Test na Charles S. Peirce: Kritika Descartesa a Pragmatizmus

Otázka 1: Podľa Peircea každá idea sama o sebe obsahuje vedenie.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Peirceova základná téza hlása, že žiadna idea sama o sebe neobsahuje vedenie. Peirce chápal myšlienky (idey) ako znaky, ktoré samé o sebe vedenie neobsahujú, pretože vyžadujú interpretáciu.

Otázka 2: Ktoré tvrdenie najlepšie vystihuje Peirceovu definíciu znaku na základe poskytnutých študijných materiálov?

A. Znak je bezprostredným nositeľom vedenia a jeho význam je z neho samého zrejmý.

B. Znak je symbol, ktorý zastupuje vec samotnú a vyžaduje interpretáciu inou myšlienkou-znakom.

C. Znak je výlučne arbitrárny symbol, ktorého vzťah k označovanému je vždy konvenčný a prirodzený.

D. Znak je jednotou označujúceho a označovaného a jeho charakteristickou zvláštnosťou je, že vyžaduje interpretáciu.

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že 'Znak je symbol, ktorý zastupuje tú vec samotnú' a 'vyžaduje interpretáciu', pričom 'interpretovať nejakú myšlienku-znak je možné len pomocou inej myšlienky-znaku'. Taktiež sa v texte hovorí, že 'Každý znak je jednotou dvoch základných zložiek- označujúceho a označovaného' a 'charakteristickou zvláštnosťou znaku je podľa Peircea toto: vyžaduje interpretáciu'. Možnosť 0 je nesprávna, pretože 'Samé o sebe vedenie neobsahujú'. Možnosť 2 je nesprávna, pretože materiály uvádzajú, že 'arbitrárne znaky' sú len jednou z kategórií znakov (spolu s ikonami a indexmi) a zároveň spomínajú, že 'neexistuje žiadny nutne alebo prirodzený vzťah medzi označujúcim a označovaným' v prípade arbitrárnych znakov, čo by odporovalo tvrdeniu o prirodzenom vzťahu v možnosti.

Otázka 3: Podľa Peirca falibilizmus učí, že naše poznanie nie je nikdy absolútne a je integrálnou súčasťou vedeckej metódy.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Peirce rozvíja falibilizmus, ktorý je učením o principiálnej omylnosti vedy a ľudského vedenia vôbec. Falibilizmus je podľa Peirca učením o tom, že naše poznanie nie je nikdy absolútne a je integrálnou súčasťou vedeckej metódy.

Otázka 4: Z psychologického hľadiska, čo podľa Peirceovej teórie predstavuje viera?

A. Kľudný a spokojný stav mysle a rozumu.

B. Nekľudný a nepríjemný stav, ktorého sa snažíme zbaviť.

C. Úsilie smerujúce k prekonaniu pochybnosti.

D. Stav vyvolaný stretávaním názorov a teoretickými obtiažnosťami.

Vysvetlenie: Študijné materiály explicitne uvádzajú: 'Z psychologického hľadiska predstavuje viera kľudný spokojný stav mysle a rozumu.' Ostatné možnosti opisujú pochybovanie, skúmanie alebo príčiny pochybovania, nie vieru ako psychologický stav.

Otázka 5: Peirceova pragmatická maxima tvrdí, že praktický význam ideí je len jednou z mnohých metód na dosiahnutie najvyššieho stupňa ich jasnosti.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa Peirceovej filozofie dosiahneme najvyšší stupeň jasnosti ideí IBA vtedy, keď pochopíme ich praktický význam, čo naznačuje, že to nie je len jedna z mnohých metód, ale jediná cesta k tomuto stupňu jasnosti.