Dermatitída a ekzém: Prehľad a liečba

Dermatitída a ekzém sú časté zápalové ochorenia kože, ktoré postihujú ľudí rôznych vekových skupín. Ich správne pochopenie a efektívna liečba sú kľúčové pre zlepšenie kvality života pacientov. V tomto článku sa pozrieme na prehľad a liečbu dermatitíd a ekzémov, ich etiopatogenézu, klinický obraz a diagnostiku.

Základný prehľad dermatitídy a ekzému

Dermatitída je neinfekčné zápalové ochorenie kože nealergického pôvodu, prejavujúce sa erytémom, ošupovaním, vezikulami, papulami a spongiózou. Môže mať akútny alebo chronický priebeh. Ekzém je chronické neinfekčné zápalové ochorenie na alergickom (hypersenzitívnom imunopatologickom) podklade. Atopická dermatitída stojí na rozhraní týchto dvoch, keďže zahŕňa alergické aj nealergické mechanizmy.

Kontaktná dermatitída: Prehľad foriem a príčin

Kontaktná dermatitída (Dermatitis contacta irritativa) vzniká v dôsledku dráždivého alebo toxického pôsobenia látok, žiarenia alebo termických vplyvov. Závisí od intenzity, vlastností, koncentrácie látky a odolnosti kože. Stratum corneum je hlavnou ochranou, pričom najcitlivejšia je koža viečok, genitálu a intertriginóznych oblastí. Dôležitá je aj genetika a iné kožné ochorenia.

Akútna kontaktná dermatitída (Dermatitis contacta acuta)

Akútna kontaktná dermatitída je zápalová reakcia kože po krátkodobej expozícii dráždivému faktoru z vonkajšieho prostredia. Vyvinie sa u takmer všetkých jedincov. Môže byť spôsobená chemikáliami (kyseliny, zásady, rozpúšťadlá, detergenty) alebo fyzikálnymi vplyvmi (UV žiarenie, teplo, chlad).

Klinický obraz akútnej kontaktnej dermatitídy:

• Lokalizovaná len na nekrytej pokožke a mieste pôsobenia škodlivín (tvár, ruky).
• Prejavy zahŕňajú erytém, edém, tvorbu vezikúl a erózií, ktoré vedú k mokvaniu a tvorbe chrást, následne ošupovaniu.
• Pri vysoko toxickom poškodení môže dôjsť k nekrózam a hojeniu jazvami.
• Subjektívne pocity sú pruritus, pálenie, bolesť a svrbenie. Pri ťažšom poškodení sa môžu objaviť aj celkové prejavy, ako je horúčka.

Formy akútnej kontaktnej dermatitídy:

• Dermatitis solaris, cauterisató, combustio, congelatio, phototoxica.
• Intertrigo (dermatitis intertriginosa): Povrchový zápal kože na mechanickom podklade pri trení dvoch plôch kože, napríklad u obéznych osôb. Prejavuje sa erytematóznou macerovanou kožou s mokvajúcimi eróziami a rizikom sekundárnej bakteriálnej infekcie.

Plienková dermatitída: Charakteristika a liečba

Plienková dermatitída je akútny zápal v uzavretej plienkovej oblasti spôsobený mechanickým a chemickým dráždením v kombinácii s baktériami a kvasinkami. Riziko superinfekcie (SI) je vysoké. Prejavuje sa erytémom, vezikulami a eróziami. Pri SI sa objavujú pustuly, ulcerácie (ektyma) a golierovité ošupovanie (kvasinky).

Diagnostika a liečba akútnej a plienkovej dermatitídy:

• Diagnostika sa opiera o anamnézu a klinický stav. Epikutánny test dráždivou látkou môže pomôcť. Diferenciálna diagnostika zahŕňa alergický ekzém, erysipel a psoriázu.
• Liečba spočíva v prerušení kontaktu s dráždivou látkou, aplikácii kortikosteroidných extern, chladivých púdrov a krémov, lokálnych antibiotík a antimykotík.

