Podcast o Brüggerov koncept vo fyzioterapii

Kapitoly

Kto bol doktor Brügger?

Rušivé faktory a ochranné reakcie

Cieľ terapie: Vzpriamené držanie tela

Model ozubených kolies

Ako prebieha vyšetrenie?

Terapeutické postupy: Od pasívnych k aktívnym

Aktívna terapia a cvičenie

Pre koho je metóda vhodná?

Hrubá, verbálna korekcia

Jemná, taktilná korekcia

Správne vs. nesprávne držanie

Svalové slučky a stavba hrudníka

Mýtus o statickom sede

Príprava na terapiu

Pasívne postupy

Aktívna časť terapie

Zhrnutie a záver

Přepis

Tereza: ...počkaj, takže mi chceš povedať, že celá pointa je v tom, že bolesť chrbta mi môže spôsobovať napríklad stará jazva na nohe? To je neuveriteľné!

Lukáš: Presne tak! Telo je prepojené fascinujúcimi spôsobmi, ktoré si často neuvedomujeme. A práve to je základom metódy, o ktorej sa dnes budeme baviť.

Tereza: Dobre, tak toto si musíte vypočuť. Počúvate Studyfi Podcast, poďme na to.

Tereza: Takže, Lukáš, odhaľ nám tajomstvo. O kom sa bavíme? Kto stojí za touto metódou?

Lukáš: Volal sa Alois Brügger, bol to švajčiarsky neurológ a psychiater. A už v 50. rokoch, konkrétne medzi rokmi 1955 a 1958, prišiel s revolučnou myšlienkou.

Tereza: A tá znela...?

Lukáš: Že bolesť v pohybovom aparáte môže byť čisto funkčná. To znamená, že nemusíš mať žiadnu dokázateľnú zmenu na röntgene alebo magnetickej rezonancii, a aj tak ťa niečo pekelne bolí.

Tereza: To je dnes už celkom bežné poznanie, ale v tej dobe to musela byť bomba.

Lukáš: Absolútna! Predstav si, že vtedy sa všetko hľadalo v štrukturálnych zmenách. On povedal: „Hej, počkajte, problém môže byť v tom, *ako* sa telo hýbe, nie v tom, z čoho je zložené.“

Tereza: Dobre, poďme hlbšie. Spomínal si jazvu ako príklad. Ako to funguje? Čo je tá základná myšlienka?

Lukáš: Brügger to postavil na koncepte takzvaných rušivých faktorov. Predstav si, že tvoje telo neustále prijíma informácie z okolia aj zvnútra – to je aferentácia. A niekedy sú tie informácie patologické, chybné.

Tereza: Čo môže byť taký rušivý faktor? Okrem tej jazvy.

Lukáš: Úplne čokoľvek! Zlé topánky, nepohodlná stolička v škole, zlé osvetlenie, dokonca aj psychický stres. Alebo napríklad aj starý opuch či porucha prekrvenia.

Tereza: A telo na to zareaguje...

Lukáš: ...obranným mechanizmom. Povie si: „Aha, tu je problém, musím sa chrániť!“ A spustí takzvanú artrotendomyotickú reakciu. Znie to zložito, ale v podstate len stiahne svaly a zmení držanie tela, aby „ochránilo“ problémové miesto.

Tereza: Takže sa vlastne snaží pomôcť, ale v konečnom dôsledku si škodí?

Lukáš: Bingo! Táto nová, ochranná poloha je neekonomická. Zaťažuje iné časti tela, ktoré na to nie sú stavané. A výsledkom je bolesť. Paradoxne, často úplne inde, než je pôvodný rušivý faktor.

Tereza: Takže cieľom terapie je nájsť ten pôvodný problém a odstrániť ho, aby sa telo nemuselo brániť.

Lukáš: Presne tak. Cieľom je eliminovať rušivé faktory a naučiť telo znova sa hýbať fyziologicky a ekonomicky. A základom toho všetkého je dosiahnuť správne, vzpriamené držanie tela.

Tereza: Dobre, teraz sa určite polovica našich poslucháčov v kresle narovnala. Ako vyzerá to „správne“ držanie tela podľa Brüggera?

Lukáš: Je to veľmi špecifické. Nejde len o to „vystri sa“. Hovorí o dvoch hlavných lordotických celkoch. Prvým je torakolumbálna lordóza, teda prehnutie od krížovej kosti až po piaty hrudný stavec.

