Podcast o Bežné genitourinárne infekcie

Kapitoly

Mýtus o príznakoch

Diagnostika a liečba

Bakteriálna vaginóza

Chlamýdie a Kandidóza

Vredy a uzliny

Čo je kvapavka?

Kvapavka u muža

Kvapavka u ženy

Zoznámte sa s parazitom

Jahody a iné príznaky

Rýchla diagnóza, účinná liečba

Čo je syfilis?

Ako sa dostane dnu?

Štyri dejstvá drámy

Prvé štádium: Tichý útočník

Druhé štádium: Veľké divadlo

Tretie štádium a vrodený syfilis

Zhrnutie a záver

Přepis

Michal: Väčšina ľudí si myslí, že pohlavnú infekciu spoznajú podľa jasných a nepríjemných príznakov. Ale čo ak vám poviem, že tie najzákernejšie infekcie sa často neprejavia vôbec? A práve ticho je to, čo ich robí tak nebezpečnými.

Ema: Presne tak, Michal. To je obrovský mýtus. Pri chlamýdiách, napríklad, až polovica prípadov prebieha úplne bez príznakov. A kým človek zistí, že sa niečo deje, môže byť neskoro.

Michal: Wow. Takže môžem to mať a ani o tom nevedieť? To znie dosť strašidelne. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa s odborníčkou Emou pozrieme na to, čo maturanti potrebujú vedieť o pohlavných infekciách.

Ema: A začnime hneď prakticky. Keďže veľa týchto potvoriek sú vnútrobunkové parazity, nestačí nám len tak hocijaká vzorka.

Michal: Čiže krvný test nestačí?

Ema: Nestačí. Potrebujeme vzorku, kde sú aj bunky sliznice. Preto sa robí výter špeciálnym tampónom – u žien z krčka maternice a u mužov z močovej rúry. Nie je to nič príjemné, ale je to absolútne kľúčové pre správnu diagnózu.

Michal: A keď sa potvrdí infekcia, čo ďalej? Predpokladám, že antibiotiká.

Ema: Áno, ale nie hocijaké. Musíme zvoliť také, ktoré dokážu preniknúť priamo do buniek, kde sa baktérie schovávajú. Najčastejšie sa používajú makrolidy, tetracyklíny alebo fluorochinolóny.

Michal: Dobre, poďme na konkrétne ochorenia. Často počuť o bakteriálnej vaginóze. Je to tiež pohlavne prenosná infekcia?

Ema: Nie je to klasická pohlavná infekcia v pravom zmysle slova. Ide skôr o nerovnováhu. Predstav si pošvu ako záhradu, kde sú dobré baktérie – laktobacily – a zlé baktérie. Za normálnych okolností laktobacily držia tie zlé na uzde.

Michal: A pri bakteriálnej vaginóze sa tie zlé premnožia?

Ema: Presne! Z nejakého dôvodu, napríklad kvôli fajčeniu, vnútromaternicovému teliesku alebo častým výplachom, sa laktobacilom prestane dariť a premnožia sa napríklad gardnerely. A výsledok? Jemný biely výtok a typický zápach po rybách.

Michal: Zápach po rybách... to znie... no, špecificky.

Ema: Je to veľmi charakteristický príznak. A nie je to len kozmetický problém. Neliečená infekcia môže prejsť na maternicu a vaječníky alebo spôsobiť problémy v tehotenstve.

Michal: Ako sa to lieči?

Ema: Väčšinou antibiotikami a potom sa snažíme obnoviť zdravú flóru, napríklad pomocou špeciálnych gélov s kyselinou mliečnou.

Michal: Fajn. A čo tie chlamýdie, ktoré si spomínala na začiatku? Tie tiché a nebezpečné.

Ema: Áno, *Chlamydia trachomatis*. Je to zákerná baktéria, ktorá sa zameriava na epitel močovej rúry a krčka maternice. Často, hlavne u žien, nespôsobuje žiadne problémy. Ale potichu môže napáchať obrovské škody, ako je neplodnosť alebo mimomaternicové tehotenstvo.

Michal: Takže prevencia a testovanie sú asi extrémne dôležité, však?