Chronická kontaktná dermatitída (Dermatitis contacta chronica)

Chronická kontaktná dermatitída je zápalová reakcia kože po opakovanej kumulatívnej expozícii dráždivému faktoru. Vyvíja sa postupne po opakovanej iritácii množstvom, ktoré by nevyvolalo akútnu formu. Častými príčinami sú chemikálie, voda, mydlo, čistiace prostriedky, prach, piesok, moč a stolica, ktoré vedú ku kumulatívnemu poškodeniu ochrannej bariéry kože.

Klinický obraz chronickej kontaktnej dermatitídy:

• Vzniká predilekčne na chrbte rúk, predlaktiach a miestach trvalého dráždenia.
• Prejavuje sa nepresne ohraničenými erytémovými ložiskami suchej kože s ošupovaním, ragádami a lichenifikáciou (zhrubnutím kože).
• Subjektívne je prítomné svrbenie bez celkových prejavov. Zmiernenie nastáva po vylúčení iritantu.

Diagnostika a liečba chronickej kontaktnej dermatitídy:

• Diagnostika vychádza z klinického obrazu a anamnézy. Epikutánne testy sú nápomocné.
• Liečba zahŕňa prevenciu kontaktu s dráždivou látkou, aplikáciu kortikosteroidných mastí a kyseliny salicylovej (na hyperkeratózy).

Alergická kontaktná dermatitída (Eczema contactum allergicum)

Alergická kontaktná dermatitída je alergická zápalová dermatóza vyvolaná expozíciou precitliveného jedinca špecifickému alergénu. Patogenéza závisí od genetickej predispozície a imunity jedinca.

Etiopatogenéza alergickej kontaktnej dermatitídy:

• Ide o hypersenzitívnu reakciu IV. typu – oneskorenú, bunkami sprostredkovanú precitlivenosť na antigény.
• Haptény (antigény s nízkou molekulovou hmotnosťou) vyvolajú proces senzibilizácie po väzbe na proteíny kože/sliznice. Alergény sa delia na silné (vyvolajú alergiu u takmer všetkých, napr. dinitrochlórbenzén) a slabé (vyvolajú alergiu len u malého percenta, napr. nikel, kobalt, chróm, benzokaín, neomycín).
• Senzibilizácia trvá 7-15 dní, pričom precitlivenosť pretrváva roky až celý život. Na vyvolanie reakcie stačí minimálne množstvo alergénu.

Klinický obraz alergickej kontaktnej dermatitídy:

• Postihuje malú plochu kože/sliznice. Lokalizácia je typická pre určité alergény (ruky, chrbát, tvár, nohy).
• Priebeh môže byť akútny (rastliny, benzén, benzokaín, neomycín) alebo chronický (bežné látky, ktorým je ťažké sa vyhnúť).

Akútny ekzém:

• Prejavy sú v rovnakom štádiu.
• Zahŕňa samostatné/viacpočetné neostro ohraničené ložiská erytematózneho edému, papuly, vezikuly až buly. Po prasknutí erózie mokvajú a tvoria sa chrasty. Po ukončení expozície sa zápal upokojí a koža sa vyhojí.
• Subjektívne sa prejavuje svrbením, pálením a bolestivosťou.

Chronický a subakútny ekzém:

• Lézie sú v rôznom vývojovom štádiu (chrasty, erózie, erytém naraz).
• Zápal je slabý, zriedkavo s vezikulami a mokvaním. Koža je zhrubnutá, ošupuje sa, prítomná je lichenifikácia a ragády.
• Subjektívne príznaky sú miernejšie – svrbenie. Ekzém sa môže aj diseminovať, najmä pri systémovo podaných alergénoch.