Tereza: Čiže spodná a stredná časť chrbta je v jemnom prehnutí dopredu.

Lukáš: Áno. A na to nadväzuje druhý celok: cervikokraniálne pretiahnutie. To znamená vytiahnutie hlavy a krku smerom nahor, akoby ťa niekto ťahal za špagátik na temene hlavy.

Tereza: To znie celkom logicky. Je tam ešte niečo dôležité?

Lukáš: Určite. Kľúčové je klopenie panvy dopredu, ale len jemne, sedacie hrbolce stále ostávajú na podložke. Hrudník je napriamený, ramená idú dozadu, nohy sú v miernej abdukcii a vonkajšej rotácii a chodidlá sú opreté o zem v troch bodoch – vonkajšia hrana, báza palca a malíčka.

Tereza: Uf, to je dosť bodov na zapamätanie. Existuje nejaká pomôcka, ako si to predstaviť?

Lukáš: Existuje, a je geniálna! Brügger vytvoril takzvaný „model ozubených kolies“. Je to len pomôcka, nie presný biomechanický model, ale pre pacientov je to super.

Tereza: Ozubené kolesá? Ako to funguje?

Lukáš: Predstav si svoje telo ako sériu navzájom prepojených ozubených kolies. Panva je jedno koleso, hrudník ďalšie, hlava a krk ďalšie. Keď pohneš jedným, automaticky sa pohnú aj ostatné.

Tereza: Aha! Takže keď správne sklopím panvu dopredu...

Lukáš: ...automaticky sa ti zdvihne hrudník a natiahne sa krk. A naopak. Tento model krásne ukazuje, že nemôžeš opraviť držanie hlavy bez toho, aby si sa pozrel na postavenie panvy. Všetko so všetkým súvisí.

Tereza: Takže to nie je len o „Brüggerovom sede“, ale o chápaní celého tela ako jedného prepojeného systému.

Lukáš: Presne tak. A to je základ nielen pre terapiu, ale aj pre diagnostiku.

Tereza: Dobre, poďme k tej diagnostike. Prídem k fyzioterapeutovi, bolí ma chrbát. Čo sa bude diať?

Lukáš: Prvá je, samozrejme, dôkladná anamnéza. Terapeut sa bude pýtať nielen na bolesť, ale hlavne na tvoje denné aktivity. Čo robíš, ako sedíš, aké máš koníčky, v čom pracuješ. Snaží sa nájsť potenciálne rušivé faktory.

Tereza: Takže detektívna práca.

Lukáš: Áno, je to trochu ako byť Sherlock Holmes. Potom nasleduje inšpekcia. Terapeut si ťa obzrie od hlavy po päty. Všíma si všetko – oblečenie, obuv, jazvy, opuchy, všetko, čo by mohlo byť rušivým faktorom.

Tereza: A potom príde to funkčné vyšetrenie, však?

Lukáš: Presne. Najprv ťa terapeut požiada, aby si si sadol tak, ako sedávaš bežne. To je hodnotenie návykového držania tela. Pozoruje všetky odchýlky od ideálu.

Tereza: A potom ma napraví?

Lukáš: Áno. V druhom kroku ťa skorigujem do najlepšej možnej vzpriamenej polohy, akú tvoje telo v tej chvíli dovolí. To je hodnotenie korigovaného držania. A ten rozdiel medzi tvojím bežným a tým korigovaným držaním nám ukáže, aká veľká je tá funkčná porucha a aká je prognóza.

Tereza: Super, diagnózu máme. Ako vyzerá samotná terapia? Ako sa z toho zlého držania dostanem?

Lukáš: Terapia má viacero stupňov. Začína sa korekciou držania tela. Najprv verbálnou, čiže inštruktážou – „takto si nastav stoličku, takto daj nohy, vystri sa“.

Tereza: A keď to nejde samo?

Lukáš: Prichádza jemná, taktilná korekcia. Fyzioterapeut ti manuálne pomôže nájsť správnu polohu. Používa na to tri kľúčové kontakty: na panve, medzi lopatkami a na hlave.

Tereza: To znie príjemne. Čo nasleduje potom?

Lukáš: Často sa využívajú prídavné opatrenia. Najznámejšie je polohovanie s aplikáciou tepla. Používajú sa špeciálne tepelné nosiče, napríklad fango, ktoré sa prikladajú na štyri kľúčové oblasti na tele na 20-30 minút.