Ema: Absolútne. Hlavne u mladých, sexuálne aktívnych ľudí. U mužov sa môže prejaviť nutkaním na močenie a sklovitým výtokom. U žien to môžu byť opakované zápaly močových ciest. Ale spoliehať sa na príznaky je riskantné.

Michal: Poďme na ďalšieho známeho strašiaka – kvasinky. Kandidóza.

Ema: Ach, áno, *Candida albicans*. To je huba, ktorú má v tele skoro každý. Problém nastane, keď sa premnoží. A vieš, čo je jej najlepší kamarát?

Michal: Cukor?

Ema: Cukor tiež, ale myslela som antibiotiká.

Michal: Počkať, antibiotiká, ktoré liečia bakteriálne infekcie, môžu spôsobiť kvasinkovú infekciu? To je paradox.

Ema: Je. Pretože antibiotiká zničia nielen zlé baktérie, ale aj tie dobré laktobacily, ktoré držia kvasinky pod kontrolou. A zrazu má Candida párty. Výsledkom je svrbenie, opuch a hustý, tvarohovitý výtok.

Michal: Dobre, od výtokov prejdime k niečomu, čo znie ešte hrozivejšie. Vredy. Napríklad Ulcus molle, mäkký vred.

Ema: To je našťastie v Európe veľmi zriedkavé ochorenie, skôr si ho niekto prinesie z ciest po Afrike či Latinskej Amerike. Spôsobuje ho baktéria *Haemophilus ducreyi*. Na genitáliách sa vytvoria veľmi bolestivé, mäkké vredy.

Michal: A čo znamená to „mäkký“? Že sa ho môžem dotknúť a bude mäkký?

Ema: No, to by som neodporúčal. Znamená to, že nemá tvrdé, vyvýšené okraje ako pri iných ochoreniach, napríklad pri syfilise. K tomu sa pridá bolestivé zdurenie lymfatických uzlín v slabinách.

Michal: Počul som aj o Lymphogranuloma venereum. To znie ako jazykolam.

Ema: Môžeme to skrátiť na LGV. Je to tiež bakteriálna infekcia, spôsobená iným typom chlamýdií. Začína to malými, nebolestivými vriedkami, ktoré sa môžu samé zahojiť. Človek si to ani nemusí všimnúť.

Michal: A v tom je ten háčik, však?

Ema: Presne. Pretože o pár týždňov neskôr masívne a bolestivo zduria uzliny. Môžu dokonca zmäknúť a prasknúť, pričom z nich vyteká hnis. Neliečené to môže viesť až k takzvanému znetvoreniu, elefantiáze.

Michal: Uf, to znie naozaj vážne. Takže kľúčové posolstvo je, že pri akomkoľvek podozrení, aj keď príznaky zmiznú, treba okamžite ísť k lekárovi.

Ema: Bez debaty. To je absolútny základ. Včasná diagnostika a liečba antibiotikami dokážu zabrániť všetkým týmto hrozným následkom. Prevencia a zodpovednosť sú na prvom mieste, ale keď už sa niečo stane, hanba musí ísť bokom.

Michal: Takže chlamýdie sú naozaj zákerné, hlavne kvôli tomu, ako často sú bez príznakov. Ale Ema, spomínali sme, že sú najčastejšie. Čo je teda na druhom mieste?

Ema: Hneď v závese je gonokoková infekcia, ktorú väčšina ľudí pozná ako kvapavku. A je to naozaj zaujímavý súper.

Michal: Dobre, tak poďme na to. Čo ju spôsobuje?

Ema: Spôsobuje ju baktéria *Neisseria gonorrhoeae*. A tu je prvá zaujímavosť... je extrémne citlivá na vonkajšie prostredie. Mimo ľudského tela dlho neprežije. Takže nákaza utierkou na kúpalisku je skôr mýtus.

Michal: To je dobrá správa! A kde sa jej teda v tele páči najviac?

Ema: Má rada takzvaný prechodný epitel. To znamená, že si hovie v močovej rúre, na krčku maternice, v konečníku, ale aj v hrdle či očných spojivkách.