Diagnostika a liečba alergickej kontaktnej dermatitídy:

• Diagnostika sa opiera o anamnézu, klinický obraz a epikutánne kožné testy. Dôležité je odlíšiť ju od iritačnej dermatitídy a erysipelu.
• Epikutánne testy: Kontrolovaná expozícia pacienta podozrivej látke (kozmetika, dentálne materiály, oleje, farbivá). Aplikácia na chrbát na 48 hodín, s odčítaním výsledkov po 48 a 96 hodinách.
• Liečba zahŕňa prevenciu kontaktu s alergénom, lokálne kortikosteroidy, antiseptické obklady pri mokvaní, kyselinu salicylovú/ureu pri hyperkeratóze a antihistaminiká.

Atopická dermatitída: Komplexný pohľad na chronický ekzém

Atopická dermatitída (AD) je chronické/chronicky recidivujúce zápalové ochorenie s multifaktoriálnou etiopatogenézou a variabilným klinickým obrazom. Je to najčastejšia zápalová dermatóza detí (prevalencia 15%), ktorá v dospelosti postupne vymizne u 75% pacientov.

Etiopatogenéza atopickej dermatitídy: AD je zápalová dermatóza spôsobená precitlivenosťou na alergény alebo nealergénne podnety. Atopia je predispozícia na vznik atopickej choroby, pričom AD je často prvým prejavom atopického pochodu, po ktorom môžu nasledovať alergická rinitída alebo astma.

• Genetika atópie: Má polygénny charakter, zahŕňajúci gény kódujúce proteíny epidermálnej bariéry a zložky imunitného systému. Ak má jeden rodič AD, dieťa má 50% pravdepodobnosť, ak obaja, tak 80%.
• Poškodená bariérová funkcia kože: Suchosť kože atopikov je spôsobená poruchou korneocytov, zníženou produkciou ceramidov a poruchou proteínov zabezpečujúcich rohovatenie (filagrínu). Tieto poruchy vedú k strate vody, suchosti kože a ľahšiemu prieniku alergénov a iritantov, čo vyvoláva zápal.
• Porucha imunitného systému: Kombinácia včasnej (I.) a oneskorenej (IV.) imunopatologickej reakcie. Prevažuje prevaha TH2 lymfocytov, ktoré stimulujú IL-4, IL-5, IL-13, vedúce k produkcii IgE a eozinofílii. IgE protilátky sa viažu na receptory na Langerhansových bunkách, senzibilizujú TH2-lymfocyty a spúšťajú alergickú kaskádu.

Zvláštnosti kože u atopikov: Biely dermografizmus (vazokonstrikcia namiesto vazodilatácie po mechanickom podráždení) a výbled po aplikácii acetylcholínu sú vysvetlené poruchou rovnováhy intracelulárnych cyklických nukleotidov.

Vonkajšie prostredie a atopická dermatitída:

• Aeroalergény (roztoče, peľ, plesne, prach, baktérie).
• Potravinové alergény (vajcia, citrusy, kakao, orechy, mak, kravské mlieko).
• Fyzikálne a mechanické dráždenie, stafylokokové superantigény.

Klinický obraz atopickej dermatitídy: AD sa manifestuje v priebehu prvého roka života, zriedkavo v dospelosti, a vyznačuje sa striedaním remisií a relapsov. Typické znaky sú suchosť kože, symetrické zápaly a svrbenie.

Štádiá atopickej dermatitídy:

1. Eczema infantum: Postihuje dojčatá a batoľatá. Lokalizuje sa na tvári, lícach a periorálne ako neostro ohraničené erytematózne ložiská s papulami a vezikulami. Po prasknutí mokvajú a tvoria chrasty. Šíria sa na celú tvár, kapilícium, extenzorové plochy končatín a trup. Svrbenie vedie k exkoriáciám a sekundárnej bakteriálnej infekcii (impetigizácia). Pretrváva s remisiami a relapsmi do cca 2. roku života, potom buď spontánne vymizne, alebo prechádza do 2. štádia.
2. Eczema flexuratum: Od 3. roku sa ekzémové prejavy šíria na flexúry končatín (lakťové a zákolenné jamy, zápästia). Charakterizujú ho erytematózne neostro ohraničené ložiská s lichenoidnými papulkami, mokvaním, exkoriáciami a hemoragickými chrastami, vedúcimi k lichenifikácii. Po puberte prechádza do dospelého štádia.
3. Neurodermitis disseminata: V dospelosti sa lokalizuje na tvári (čelo, okolo očí), šiji, hrudníku, rukách a predkoleniach ako erytém, tuhé papuly až noduly s ošupovaním a hemoragickými chrastami, nasledovanými lichenifikáciou. Dochádza k postupnému preriedeniu vlasov frontotemporálne.