Tereza: A prečo práve teplo?

Lukáš: Má to hlavne relaxačný efekt. Uvoľní stuhnuté svaly a pripraví telo na ďalšiu, aktívnu fázu terapie. Ak je teplo kontraindikované, robí sa len polohovanie.

Tereza: Dobre, som uvoľnený, napravený. Teraz je čas makať?

Lukáš: Presne tak. Prichádzajú aktívne terapeutické postupy. Základným kameňom sú takzvané algisticko-excentrické kontrakčné cvičenia, skrátene AEK.

Tereza: To znie... vedecky.

Lukáš: Znie, ale pointa je jednoduchá. Sú to cvičenia, ktoré zlepšujú schopnosť svalu kontrolovane sa predlžovať pod záťažou. Často sa na to používa napríklad Thera-Band.

Tereza: A čo nejaké konkrétne cviky, ktoré si môžem predstaviť?

Lukáš: Existuje šesť základných aktívnych cvikov, ktoré sa integrujú do terapie. Sú jednoduché a vykonávajú sa pomaly, s dôrazom práve na tú excentrickú prácu svalov. A samozrejme, nácvik bežných denných aktivít – ADL. Ako správne dvíhať veci, ako správne sedieť pri počítači.

Tereza: A čo chôdza? Aj tá sa dá robiť „brüggerovsky“?

Lukáš: Jednoznačne! Súčasťou je aj terapeutická chôdza podľa Brüggera, kde sa všetky princípy vzpriameného držania prenášajú do dynamického pohybu.

Tereza: Znie to ako komplexný prístup. Pre koho je táto metóda primárne určená? Aké sú hlavné indikácie?

Lukáš: Spektrum je naozaj široké. Samozrejme, všetky funkčné poruchy pohybového aparátu. Ale výborne zaberá aj u neurologických ochorení, napríklad pri Parkinsonovej chorobe. Taktiež u ortopedických pacientov, pri skoliózach, alebo aj po gynekologických či brušných operáciách.

Tereza: Sú aj nejaké kontraindikácie? Kedy by sa človek mal tejto metóde vyhnúť?

Lukáš: Absolútnou kontraindikáciou je kardiálna dekompenzácia. Pri ostatných sa to zvažuje individuálne podľa stavu pacienta. A samozrejme, najväčšou kontraindikáciou je... ...zle vyškolený fyzioterapeut!

Tereza: To dáva zmysel! Takže je kľúčové nájsť si odborníka, ktorý tento koncept naozaj ovláda.

Lukáš: Absolútne. Pretože Brüggerova metóda nie je len súbor cvikov. Je to komplexný spôsob uvažovania o tele, kde hľadáme príčinu, nielen potláčame symptóm. A to je na tom to najdôležitejšie.

Tereza: Fantastické. Myslím, že sme odhalili, prečo nás bolí chrbát aj keď by podľa papierov nemal. Veľmi užitočné informácie, Lukáš, ďakujem ti.

Tereza: ...a presne to vysvetľuje, prečo ma po dlhom sedení bolí chrbát. Ale poďme na to najdôležitejšie. Ako sa to dá napraviť? Čo spraví terapeut ako prvé, keď za ním príde pacient s problémom?

Lukáš: Výborná otázka, Tereza. Práve toto je jadro Brüggerovho konceptu. Korekcia držania tela je úplný základ. Začína sa s ňou hneď na prvom stretnutí.

Tereza: Hneď? Žiadne dlhé vyšetrovanie?

Lukáš: Samozrejme, diagnostika prebieha súčasne. Ale tá korekcia je súčasťou celého procesu, od začiatku až do konca. A prebieha v dvoch hlavných fázach. Predstav si to ako hrubé a jemné ladenie.

Tereza: Hrubé a jemné ladenie... Ako keď ladíš nástroj?

Lukáš: Presne tak! Najprv potrebuješ dostať struny zhruba do správnej polohy a potom ich precízne doladíš. A rovnako je to aj s telom.

Tereza: Dobre, tak poďme na to hrubé ladenie. Čo to znamená v praxi?

Lukáš: Toto je takzvaná verbálna, alebo hrubá korekcia. Všetko je o inštrukciách. Terapeut pacientovi vysvetlí, ako na to. A predtým mu často ukáže model ozubených kolies, o ktorom sme hovorili. Aby pacient pochopil, že celé telo funguje ako jeden systém.