Michal: Takže je celkom všestranná. A ako je to s príznakmi? Je to podobné ako pri chlamýdiách, že sa často skryje?

Ema: Presne tak, ale je v tom obrovský rozdiel medzi pohlaviami. Práve ženy sú často asymptomatické prenášačky, zatiaľ čo drvivá väčšina mužov má príznaky veľmi rýchlo.

Michal: Tak začnime u mužov. Ako to u nich vyzerá?

Ema: Inkubačná doba je krátka, len 2 až 6 dní. Potom prichádza takzvaná *Urethritis gonorrhoica acuta anterior*, teda akútny zápal prednej časti močovej rúry.

Michal: Čo to znamená v praxi?

Ema: Znamená to hlavne nepríjemné pálenie a rezanie pri močení, teda dyzúriu. A typický je hnisavý výtok z močovej rúry.

Michal: To znie... dosť nepríjemne. A čo sa stane, ak sa to nelieči?

Ema: Po pár týždňoch prejde zápal do chronického štádia. Príznaky sa zmiernia a typická je takzvaná „kvapka na dobré ráno“. Je to len malý hlienový výtok po noci.

Michal: „Kvapka na dobré ráno“? To znie skoro nevinne, ale predpokladám, že to tak nie je.

Ema: Vôbec nie. Infekcia môže postupovať ďalej do zadnej časti močovej rúry a spôsobiť zápal prostaty alebo nadsemenníkov, čo je už naozaj bolestivé a nebezpečné.

Michal: Dobre, a teraz ženy. Hovorila si, že tam je to často tichšie.

Ema: Presne. Inkubačná doba je o niečo dlhšia, 5 až 7 dní. Príznaky ako pálenie pri močení či bolesti v podbrušku sú často veľmi mierne, alebo žiadne. Žena si môže všimnúť len slabý výtok.

Michal: Takže to môže ľahko prehliadnuť. Čo sa ale deje v jej tele?

Ema: Infekcia typicky začína na krčku maternice. Odtiaľ ale môže stúpať vyššie a to je ten hlavný problém. Môže spôsobiť zápal sliznice maternice, vajíčkovodov a dostať sa až do brušnej dutiny.

Michal: A to asi vedie k vážnym komplikáciám, však?

Ema: Áno, môže to viesť k zrastom, chronickej bolesti, mimomaternicovému tehotenstvu a dokonca k neplodnosti. Existuje aj špecifická komplikácia, Fitz-Hugh-Curtisov syndróm, čo je vlastne zápal puzdra pečene. To spôsobuje bolesti pod pravým rebrom.

Michal: Počkať, takže pohlavná choroba môže spôsobiť zápal pečene? To je šialené.

Ema: Presne! Ukazuje to, aké dôležité je nepodceňovať tieto infekcie. A to ešte nehovoríme o rizikách prenosu na dieťa počas pôrodu, čo môže mať vážne následky.

Michal: Páni, tak toto je naozaj oveľa komplexnejšie, než by si človek myslel. A presne o týchto následkoch a možnostiach liečby si povieme viac už o chvíľu.

Michal: Dobre, poďme od baktérií k niečomu trochu inému. Ema, čo presne je trichomoniáza?

Ema: Je to parazitárna infekcia, Michal. Spôsobuje ju prvok, konkrétne bičíkovec *Trichomonas vaginalis*. Znie to skoro ako nejaké zaklínadlo.

Michal: Bičíkovec! A predpokladám, že tento „čarodejník“ sa šíri pohlavným stykom?

Ema: Presne tak. Ale tu je tá zaujímavá časť... Muži sú často len asymptomatickí prenášači. Často ani netušia, že niečo majú.

Michal: Takže sú ako tajní agenti infekcie?

Ema: V podstate áno. U žien sa to ale prejaví oveľa dramatickejšie. Typický je spenený, žltozelený výtok, ktorý nepríjemne zapácha, a tiež svrbenie a pálenie.

Michal: A počul som aj o niečom, čo znie dosť zvláštne... „jahodový krčok“?

