Podcast o Corynebacterium a Diftéria

Kapitoly

Kyjaky a palisády

Požičaná superschopnosť

Sivá hrozba v hrdle

Ako ju odhaliť v laboratóriu?

Liečba a prevencia záškrtu

Iné korynebaktérie

Přepis

Nina: Predstavte si, že je rok 1920. Vaše dieťa má horúčku a strašne ho bolí hrdlo. To ale nie je bežná angína. V hrdle mu rastie hrubý, sivý povlak, ktorý mu pomaly, ale isto, upcháva dýchacie cesty. Dýcha čoraz ťažšie a vy ste úplne bezmocní.

Marek: Toto nebola scéna z hororu, ale desivá realita záškrtu. Ochorenia, ktoré predtým, ako sme mali očkovanie, kosilo deti po tisícoch. A za všetkým stála jedna baktéria.

Nina: A presne na tú sa dnes pozrieme. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Marek: Tou baktériou je *Corynebacterium diphtheriae*. Je to grampozitívna tyčinka, ktorá pod mikroskopom vyzerá trochu ako kyjak. Odtiaľ aj jej názov, z gréckeho "koryne", čo znamená kyjak.

Nina: Takže taký malý bakteriálny bitkár?

Marek: Presne tak. A často sa zhlukujú do útvarov, ktoré pripomínajú palisády alebo rozsypaný čaj. Vo vnútri majú také špeciálne zrniečka, Babes-Ernstove granuly, ktoré sú vlastne ich zásobárňou energie.

Nina: Sú všetky korynebaktérie takéto nebezpečné?

Marek: Vôbec nie. A to je kľúčové. Máme toxigénne kmene ako *C. diphtheriae*, ktoré spôsobujú záškrt. Ale potom existuje aj kopa netoxigénnych, ktorým hovoríme difteroidy. Tie sme kedysi považovali za bežnú flóru, no dnes vieme, že môžu spôsobovať napríklad infekcie močových ciest.

Nina: Dobre, takže čo robí tú "pravú" diftériu takou zákernou?

Marek: Je to jej hlavná zbraň – difterický toxín. Ale je tu jeden háčik. Baktéria ho sama od seba nevie vyrobiť.

Nina: Počkať, ako to?

Marek: Musí byť najprv infikovaná špecifickým vírusom, bakteriofágom, ktorý do nej vnesie gén pre toxín. Je to akoby dostala vražednú superschopnosť od vesmírneho parazita.

Nina: To je fascinujúce! A čo ten toxín presne robí v našom tele?

Marek: Má dve hlavné časti. Fragment B funguje ako kotva – prichytí sa na povrch našej bunky. A potom fragment A, čo je samotný jed, vnikne dnu a okamžite zastaví výrobu všetkých bielkovín. Bunka tak v podstate spácha samovraždu.

Nina: Takže baktéria sa nemusí ani dostať do krvi, aby napáchala škody po celom tele?

Marek: Presne tak. Baktéria zostáva pekne v hrdle, ale svoj toxín posiela krvou do celého tela. A ten zasahuje srdce, čo vedie k myokarditíde, a nervový systém, čo môže spôsobiť ochrnutie, napríklad mäkkého podnebia.

Nina: A ako sa to prejaví klinicky? Čo sú tie povlaky v hrdle, ktoré si spomínal na začiatku?

Marek: To sú takzvané pablany alebo pseudomembrány. Sú tvorené z fibrínu, odumretých buniek a baktérií. Sú pevne prirastené k sliznici a pri pokuse o ich strhnutie to krváca.

Nina: A to je to, čo spôsobuje dusenie?

Marek: Áno. Tieto pablany postupne zužujú dýchacie cesty. U detí to bolo obzvlášť nebezpečné, pretože ich dýchacie cesty sú prirodzene užšie. Smrť udusením bola, žiaľ, veľmi častá.

Nina: Dobre, a ako dnes v labáku dokážeme, že ide práve o túto baktériu?

Marek: Najprv odoberieme výter z hrdla. Potom baktériu kultivujeme na špeciálnych pôdach, napríklad na takej, čo obsahuje telurit. Ten baktérie premenia a ich kolónie potom sčernejú.

Nina: Takže hľadáme čierne bodky na miske?

Marek: V podstate áno. Ale najdôležitejšie je dokázať, že daný kmeň produkuje toxín. Kedysi sa na to používal Elekov test v géli alebo testy na morčatách, dnes to už robíme elegantnejšie pomocou PCR.

Nina: Super, takže záškrt je dnes vďaka očkovaniu a diagnostike našťastie veľmi vzácny. To je skvelá správa, na ktorej môžeme túto tému uzavrieť.

Nina: A ako poslednú tému tu dnes máme Corynebacterium. Mne sa hneď vybaví záškrt, čiže diftéria. Našťastie, dnes už je to zriedkavé ochorenie, však?

Marek: Presne tak. Vďaka očkovaniu sa už takmer nevyskytuje. Ak sa objaví, zvyčajne je to nákaza privezená z oblastí, kde je stále bežná, napríklad zo strednej Ázie.

Nina: A ak by k tomu došlo, ako sa to lieči?

Marek: Terapia je pomerne rázna. Podáva sa antitoxín na neutralizáciu toxínu a súčasne penicilín G na zničenie baktérií. Prípadne makrolidy.

Nina: A prevencia je jasná – očkovanie. Je súčasťou tej známej hexavakcíny, však?

Marek: Áno, podáva sa v treťom, piatom a jedenástom mesiaci. Potom sú preočkovania v šiestom a trinástom roku života. Takže sme chránení.

Nina: Ale Corynebacterium nie je len o diftérii. Existujú aj iné druhy, ktoré môžu potrápiť, však?

Marek: Určite. Napríklad Corynebacterium jeikeium je taký oportunistický patogén. Číha na ľudí s oslabenou imunitou a môže spôsobiť napríklad infekcie umelých materiálov v tele.

Nina: Čo ešte? Počula som o druhu, ktorý sa prenáša zo zvierat.

Marek: To je Corynebacterium ulcerans. Vie produkovať podobný toxín ako pri záškrte a áno, prenáša sa zo zvierat. Vieš, taký darček od domáceho miláčika, ktorý nechceš.

Nina: To teda nie. A tým sme asi prebrali to najdôležitejšie.

Marek: V podstate áno. Dnes sme toho stihli naozaj veľa, od stafylokokov až po korynebaktérie. Dúfam, že to bolo pre vás užitočné.

Nina: Určite áno. Kľúčové je zapamätať si hlavných zástupcov a ochorenia, ktoré spôsobujú. Ďakujeme, že ste nás počúvali. Majte sa pekne!

Marek: Dopočutia nabudúce!