Tereza: Chápem. Takže žiadne násilné naprávanie, ale najprv vysvetľovanie.

Lukáš: Presne tak. Prvá inštrukcia sa týka výšky sedu. Stolička musí byť tak vysoko, aby si mohla panvu prirodzene klopiť dopredu. Ak sedíš príliš nízko, nejde to.

Tereza: Okej, to si viem predstaviť. Čo ďalej?

Lukáš: Potom sú na rade nohy. A tu sa robí častá chyba. Niekedy sa striktne hovorí o 45-stupňovom uhle roznoženia, ale to je nezmysel.

Tereza: Prečo?

Lukáš: Pretože každý sme iný. Ide o to, aby nohy neboli úplne pri sebe, v takzvanej addukcii. Potrebuješ ich mať mierne od seba, aby sa panva mohla voľne hýbať. A chodidlá musia byť pevne na zemi, zaťažené v troch bodoch.

Tereza: Troch bodoch? Ktorých?

Lukáš: Päta, a potom základňa palca a malíčka. To ti dáva stabilitu. Je to taký trojuholník. Ruky sú potom voľne položené na stehnách alebo visia pozdĺž tela.

Tereza: Dobre, sedím správne vysoko, nohy mierne od seba, chodidlá na zemi, ruky voľné... A čo teraz?

Lukáš: A teraz prichádza ten najjednoduchší, ale najdôležitejší povel: „Vzpriamte sa!“ A terapeut sleduje, ako to pacient urobí, čoho je schopný. To mu veľa napovie.

Tereza: A čo ak to pacientovi nejde? Alebo to urobí zle?

Lukáš: Vtedy prichádza na rad druhá fáza – to jemné ladenie. Odborne sa volá taktilná korekcia. Terapeut pomáha pacientovi manuálne, dotykom.

Tereza: Takže ho fyzicky naviguje do správnej polohy?

Lukáš: Presne tak. Používa jemný dotyk, aby viedol pohyb. Nie je to o sile. Pacient stále aktívne vykonáva povel „vzpriamiť sa“, ale terapeut mu pomáha nájsť tú správnu cestu.

Tereza: To znie super. Kam sa terapeut dotýka?

Lukáš: Sú tri hlavné miesta. Buď na prednej strane panvy, alebo medzi lopatkami a na spodnej časti hrudnej kosti, alebo v oblasti brady a na zátylku.

Tereza: A vyberie si jedno z nich?

Lukáš: Áno, vyberie ten kontakt, ktorý u daného pacienta prinesie najlepší výsledok – teda optimálne vzpriamenie bez zbytočného napätia. Dôležité je, že pohyb musí byť globálny. Celé telo sa zapája ako celok, presne ako tie ozubené kolesá.

Tereza: Takže to nie je len o vystretí chrbta v krížoch.

Lukáš: Vôbec nie! To je častý omyl. Cieľom je globálne vzpriamenie. A vieš, ako spoznáš, že si to urobil správne? Po korekcii musíš byť merateľne vyšší.

Tereza: Vážne? Takže môžem vyrásť o pár centimetrov len tým, že sa správne posadím?

Lukáš: Presne tak! Aspoň na chvíľu. Ale pozor na jednu vec – prekorigovanie.

Tereza: Čo je to?

Lukáš: To je keď sa snažíš až príliš. Pacient zrazu cíti, že sa mu zle dýcha, ťažko prehĺta, alebo ho to dokonca bolí. Vidíš obrovské napätie na svaloch krku. To je zlé.

Tereza: Takže menej je niekedy viac.

Lukáš: Jednoznačne. Korigujeme len toľko, koľko je v danom momente pre pacienta príjemné a vhodné. Cieľom nie je bolesť, ale úľava a funkčnosť.

Tereza: Dobre, Lukáš, zhrňme si to. Ako teda vyzerá ten ideálny, vzpriamený sed podľa Brüggera?

Lukáš: Je to súhra viacerých vecí. Začína sa to od základov, ako sme hovorili – funkčné postavenie nôh, stabilne na zemi.

Tereza: Chodidlá v trojbodovom kontakte.

Lukáš: Presne. Potom kľúčové klopenie panvy dopredu. A tu chcem zdôrazniť – toto nie je extrémna anteverzia, žiadne prehýbanie sa v krížoch! Je to len malý, jemný pohyb, ktorý uvedie do chodu celý reťazec.