Ema: Áno, to je dobrá pomôcka. Steny vagíny a krčka maternice môžu mať drobné červené škvrny, ktoré pripomínajú jahodu. Ale treba povedať, že sa to nedeje vždy.

Michal: A čo tí muži, ak sa u nich predsa len niečo objaví?

Ema: Zriedkavo môžu mať zápal močovej trubice, teda uretritídu. Prejaví sa to výtokom alebo pálením pri močení, často skoro ráno.

Michal: A ako sa to dá zistiť a vyliečiť?

Ema: Diagnostika je našťastie jednoduchá – stačí mikroskopické vyšetrenie steru. Liečba je tiež veľmi účinná, používajú sa antibiotiká, najmä Metronidazol.

Michal: To je dobrá správa. Takže, aj keď to znie zložito, riešenie existuje. To nás pekne posúva k ďalšej téme...

Michal: Tak a sme vo finále našej dnešnej nabitej epizódy. Prešli sme si toho naozaj dosť, no nechali sme si na záver jednu z najznámejších, a možno aj najobávanejších pohlavne prenosných chorôb. Pripravená na veľké finále, Ema?

Ema: Absolútne, Michal. Poďme sa na to pozrieť. Dnes zakončíme témou, ktorá je doslova legendárna v medicíne – syfilis.

Michal: Syfilis. To slovo pozná asi každý, ale čo presne sa za ním skrýva? Čo ho spôsobuje?

Ema: Super otázka na začiatok. Syfilis je chronická infekčná choroba, ktorú spôsobuje baktéria. Ale nie je to len taká hocijaká baktéria.

Michal: V čom je iná?

Ema: Je to spirochéta, čo znamená, že má taký špirálovitý, vývrtkovitý tvar. Volá sa *Treponema pallidum*. Predstav si ju ako takého mikroskopického hada alebo otvárač na víno.

Michal: Takže v tele máme malý otvárač na víno, ktorý robí problémy. To znie... zaujímavo.

Ema: Presne tak. A zaujímavé je, že hoci je taká odolná v tele, mimo neho je to celkom citlivka. Nemá rada vysušenie, ničí ju UV svetlo, bežná dezinfekcia a zmeny teploty.

Michal: Čiže na kľučke od dverí ju asi nechytím, však?

Ema: Našťastie nie. A čo je pre vedcov frustrujúce, nedá sa kultivovať v laboratóriu na bežných pôdach. Je to taká medicínska celebrita, ktorá si vyberá, kde sa bude množiť.

Michal: Dobre, takže je to vyberavá spirochéta. Ako sa nám vlastne dostane do tela a čo tam potom robí?

Ema: No, a tu prichádza jej superschopnosť. Dokáže preniknúť cez sliznice, ale aj cez neporušenú kožu. To je dosť zákerné.

Michal: Počkaj, aj cez zdravú, neporanenú kožu? To ako?

Ema: Využíva na to enzým, ktorý degraduje kyselinu hyalurónovú v našich tkanivách. Predstav si to tak, že si kľúčom odomkne dvere medzi bunkami a jednoducho vojde dnu.

Michal: To je prefíkané. A keď je vnútri, čo sa deje potom?

Ema: Rýchlo sa dostane k cievam a krvou sa roznesie po celom tele. To sa volá hematogénny rozsev. Jej lipoproteíny potom vyvolajú zápal okolo malých ciev, čo vedie k ich poškodeniu.

Michal: Takže problém nie je len baktéria samotná, ale aj reakcia nášho tela na ňu?

Ema: Presne tak. Najmä v neskorších fázach choroby je poškodenie tkanív spôsobené hlavne našou vlastnou imunitnou odpoveďou. Imunita sa ju snaží zničiť, no pri tom boji ničí aj vlastné bunky.

Michal: V škole sme sa učili, že syfilis má nejaké štádiá. Je to pravda?

Ema: Áno, a to je na ňom to najzradnejšie. Syfilis sa prezýva aj "veľký imitátor", pretože jeho príznaky v rôznych štádiách môžu napodobňovať desiatky iných chorôb.

Michal: Tak si ich poďme rozobrať. Koľko ich je?