Komplikácie atopickej dermatitídy: Sekundárna bakteriálna alebo vírusová infekcia, najmä HSV (eczema herpeticum), s výsevom vezikúl a vysokou horúčkou, rizikom atopickej katarakty a poškodenia CNS.

Diagnostika atopickej dermatitídy: Opiera sa o klinický obraz a anamnézu (rodinnú, osobnú). Znaky zahŕňajú chronickú, svrbivú, podľa veku lokalizovanú dermatitídu. Malé diagnostické znaky sú suchosť kože, Dennie-Morganove infraorbitálne ryhy, Herthogovo znamenie (vypadávanie laterálneho obočia), folikulové hyperkeratózy, hyperpigmentácia, hyperlinearita dlaní a biely dermografizmus. Krvné testy môžu ukázať zvýšené IgE v sére a eozinofíliu. Diferenciálna diagnostika zahŕňa seboroickú dermatitídu, scabies, kontaktný ekzém a iné.

Liečba atopickej dermatitídy: Je komplexná a zahŕňa úpravu životosprávy, životného prostredia, starostlivosti a hygieny, liekovú terapiu, fyzikálnu terapiu a psychoterapiu. Využívajú sa antiseptické obklady na mokvanie, lokálne kortikosteroidy (často kombinované s ATB), NSAIDs externá, keratolytiká, lokálne imunomodulátory (takrolimus), antihistaminiká, celkové kortikosteroidy, biologická terapia (dupilumab), PUVA a kúpeľná liečba.

Prognóza atopickej dermatitídy: S vekom sa intenzita príznakov zmierňuje, u 75% pacientov vymiznú po 15. roku života. Môže však dôjsť k relapsu po dlhodobej remisii a pretrvávať celoživotne.

Seboroická dermatitída: Pochopenie mastnej kože a zápalu

Seboroická dermatitída je chronické zápalové ochorenie kože detí a dospelých, ktoré postihuje oblasti s najvyšším výskytom mazových žliaz.

Etiopatogenéza seboroickej dermatitídy: Nie je úplne jasná, ale zahŕňa tri hlavné faktory:

1. Zloženie kožného mazu: Mazové žľazy sú najhustejšie v kapilíciu, na tvári, hrudníku a chrbte. Ich aktivita je riadená androgénmi, čo koreluje s výskytom seborey v dojčenskom období (materské androgény) a od puberty (vlastné androgény).
2. Lipofilné kvasinky (Malassezia): Lipidy v kožnom maze sú potravou pre Malasseziu, ktorá lipázami degraduje triglyceroly na mastné kyseliny. Nasýtené kyseliny využívajú, zatiaľ čo nenasýtené zanechávajú na povrchu kože. Jedinci s predispozíciou reagujú prehnane na nenasýtené mastné kyseliny, čo vyvoláva zápal.
3. Individuálne vlastnosti jedinca: Exogénne faktory ako diétne vplyvy, klimatické podmienky, psychické vplyvy, imunodeficiencie a iné ochorenia (napr. psoriáza).