Tereza: Takže sa nemá človek „prehnúť“ v drieku?

Lukáš: Vôbec nie. Cieľom je vytvoriť harmonickú thorako-lumbálnu lordózu. To je jemné, plynulé prehnutie, ktoré ide od krížovej kosti až po piaty hrudný stavec, teda zhruba do stredu chrbta.

Tereza: A čo vyššie?

Lukáš: Hrudník sa prirodzene nadvihne, ramená sa uvoľnia a idú dozadu, krk sa predĺži a hlava je v správnej pozícii. Celé telo je v jednej línii, bez kompenzačných kriviek a napätia.

Tereza: A naopak, to chybné držanie, ktoré asi väčšina z nás pozná...

Lukáš: Áno, to je presný opak. Nohy prekrížené alebo pri sebe, panva sklopená dozadu, chrbát zhrbený do jedného veľkého oblúka, ramená vpredu a hlava predsunutá ako korytnačka.

Tereza: To znie až príliš povedome.

Lukáš: Je to takzvané sterno-symfyzálne držanie. Hrudná kosť sa približuje k lonovej spone. Všetko sa rúca do seba. Je to neefektívne a preťažujúce.

Tereza: Povedal si, že je to globálny pohyb. Znamená to, že sa zapája veľa svalov naraz?

Lukáš: Obrovské množstvo. Brügger hovoril o takzvaných svalových slučkách. Predstav si svaly nie ako izolované jednotky, ale ako tímy, ktoré spolupracujú v reťazcoch.

Tereza: Ako štafeta?

Lukáš: Perfektná analógia! Najdôležitejšia je veľká diagonálna svalová slučka. Spája svaly od nôh, cez panvu, brucho, chrbát až po ramená a hrudník. Všetko je prepojené.

Tereza: Takže keď mám slabé brušné svaly, môže to ovplyvniť moje ramená?

Lukáš: Jednoznačne. Všetko so všetkým súvisí. Preto je nezmysel cvičiť len jednu časť tela. Brügger dokonca veľmi pekne rozdelil hrudník na tri funkčné časti.

Tereza: Tri časti? Hrudník je predsa jeden celok, nie?

Lukáš: Z anatomického áno, ale z funkčného hľadiska je to inak. Hovoril o sokli, podstavci a nadstavci. Sokel je drieková chrbtica a panva. Na tom sedí podstavec, teda spodná časť hrudníka. A na vrchu je nadstavec – horná časť hrudníka so sternom.

Tereza: Sokel, podstavec, nadstavec... Znie to ako stavba budovy.

Lukáš: A presne tak to funguje! Ak je základňa, teda sokel, nestabilná alebo v zlej pozícii, zrúti sa celá stavba nad ňou. Preto je tá správna pozícia panvy a driekovej chrbtice tak kriticky dôležitá pre držanie celého trupu.

Tereza: Dobre, takže keď sa konečne naučím tento dokonalý „Brüggerov sed“, mám v ňom zotrvať celý deň?

Lukáš: A toto je jeden z najväčších mýtov a nepochopení celého konceptu! Absolútne nie.

Tereza: Ale veď sa učíme tú správnu pozíciu...

Lukáš: Učíme sa ju, aby sme ju vedeli zaujať. Ale prvoradá je dynamika! Naše telo nie je stavané na statiku, ale na pohyb. Brügger nikdy neodporúčal sedieť v jednej pozícii dlhý čas, ani v tej správnej.

Tereza: Takže kľúčom je striedanie pozícií?

Lukáš: Presne tak! Meňte pozíciu tak často, ako sa len dá. Samozrejme, preferujeme tie vzpriamené polohy, ale dôležitá je pestrosť. Dokonca aj mierne zhrbenie na chvíľu nie je katastrofa, ak je to len jedna z mnohých pozícií, ktoré počas dňa vystriedaš.

Tereza: To je obrovská úľava počuť! Už som si predstavovala, ako budem v práci sedieť osem hodín ako pravítko.

Lukáš: To by bolo kontraproduktívne. Cieľom nie je strnulá pozícia, ale schopnosť tela byť dynamické, efektívne a bezbolestné. Korekcia držania je len východiskový bod, nie konečný cieľ.

