Podcast o Československá ústava z roku 1920

Československá ústava z roku 1920: Komplexný rozbor pre študentov

Podcast

Ústava Československa (1920)0:00 / 2:35
0:001:00 zostáva
MatejDobre, o tomto som fakt nevedel – a myslím, že toto by mal počuť každý. Ústava z roku 1920 bola prijatá 29. februára! V priestupný deň! To je ako bonusový deň pre demokraciu.
NatáliaPresne tak, Matej. Vitajte späť pri Studyfi Podcaste. A áno, tá ústava, oficiálne Ústavná listina Československej republiky, bola kľúčovým momentom. Vypracovala ju skupina politikov a právnikov, samozrejme, po konzultáciách s Tomášom Garrigue Masarykom.
Kapitoly

Ústava Československa (1920)

Délka: 2 minut

Kapitoly

Úvod do Ústavy 1920

Dvojkomorový parlament

Prezident a jeho právomoci

Vláda a jej zodpovednosť

Přepis

Matej: Dobre, o tomto som fakt nevedel – a myslím, že toto by mal počuť každý. Ústava z roku 1920 bola prijatá 29. februára! V priestupný deň! To je ako bonusový deň pre demokraciu.

Natália: Presne tak, Matej. Vitajte späť pri Studyfi Podcaste. A áno, tá ústava, oficiálne Ústavná listina Československej republiky, bola kľúčovým momentom. Vypracovala ju skupina politikov a právnikov, samozrejme, po konzultáciách s Tomášom Garrigue Masarykom.

Matej: Super, poďme na to. Ako bola štruktúrovaná? Viem, že tam bolo rozdelenie moci.

Natália: Áno, klasicky na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Nositeľom zákonodarnej moci bolo Národné zhromaždenie. A to bolo dvojkomorové.

Matej: Čiže Poslanecká snemovňa a Senát. Aké tam boli podmienky?

Natália: Tu je to zaujímavé. Do snemovne sa volilo od 21 rokov, ale kandidovať si mohol až od 30. Mala 300 členov na 6 rokov.

Matej: A Senát?

Natália: Senát bol taká rada starších. Voliť si mohol od 26, ale pasívne právo bolo až od 45 rokov! Senátorov bolo 150 a volili sa na 8 rokov.

Matej: 45 rokov! To je ako požiadavka na životné skúsenosti v ústave.

Natália: V podstate áno. A snemovňa mala silnejšie postavenie, mohla prehlasovať Senát.

Matej: Okej, a čo hlava štátu – prezident?

Natália: Prezidenta volilo Národné zhromaždenie na 7 rokov, maximálne na dve obdobia. Teda, s výnimkou Masaryka.

Matej: Jasné, Lex Masaryk. Aké mal právomoci?

Natália: Menoval vládu, bol vrchným veliteľom armády, zastupoval štát navonok a mal právo veta. No a tu je kľúčová vec – za jeho akty politicky zodpovedala vláda. Hovorí sa tomu kontrasignácia.

Matej: Takže on niečo podpísal, ale zodpovednosť niesol príslušný minister? Šikovné.

Natália: Presne. Prezident nemohol byť politicky odvolaný, iba trestne stíhaný za vlastizradu. Vláda bola najvyšším orgánom výkonnej moci a bola plne zodpovedná Poslaneckej snemovni.

Matej: A tá jej mohla vysloviť nedôveru. Čiže ak padol premiér, padla celá vláda?

Natália: Presne tak. Musela podať demisiu prezidentovi. Takže, zhrnuté: silný parlament, prezident s dôležitými, no kontrolovanými právomocami a vláda, ktorá sa zodpovedala priamo poslancom. To bol základ prvej republiky.

Matej: Perfektný prehľad, Nati, ďakujem! A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a držíme palce pri skúškach.