Podcast o Čína a Japonsko v 19. storočí

Kapitoly

Prečo bola Čína tak izolovaná?

Ópiové vojny

Storočie poníženia

Úplne iná cesta

Reformy Meidži

Nová svetová veľmoc

Zhrnutie a záver

Přepis

Marek: Dobre, toto som vôbec netušil – a myslím, že toto si musí vypočuť každý. Čína vnímala medzinárodný obchod nie ako biznis, ale ako dobročinnosť pre barbarov?

Lenka: Presne tak! Vôbec nepotrebovali tovar zo západu. Vyvážali čaj, hodváb, porcelán, ale takmer nič nedovážali.

Marek: Vitajte pri Studyfi Podcast! Dnes sa pozrieme na Čínu v 19. storočí, ktorá bola naozaj v zložitej situácii.

Lenka: A to nielen navonok. Cisárska moc upadala, krajinu sužovali povodne, hladomory a obrovské roľnícke povstania.

Marek: Ako napríklad to Tchajpchinské povstanie?

Lenka: Áno, to bolo jedno z najkrvavejších. Spolu s ďalšími vzburami, napríklad čínskych moslimov, si vyžiadalo milióny životov. Štát bol zvnútra extrémne oslabený.

Marek: A do tejto situácie prichádzajú Briti, ktorí konečne našli produkt, ktorý Číňania chceli... ópium.

Lenka: Bohužiaľ áno. Keď čínska vláda v roku 1839 zakázala dovoz ópia, Británia vyhlásila prvú ópiovú vojnu.

Marek: A výsledok? Predpokladám, že nie dobrý pre Čínu.

Lenka: Vôbec nie. Podľa nankinskej zmluvy museli odstúpiť Hongkong Britom. Ale to nestačilo.

Marek: Takže nasledovala druhá... a vlastne aj tretia ópiová vojna?

Lenka: Presne tak, tentokrát sa pridali aj Francúzi a Rusi. Donútili Čínu otvoriť ďalších 11 prístavov a povoliť diplomatické misie v Pekingu.

Marek: Takže v podstate politika delových člnov... "Otvorte sa obchodu, alebo budeme strieľať"?

Lenka: Veľmi zjednodušene, ale áno. A najväčším ponížením bolo právo exteritoriality pre cudzincov.

Marek: Čo to znamenalo v praxi?

Lenka: Znamenalo to, že ak cudzinec spáchal v Číne zločin, nesúdili ho čínske úrady, ale jeho vlastná krajina.

Marek: Páni. To muselo byť vnímané ako obrovská nespravodlivosť.

Lenka: Absolútne. Preto sa toto obdobie od roku 1843 až do 1943 nazýva "storočie nerovnoprávnych zmlúv".

Marek: A čo Japonsko? Zasahovali západné mocnosti aj tam, keď už boli tak blízko v Číne?

Lenka: Áno, ale situácia bola úplne iná. Japonsko bolo v 19. storočí extrémne uzavretá krajina, s jedinou výnimkou – prístavom Nagasaki, ktorý sa otváral len raz ročne.

Marek: Tomu sa hovorí exkluzivita. To sa asi Američanom nepáčilo.

Lenka: Vôbec nie. V roku 1853 priplával admirál Matthew Perry a v podstate donútil Japonsko podpísať zmluvu, ktorá otvorila krajinu americkým obchodníkom.

Marek: Takže ďalšia nerovnoprávna zmluva? Čo nasledovalo?

Lenka: Obrovský vnútorný zvrat. Namiesto úpadku prišla kríza šogunátu a snaha o obnovu cisárskej moci. V roku 1868 nastúpil na trón cisár Mucuhito, ktorý prijal meno Meidži.

Marek: Meidži – to znamená „osvietená vláda“, však? Čo presne to znamenalo v praxi?

Lenka: Totálnu modernizáciu! Zrušili feudalizmus, obmedzili moc samurajov, zaviedli brannú povinnosť a masívne spriemyselňovali. Vznikli obrovské rodinné koncerny, takzvané „zaibacu“, ako napríklad Micubiši.

Marek: Páni. V podstate preskočili niekoľko storočí za pár desaťročí.

Lenka: Presne tak. V roku 1889 prijali ústavu podľa nemeckého vzoru. Japonsko sa zmenilo na modernú a veľmi silnú svetovú veľmoc.

Marek: A predpokladám, že túto novú silu aj začali používať.

Lenka: Okamžite. V rokoch 1894 až 95 zdrvujúco porazili Čínu a v roku 1905, na prekvapenie celého sveta, aj Rusko.

Marek: Neuveriteľné. Takže, ak to zhrnieme, 19. storočie bolo pre Áziu obdobím obrovských zmien, vynútených západom, no s úplne odlišnými výsledkami v Číne a Japonsku.

Lenka: Perfektné zhrnutie. A to je na dnes všetko. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast!

Marek: Majte sa pekne a dopočutia nabudúce!