Klinický obraz seboroickej dermatitídy:

• U dojčiat sa lokalizuje v kapilíciu, axilách, umbiliku a plienkovej oblasti. V intertriginóznych oblastiach je výraznejší erytém s mokvaním. Zvyčajne sama ustupuje, zriedka vedie k generalizovanej forme (erythrodermia desquamativa Leiner) s celkovými prejavmi (hnačky, infekcie, lymfadenopatia).
• V dospelosti sa lokalizuje v kapilíciu, obočí, nad koreňom nosa, v nazolabiálnych ryhách, presternálnej oblasti hrudníka a intertriginóznych oblastiach. Prejavuje sa ako ostro ohraničené erytematoskvamózne ložiská s mastnými, žltohnedými šupinami, mokvaním a tvorbou chrást. Priebeh je chronický s častými recidívami, môže viesť k erytrodermii. Subjektívne je prítomné mierne svrbenie.
• Ekzematidy: Zvláštna forma seborey u starších detí a dospelých s disemináciou prejavov na trup mimo typických seboroických zón, pretrvávajúca niekoľko týždňov a potom spontánne ustupujúca.

Diagnostika a liečba seboroickej dermatitídy:

• Diagnostika sa opiera o klinický obraz a anamnézu. Histopatologické, mykologické a kultivačné vyšetrenia pomáhajú odlíšiť ju od psoriázy, histiocytózy, atopickej dermatitídy, pityriasis rosea a mykóz.
• Liečba zahŕňa antimykotické šampóny (ketokonazol, imidazol), decht, kyselinu salicylovú, vyčesávanie šupín a kortikosteroidy.

Mikróbny (numulárny) ekzém: Prehľad a terapia

Mikróbny (numulárny) ekzém je neinfekčná zápalová dermatóza s charakteristickým klinickým obrazom, ktorej patogenéza zostáva nejasná, ale pravdepodobne sa zúčastňuje imunopatogenetický mechanizmus. Priebeh ochorenia je chronicky recidivujúci, vyskytuje sa najmä vo vyšších vekových skupinách, ale aj u detí. Ložiská bývajú často sekundárne infikované baktériami, ale nie je primárne infekčné ochorenie.

Etiopatogenéza mikróbneho ekzému: Pravdepodobne ide o bunkami sprostredkovanú precitlivenosť neskorého typu na senzibilizujúce produkty niektorých baktérií (najmä stafylokokov), ktoré kolonizujú kožu ľudí s oslabenou imunitou alebo prežívajú v ložiskách fokálnej infekcie. Pri tomto ochorení sa môže vyskytnúť tzv. výsevový fenomén (idová reakcia), kedy dochádza k hematogénnemu šíreniu alergénu z pôvodného ložiska do ďalších lokalít. Klinicky sa prejavuje ako náhle vzniknutý, najčastejšie papulo-vezikulózny alebo erytematoskvamózny výsev na vzdialených miestach.

Klinický obraz mikróbneho ekzému:

• Predilekčne na predkoleniach a horných končatinách. Sliznice postihnuté nie sú.
• Ostro ohraničené okrúhle/oválne ložiská (numulárny = tvar malej mince), niekedy ojedinelé, zvyčajne viacpočetné a symetricky rozložené.
• V akútnom štádiu: Tvorba vezikúl, ich praskanie s mokvaním a tvorbou chrást.
• V chronickom štádiu: Suché ložiská s ošupovaním. Výrazné svrbenie.
• Hojenie bez jaziev, s prechodnými pigmentovanými zmenami.

Terapia mikróbneho ekzému:

• Vo fáze mokvania sa aplikujú obklady s antiseptickým roztokom.
• Po ústupe mokvania lokálne kortikosteroidy v kréme.
• Chronické, nemokvajúce ložiská sa ošetrujú kortikoidmi v masťovom základe.
• Celkovo sú účinné antibiotiká.

Pruritus (svrbenie): Pochopenie a typy

Svrbenie (pruritus) je definované ako pocit, ktorý vedie k škrabaniu. Predstavuje nociceptívny signál, ktorý má svoj fyziologický význam – vedie k odstráneniu pruritogénu. Je tiež symptómom mnohých dermatóz a chorôb vnútorných orgánov. Vzniká podráždením voľných nervových zakončení v epiderme.

Mediátory pruritu: Histamín, proteázy dermálnych mastocytov (najmä tryptáza, katepsín S), prostaglandíny, neuromediátory (acetylcholín), neuropeptidy (substancia P), opioidy (nociceptín), cytokíny (interleukín IL-31).

