Zhrnutie na Československá ústava z roku 1920

## Ústava Československej republiky (1920) Krátky úvod Ústavná listina Československej republiky č. 121/1920 Zb. bola prijatá Dočasným Národným zhromaždením 29. februára 1920 a nadobudla účinnosť 6. marca 1920. Bola výsledkom práce politikov a právnikov po konzultáciách s politickými stranami a prezidentom Tomášom G. Masarykom. Ústava upravovala usporiadanie štátnej moci, základné orgány a ich vzájomné vzťahy. ## Štruktúra ústavy - Slávnostná preambula - Úvodzovací zákon - 6 hláv ústavy ### Hlavné body > Definícia: Ústavná listina je najvyšší právny akt, ktorý upravuje základné usporiadanie štátu, rozdelenie moci a právomoci štátnych orgánov. V druhej a tretej hlave bola zakotvená štruktúra najvyšších orgánov štátnej moci založená na rozdelení moci na **zákonodarnú, výkonnú (vládnu) a súdnu**. ## Národné zhromaždenie (parlament) Národné zhromaždenie bolo nositeľom zákonodarnej moci a pozostávalo z dvoch komôr. ### Komory | Komora | Počet členov | Voľby - aktívne právo | Voľby - pasívne právo | Funkčné obdobie | |---|---:|---:|---:|---:| | Poslanecká snemovňa | 300 | od 21 rokov | od 30 rokov | 6 rokov | | Senát | 150 | od 26 rokov | od 45 rokov | 8 rokov | - Voľby boli všeobecné, rovné, priame, tajné a pomerné. - Zákonodarná iniciatíva patrila vláde a poslancom. > Definícia: Aktívne volebné právo znamená právo voliť, pasívne právo znamená právo byť volený. ### Funkcie Národného zhromaždenia - Kontrolná: kontrola financií a štátneho rozpočtu - Kreačná: voľba prezidenta republiky - Autonómna: voľba vlastných orgánov (napr. predsedu, výborov) - Sudcovská: trestné stíhanie prezidenta - Kontrolu ústavnosti vykonával Ústavný súd ## Zákonodarný proces - Uznesenia sa prijímali pri prítomnosti aspoň 1/3 členov. - Na prijatie bežných zákonov stačila nadpolovičná väčšina prítomných. - Pri ústavných zákonoch a otázkach vojny bola potrebná 3/5 väčšina prítomných. - Poslanecká snemovňa mala silnejšie postavenie a mohla prelomiť nesúhlas senátu kvalifikovanou väčšinou. > Definícia: Kvalifikovaná väčšina je vyšší pomer hlasov potrebný na prijatie určitých rozhodnutí (tu: 3/5). Praktický príklad: - Ak bolo v Poslaneckej snemovni prítomných 240 poslancov, na bežný zákon stačí $\lceil 240/2 \rceil = 120$ hlasov; na ústavný zákon bolo potrebných $\lceil 3/5 \cdot 240 \rceil = 144$ hlasov. ## Prezident republiky - Prezident bol hlavou štátu a nositeľom časti výkonnej a vládnej moci. - Volený Národným zhromaždením, potrebná 3/5 väčšina prítomných pri voľbe. - Funkčné obdobie: 7 rokov, maximálne dve funkčné obdobia (s výnimkou Masaryka). ### Právomoci prezidenta - Zvolávať, odročovať a rozpúšťať parlament - Mal suspenzívne veto - Menovať a odvolávať vládu - Vrchný veliteľ armády - Zastupovať štát navonok - Za prezidentove akty zodpovedala vláda (kontrasignácia) > Definícia: Suspenzívne veto znamená právo prezidenta odložiť platnosť zákona, ktoré však parlament môže prelomiť. - Prezident nebol politicky zodpovedný pred parlamentom, mohol byť trestne stíhaný za vlastizradu (trest: strata úradu). Fun fact: Prezident Tomáš Garrigue Masaryk dostal výnimku na viac ako dve funkčné obdobia, čo odrážalo jeho význam pri formovaní štátu. ## Vláda - Vláda bola najvyšším orgánom výkonnej moci a rozhodovala kolektívne. - Mala zákonodarnú iniciatívu a nariaďovaciu moc. - Predseda vlády mal významné politické postavenie. ### Zodpovednosť vlády - Vláda sa zodpovedala Poslaneckej snemovni. - Snemovňa mohla vláde vysloviť nedôveru nadpolovičnou väčšinou prítomných; vláda v takom prípade podávala demisiu prezidentovi. - Pri odstúpení predsedu vlády odstúpila celá vláda. ### Typy vlád (1918–1938) - Koaličné vlády - Úradnícke vlády Praktická aplikácia: - Pri kríze v parlamentnej väčšine mohla prezident vymenovať úradnícku vládu, ktorá vláda riadila štát do času vytvorenia novej koalície. ## Porovnanie právomocí (tabuľka) | Orgán | Hlavná moc | Hlavné právomoci | |---|---|---| | Národné zhromaždenie | Zákonodarná | Tvorba zákonov, kontro