Tereza: A to je dôležité si uvedomiť. Nie je to jediný terapeutický prvok, však?

Lukáš: Vôbec nie. Je to základ, na ktorom staviame ďalšie techniky. V korigovanom držaní sa potom aplikujú ďalšie postupy, ktoré pomáhajú redukovať tie rušivé faktory, ktoré spôsobujú bolesť. A jedným z veľmi zaujímavých postupov je terapeutická chôdza.

Tereza: Terapeutická chôdza? To znie fascinujúco. Ako môže byť chôdza terapeutická?

Lukáš: To je skvelá otázka a je to naozaj komplexný a účinný nástroj. Ale myslím, že to si zaslúži vlastnú kapitolu...

Tereza: Wow, to je naozaj komplexný pohľad. Ale poďme od teórie k praxi. Ako vlastne vyzerá samotná terapia? Čím sa začína?

Lukáš: Skvelá otázka! Vždy sa začína prípravnými opatreniami. A tu je kľúčové polohovanie tela do vzpriameného držania. Pacient si ľahne na chrbát, a to na takých 20-30 minút pred samotnou terapiou.

Tereza: Takže len tak leží a relaxuje?

Lukáš: Presne tak, ale s malou pomocou. Používame špeciálne tepelné aplikátory, také fango obklady. Tie sa prikladajú na štyri kľúčové oblasti tela. Ohrievajú sa na 65 stupňov, takže hlavný účinok je hĺbková relaxácia svalov.

Tereza: Šesťdesiatpäť stupňov! To znie, akoby ste pacienta pripravovali ako pizzu v peci.

Lukáš: Niečo v tom zmysle! Ale funguje to. Uvoľní to svalstvo a zároveň poloha podporuje správne pohybové vzorce a chráni chrbticu pred preťažením.

Tereza: A čo ak niekto teplo nemôže? Kvôli nejakému inému problému.

Lukáš: Dobrá poznámka. Ak je teplo kontraindikované, robí sa iba to polohovanie. Po tejto príprave nasledujú pasívne terapeutické postupy. Znovu tu môžeme použiť teplo, napríklad na opuchy, ktoré vznikajú z opakovaných pohybov.

Tereza: Zaujímavé. A existujú aj iné pasívne metódy?

Lukáš: Áno, napríklad neurologické kontrakčné postupy. Predstav si veľmi rýchle, také chvejivé pohyby, ktoré terapeut robí rukou. Je to extrémne relaxačné a pomáha to hlavne pri silných bolestiach.

Tereza: Super, takže po relaxe prichádza... práca?

Lukáš: Presne tak! Nasledujú aktívne postupy, ktoré majú tri stupne. Prvým sú takzvané agisticko-excentrické kontrakcie, skrátene AEK. Cieľom je zlepšiť schopnosť svalov kontrolovane sa predlžovať pri záťaži.

Tereza: A druhý stupeň? Tam už sa asi cvičí, že?

Lukáš: Áno! Druhý stupeň je cvičenie s Thera-Bandom, tou farebnou gumenou páskou. To je skvelé, lebo svaly sa pri tom striedavo skracujú a predlžujú.

Tereza: A ten najdôležitejší, tretí stupeň?

Lukáš: To je nácvik bežných denných činností, alebo ADL – Activities of Daily Living. A toto je kľúčové. Učíme pacienta, ako si správne sadnúť, ako zdvihnúť tašku, ako pracovať za počítačom... všetko vo vzpriamenom držaní tela.

Tereza: Takže celé to smeruje k tomu, aby sa správne držanie tela stalo úplne automatickou súčasťou každodenného života. Od pasívneho ležania až po umývanie zubov.

Lukáš: Vystihla si to dokonale. O tom to celé je. Cieľom nie je len cvičiť v telocvični, ale preniesť to do reálneho života.

Tereza: Fantastické. Lukáš, myslím, že sme dnes prebrali obrovské množstvo informácií, od anatómie až po praktické cvičenia. Ďakujem ti veľmi pekne, že si nám to všetko tak zrozumiteľne vysvetlil.

Lukáš: Aj ja ďakujem za pozvanie, Tereza. Bola to radosť.

Tereza: A ďakujeme aj vám, naši milí poslucháči, že ste boli s nami. Dúfame, že ste si z dnešnej epizódy Studyfi Podcastu odniesli veľa užitočného. Majte sa krásne a počujeme sa nabudúce!