Pruritus cum materia (svrbenie sprevádzajúce kožné choroby)

• Najčastejšie príčiny sú atopická dermatitída a iné ekzémy, svrab.
• Urtikária, liekové exantémy, poštípanie hmyzom.
• Vysušenie pri poruchách vodného hospodárstva epidermy, napríklad u starých ľudí (xerosis senilis).

Klinické prejavy: Ako etiologický agens môžu pôsobiť vonkajšie aj vnútorné faktory (potraviny, mikroorganizmy, lieky, fyzikálne vplyvy, jed hmyzu, kontaktné alergény, autoprotilátky).

Pruritus sine materia (svrbenie bez kožných prejavov)

• Niektoré vnútorné choroby a lieky.
• Z parazitárnych ochorení najmä črevné infekcie (lokalizované v análnej oblasti pri enterobiáze, alebo generalizované).
• Z psychiatrických chorôb niektoré psychózy alebo úzkostné stavy.
• Lieky: Histaminoliberátory (opioidy), sebostatické lieky (retinoidy, betablokátory), lieky s cholestatickými alebo hepatotoxickými vedľajšími účinkami (sulfónamidy, perorálne kontraceptíva).
• Systémové choroby: Chronická renálna insuficiencia, niektoré choroby pečene (cholestáza), endokrinné poruchy (hyper- alebo hypotyreóza, DM), zhubné nádory (Hodgkinov lymfóm), choroby CNS (tabes dorsalis, sclerosis multiplex).

Klinický obraz pri prurite:

• Veľmi často sú prítomné exkoriácie (poškriabaniny), ktoré sú lineárne, často s paralelným priebehom po škrabaní viacerými nechtami.
• Staršie exkoriácie sú kryté hemoragickými chrastami, čerstvé môžu krvácať alebo mokvať.
• Vysoký lesk nechtov je typický pre atopickú dermatitídu z neustáleho škrabania.
• Pri niektorých dermatózach (urtikária, Lichen planus) pacienti kožu skôr trú ako škrabú, takže exkoriácie nemusia byť prítomné.

Urtikária a angioedém: Žihľavka a opuchy

Urtikária (žihľavka) a angioedém sú časté dermatózy s charakteristickým klinickým obrazom, rôznou etiológiou a patogenézou, ktoré sa môžu vyskytovať samostatne alebo v kombinácii.

Urtikária (žihľavka): Prehľad a typy

Urtikária sa prejavuje papulami (pomfy) s tromi základnými znakmi:

• Centrálny edém s okolitým erytémom.
• Svrbenie.
• Prchavosť (zmiznú do 24 hodín).

Etiopatogenéza urtikárie: Prejav krátkodobej lokálnej vazodilatácie a zvýšenej permeability kapilár v dermálnych papilách. Na podklade hypersenzitivity, autoimunity, imunokomplexovej precitlivenosti alebo neimunitných faktorov. Dochádza k degranulácii aktivovaných žírnych buniek a uvoľneniu histamínu a iných mediátorov, čo vedie k cievnym zmenám (erytém a edém) a svrbeniu. Môže byť vyvolaná potravinami, jedmi, autoprotilátkami, histaminoliberátormi alebo fyzikálnymi vplyvmi.

Klasifikácia urtikárie: Delí sa podľa trvania a vyvolávajúceho faktora:

• Akútna urtikária: Výsevy sa opakujú a trvajú kratšie ako 6 týždňov. Najčastejšie vyvolaná histaminoliberáciou alebo IgE hypersenzitivitou.
• Chronická urtikária: Výsevy trvajú dlhšie ako 6 týždňov (až roky). Môže byť spontánna alebo indukovateľná.
• Spontánna urtikária: Nedá sa vyvolať indukciou.
• Indukovateľná urtikária: Dá sa vyvolať špecifickým faktorom (napr. dermografická, tlaková, chladová, teplová, solárna, vodová, cholinergická).

