Test na Dejiny psychológie

Otázka 1: Podľa Hippokrata boli elementy priraďované aj k temperamentu.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: V študijných materiáloch sa uvádza, že v rámci temperamentu bol Hippokrates veľmi dôležitý, pričom elementy boli priraďované aj temperamentu.

Otázka 2: Podľa študijných materiálov, ktoré z nasledujúcich tvrdení správne vystihujú Platónov pohľad na dušu a jeho Teóriu ideí?

A. Duša je neoddeliteľne spojená s materiálnym svetom a je jeho súčasťou.

B. Vedomosti sú primárne získavané prostredníctvom zmyslov, ktoré poskytujú spoľahlivé informácie.

C. Skutočnosť sa skladá z ideí a foriem, ktoré sú reálne a sídlia v duši, zatiaľ čo materiálne veci sú pominuteľné.

D. Vedomosti pozostávajú z pojmov a abstrakcií, ku ktorým sa človek dopracuje dedukciou.

Vysvetlenie: Platón považoval dušu za samostatnú časť človeka, ktorá nie je súčasťou vonkajšieho sveta. Domnieval sa, že informácie získané prostredníctvom zmyslov sú klamlivé a nespoľahlivé. Jeho Teória ideí hovorí, že skutočnosť sa skladá z ideí a foriem, ktoré sú skutočné a sídlia v duši, zatiaľ čo materiálne veci sú pominuteľné. Vedomosti sa podľa neho skladajú z pojmov a abstrakcií, ku ktorým sa dopracujeme dedukciou.

Otázka 3: Medzi psychofyzické metódy merania prahov, ktorým sa venoval Gustav Theodor Fechner, patrila aj metóda konštantných podnetov.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Gustav Theodor Fechner sa venoval metódam limitov, správnych a nesprávnych prípadov a priemernej chyby. Metóda konštantných podnetov nie je uvedená v materiáloch ako jedna z jeho metód.

Otázka 4: Aká bola hlavná kritika metódy introspekcie, ktorú používal štrukturalizmus?

A. Viedla k prílišnej subjektivite a absencii objektivity.

B. Bolo ňou nemožné skúmať poznávacie procesy a vnímanie.

C. Sústredila sa iba na deti a zvieratá, čím vylúčila dospelých.

D. Nedokázala preukázať existenciu absolútneho prahu.

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že kritika štrukturalizmu spočívala v tom, že „svoju pozornosť sústreďovali cez metódu introspekciu – pozorovateľ a pozorovaný je ten istý (sebapozorovanie) -> prílišná subjektivita, chýba objektivita (protiklad k exaktnosti experimentov)“.

Otázka 5: Cieľom experimentu s malým Albertom bolo odstrániť strach u dieťaťa z bielych chlpatých predmetov.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že pri experimente s malým Albertom „opakovaním získalo dieťa strach zo všetkých bielych chlpatých predmetov“, čo znamená, že cieľom bolo strach vyvolať, nie odstrániť.