# Čína v 19. storočí ## Úvod V 19. storočí prešla Čína hlbokou sociálnou, politickou a ekonomickou krizou. Impérium čelilo vnútorným povstaniam, prírodným katastrofám a nátlakom zo strany západných mocností, čo výrazne oslabilo centrálnu cisársku moc. ## Stav centrálnej moci a spoločnosti ### Príčiny úpadku - **Úpadok centrálnej cisárskej moci** spojený so skorumpovanou byrokraciou a neschopnosťou efektívne riadiť veľkú krajinu. - **Prírodné katastrofy**: povodne a neúrody spôsobili hladomory. - **Sociálne následky**: hladomory a bieda vyvolali nepokoje a roľnícke povstania. > Definícia: Úpadok centrálnej moci znamená zníženú schopnosť vlády udržať poriadok, vybavovať dane a poskytovať ochranu obyvateľstvu. ### Význam povstaní - Roľnícke povstania oslabovali štát a vyčerpávali obyvateľstvo. - Najznámejšie: **Tchajpchinské povstanie (1851–1864)**, ktoré si vyžiadalo obrovské straty na životoch a zmenilo vnútornú štruktúru moci. - V 60.–70. rokoch 19. storočia prebehli **vzbury čínskych moslimov**, ktoré štát síce potlačil, ale za cenu ďalších obetí. > Definícia: Tchajpchinské povstanie bolo masívne roľnícke, nábožensky motivované povstanie s cieľom zmeniť cisársky poriadok; spôsobilo smrť miliónov ľudí. Fun fact: Tchajpchinské povstanie bolo jedným z najkrvavejších konfliktov 19. storočia a jeho vývoj ovplyvnil politickú mapu južnej a strednej Číny. ## Obchod s Čínou v 19. storočí ### Potenciál a obmedzenia - Čínsky trh mal obrovský **potenciál** pre európske krajiny vďaka veľkému počtu obyvateľov a dopytu po exotických komoditách. - Tradične bola **Čína uzavretá svetu** a zahraničný obchod považovala za privilegium, nie za slobodnú výmenu. > Definícia: Kanton (Guangzhou) bol v 18. a začiatkom 19. storočia jediný otvorený čínsky prístav pre väčšinu západných obchodníkov. ### Hlavné exporty - Čaj, hodváb, porcelán boli hlavné vývozné komodity z Číny. - Hlavnými obchodnými partnermi boli **Británia** a **Holandsko**. ### Kontrola obchodu: hongy - Obchod bol prísne kontrolovaný cez **hongy** — cechové monopoly prevádzkujúce výmenu so zahraničnými obchodníkmi. | Výhody hongov | Nevýhody hongov | |---|---| | Kontrola kvality a daní | Obmedzovali obchodnú slobodu | | Jednotné pravidlá | Podpora korupcie a klientelizmu | ## Ópiové vojny a ich dôsledky ### Pozadie konfliktu - V roku **1839** zakázal cisársky dvor dovoz ópia do Číny, čo zasiahlo obchodné záujmy Británie. - Británia reagovala vojenským nátlakom, nasledovali tri konflikty známe ako ópiové vojny. > Definícia: Ópiová vojna označuje sériu konfliktov medzi Čínou a západnými mocnosťami v 19. storočí spôsobených obchodom s ópiom a diplomatickými požiadavkami. ### Prvá ópiová vojna (1839–1842) 1. 1839: Čínske úrady zakázali dovoz a obchod s ópiom. 2. Británia vypovedala vojnu. 3. 1842: **Nankinský mier** — Čína musela odstúpiť Hongkong Britom a otvoriť obchodné prístavy. ### Druhá a tretia konfrontácia (1856–1859 a 1859) - Druhá ópiová vojna (1856–1858) zasiahla aj Francúzsko a Rusko. Výsledkom bolo otvorenie **11 prístavov** pre európskych obchodníkov, voľná plavba po Jang-c-ťiang a otvorenie diplomatických misií v Pekingu. - V roku 1859 a počas ďalších rokov západné sily (VB, FRA) dokonca obsadili Peking a prinútili Čínu prijať tvrdé podmienky. ### Právne dôsledky - Západné mocnosti si vynútili **výsady cudzincov**, najmä právo **exteritoriality**, čo znamenalo, že cudzinci nepodliehali čínskej jurisdikcii. - Následkom sa rozvinul tzv. **„storočie zmlúv“ (1843–1943)**, keď Čína bola viazaná sériou nerovných zmlúv s cudzími mocnosťami. | Dôsledok ópiových vojen | Popis | |---|---| | Strata územia | Hongkong prešiel pod britskú správu | | Otvorenie prístavov | Viac miest otvorených pre zahraničný obchod | | Exteritorialita | Cudzinci neboli súdne postihnuteľní čínskymi úradmi | | Politické oslabenie | Cisárska vláda stratila časť autority | Did you know that právo exteritoriality znamenalo, že britskí a iní západní občania mohli byť súdení výlučne svojimi konzu