Klinický obraz spontánnej urtikárie:

• Mierne vyvýšené, ostro ohraničené ploché ružovočervené (u. rubra) alebo belavé papuly (u. porcellanea) kdekoľvek na koži, s trvaním max. 24 hodín.
• Okolo urtík je červený erytém. Môžu vznikať pľuzgiere (urticaria bullosa) alebo s prímesou krvi (urticaria haemorrhagica).
• Subjektívne výrazne svrbí, páli, bodá. Po škrabaní nikdy nevznikajú stopy. Často s celkovými prejavmi ako nevoľnosť, horúčka, zvracanie.
• V miestach tenšej kože môže vznikať angioedém (oči, pery, genitál), ktorý pretrváva 2-3 dni.

Angioedém: Hlbší opuch kože a slizníc

Angioedém je náhle vznikajúci edém kože a podkožia alebo sliznice, skôr bolestivý ako svrbiaci, pretrvávajúci hodiny až dni. Vyskytuje sa zriedkavejšie než žihľavka a sprevádza asi 40% žihľaviek, u 1/5 pacientov prebieha samostatne.

Klinický obraz angioedému:

• V miestach s redším podkožným tkanivom (okolie oka, pier, vonkajšie genitálie).
• Neostro ohraničené opuchy farby kože alebo začervenané, niekedy bolestivé.
• Opuch slizníc postihuje najmä jazyk, hltan a hrtan, čo môže ohroziť chorého zadusením.
• Edém môže ustúpiť v priebehu niekoľkých hodín, ale často pretrváva aj 2-3 dni.

Diagnostika a liečba urtikárie a angioedému:

• Diagnostika sa opiera o anamnézu, klinický obraz, in vivo testy (eliminačno-expozičný test, kožné testy, testy fyzikálnych urtikárií) a laboratórne vyšetrenia (imuno – IgE, auto-Ig, mikrobiologické, parazitologické, biochemické, hematologické, histologické).
• Liečba je kauzálna – eliminácia vyvolávajúceho faktora, alergénová imunoterapia, antihistaminiká, kortikosteroidy, omalizumab (biologikum = anti-IgE).

Často kladené otázky o dermatitídach a ekzémoch

Čo je rozdiel medzi dermatitídou a ekzémom?

Dermatitída je všeobecnejší pojem pre zápal kože, často nealergického pôvodu. Ekzém je podtyp dermatitídy, charakterizovaný chronickým zápalom na alergickom, hypersenzitívnom podklade. Atopická dermatitída je príkladom, kde sa mechanizmy prekrývajú.

Ako dlho trvá liečba atopickej dermatitídy?

Liečba atopickej dermatitídy je komplexná a dlhodobá, zameraná na kontrolu symptómov a prevenciu relapsov. Hoci u mnohých detí symptómy s vekom zmiznú (u 75% po 15. roku života), u niektorých môže pretrvávať celoživotne, vyžadujúc priebežnú starostlivosť a liečbu.

Môžem sa úplne vyliečiť z chronickej kontaktnej dermatitídy?

Úplné vyliečenie závisí od možnosti eliminovať kontakt s dráždivou látkou. Ak sa podarí vyhnúť sa iritantu, symptómy sa zmiernia a koža sa môže zahojiť. Prevencia opakovaného kontaktu je kľúčová pre dlhodobú remisiu.

Aké sú prvé príznaky plienkovej dermatitídy?

Prvé príznaky plienkovej dermatitídy zahŕňajú akútny zápal s erytémom (začervenaním), tvorbou malých vezikúl a erózií v oblasti pokrytej plienkou. V prípade superinfekcie sa môžu objaviť aj pustuly a mokvanie.

Je svrbenie vždy príznakom kožnej choroby?

Nie vždy. Svrbenie (pruritus) môže byť sprevádzané viditeľnými kožnými prejavmi (pruritus cum materia), ale môže sa vyskytovať aj bez zjavných lézií na koži (pruritus sine materia), čo môže signalizovať rôzne vnútorné ochorenia, reakcie na lieky alebo psychické stavy.