Iritantom je tu voda, mydlo, čistiace prostriedky. Ale aj prach, piesok... čokoľvek, čo dlhodobo narúša kožnú bariéru.

Michal: Takže to je to tisíc malých štuchnutí, o ktorých sme hovorili.

Lucia: Presne. Koža je suchá, začervenaná, ošupuje sa, tvoria sa na nej praskliny. Postupne môže zhrubnúť. A čo je dôležité, takto poškodená koža je vstupnou bránou pre alergény, takže sa to môže skomplikovať vznikom alergického ekzému.

Michal: Ako sa to teda diagnostikuje a lieči? Je to zložité?

Lucia: Vôbec nie. Diagnóza je väčšinou jasná z anamnézy – pýtame sa pacienta, s čím pracuje, čoho sa dotýka – a z klinického obrazu. Niekedy môžeme urobiť epikutánne testy na potvrdenie. Diferenciálne diagnosticky to treba odlíšiť od alergického ekzému, erysipelu alebo psoriázy.

Michal: A liečba? Predpokladám, že prvý krok je... prestať sa dotýkať tej dráždivej veci.

Lucia: Bingo! To je úplný základ. Prerušiť kontakt s iritantom. Lokálne potom používame kortikosteroidné krémy alebo masti na zmiernenie zápalu a rôzne premasťujúce a chladivé krémy na obnovu bariéry. Ak je prítomná infekcia, pridávame lokálne antibiotiká alebo antimykotiká.

Michal: Takže kľúčové je naozaj identifikovať a odstrániť príčinu. To je skvelý poznatok. Ukazuje to, aké dôležité je chrániť si náš „štít“ – našu kožu.

Lucia: Presne tak. Prevencia je v tomto prípade nadovšetko.

Michal: Perfektné zhrnutie. No a keď už sme spomenuli tie sekundárne infekcie, často sú za nimi kvasinky. Poďme sa teda pozrieť bližšie na kandidózy kože a nechtov.

Michal: Tak, a máme tu poslednú tému dnešnej epizódy. Poďme na to, aby ste to mali čo najskôr za sebou. Sú to korynebakteriálne dermatózy.

Lucia: Presne tak, Michal. Hoci ten názov znie trochu hrozivo, je to vlastne celkom priamočiare. Najdôležitejšia z nich je erythrasma. Je to chronická, povrchová infekcia kože.

Michal: A čo ju spôsobuje? Je to nejaká zákerná baktéria?

Lucia: Vôbec nie. Pôvodcom je *Corynebacterium minutissimum*, čo je baktéria, ktorá bežne žije na našej koži. Problém nastane, keď sa premnoží.

Michal: A prečo sa premnoží? Čo jej tak chutí?

Lucia: Dobrá otázka. Chutí jej teplo a vlhko. Takže rizikové faktory sú nadmerné potenie, obezita, tesné oblečenie a niekedy aj horšia hygiena. Často sa to týka starších mužov.

Michal: Okej, takže ako to vyzerá v praxi? Čo si mám všímať?

Lucia: Hľadaj ohraničené, hnedočervené škvrny, ktoré sa pomaly šíria. Typicky v slabinách, v podpazuší alebo pod prsníkmi. Väčšinou to nesvrbí, možno len trochu po spotení.

Michal: A ako lekár zistí, že je to presne ono?

Lucia: Tu prichádza na rad naša obľúbená pomôcka – Woodova lampa! Keď sa ňou na kožu posvieti, postihnuté miesta svietia na červeno. Je to preto, že tie baktérie produkujú porfyrín.

Michal: Takže taká malá diskotéka na koži, super.

Lucia: Presne tak. A liečba je našťastie jednoduchá. Väčšinou stačia lokálne antimykotiká a antibiotiká vo forme krémov.

Michal: Výborne. Takže, ak si to máme zhrnúť, kľúčové body sú...?

Lucia: Pamätajte si: Pôvodca je Corynebacterium. Lokalizácia sú vlhké zaparené miesta. A diagnostika? Woodova lampa a jej typická červená fluorescencia. To je všetko.

Michal: Perfektné, Lucia, ďakujem ti. Tak, a to je na dnes všetko, priatelia. Dúfame, že vám tento prehľad pomohol. Učte sa s nami a uvidíte, že to zvládnete. Počujeme sa nabudúce v Studyfi Podcaste!