Ema: Klasicky hovoríme o troch hlavných štádiách a jednom latentnom, čiže skrytom. Prvé, primárne štádium, začína v mieste vstupu infekcie.

Michal: To je ten známy vred?

Ema: Presne, tvrdý, nebolestivý vred. Ten sa sám zahojí a človek si môže myslieť, že je po probléme. Ale nie je. Baktérie sa medzitým šíria telom.

Michal: A potom príde druhé dejstvo.

Ema: Áno, sekundárne štádium. To sa prejaví rôznymi kožnými a slizničnými vyrážkami. Aj tie sa spontánne zahoja a choroba prechádza do latentnej, teda bezpríznakovej fázy, ktorá môže trvať roky.

Michal: A na konci je...?

Ema: Terciárne, čiže tretie štádium. A to je to najhoršie. Prichádza po rokoch a je charakterizované masívnou deštrukciou tkanív, poškodením srdca, ciev a centrálneho nervového systému.

Michal: Vráťme sa k tomu prvému štádiu. Hovorila si o bezbolestnom vrede. To znie ako recept na katastrofu, lebo čo nebolí, to často ignorujeme.

Ema: Presne tak. Inkubačná doba je asi tri týždne. Potom sa v mieste, kde treponémy vnikli do tela, objaví tvrdá zatvrdlinka, ktorá sa zmení na tvrdý vred, takzvaný *ulcus durum*.

Michal: A kde sa typicky objavuje?

Ema: Najčastejšie na genitáliách, ale pozor, môže byť kdekoľvek. Na pere, v ústach, na prsnej bradavke... Ak je na mieste, ktoré si človek nekontroluje, napríklad na krčku maternice, môže úplne uniknúť pozornosti.

Michal: To je naozaj zákerné. Existuje ešte niečo, čo môže diagnózu skomplikovať?

Ema: Áno. Ak človek v inkubačnej dobe užíva antibiotiká kvôli niečomu inému, napríklad angíne, môže to vznik vredu oddialiť alebo úplne zamaskovať. Tomu hovoríme *maskovaný syfilis*.

Michal: Dobre, takže prvé štádium môže byť nenápadné. Čo sa deje v tom druhom, keď sa baktérie rozlezú po tele?

Ema: Druhé štádium prichádza asi po 8 až 10 týždňoch. A to je už naozaj veľké divadlo. Prejavy sú veľmi pestré.

Michal: Napríklad?

Ema: Môže začať takzvanou *Roseola syphilitica*. To sú hnedoružové škvrny, hlavne na bokoch trupu, dlaniach a stupajach, ktoré nesvrbia. Ľudia si to často mýlia s alergiou.

Michal: A okrem vyrážok?

Ema: Potom sú tu *Condylomata lata* – to sú také ploché, mokvajúce a zapáchajúce výrastky, hlavne v záhyboch kože. A tieto sú extrémne infekčné.

Michal: Fuj. To znie naozaj nepríjemne.

Ema: A to nie je všetko. Môže dôjsť k vypadávaniu vlasov, ktoré vyzerá, akoby ich zožrali mole. Alebo sa na krku objaví takzvaný "Venušin náhrdelník", biele škvrny na koži. Je to naozaj imitátor.

Michal: A čo to finálne, tretie štádium? To prichádza po rokoch ticha, však?

Ema: Áno, po 3 až 5 rokoch, ale niekedy aj po desaťročiach. Pacient už vtedy skoro vôbec nie je infekčný, ale choroba ničí telo zvnútra.

Michal: Ako presne?

Ema: Tvoria sa takzvané gumy – syfilitické nekrózy, ktoré môžu zničiť kožu, podkožie aj kosti. Môžu poškodiť srdce, aortu, pečeň a hlavne nervový systém, čo voláme neurosyfilis.

Michal: A to vedie k čomu?

Ema: K degeneratívnym zmenám v mozgu a mieche. Môže to skončiť demenciou, paralýzou a úplným rozpadom osobnosti. Je to naozaj tragický koniec neliečenej infekcie.

Michal: Ema, musíme spomenúť aj prenos z matky na dieťa. To je asi tá najväčšia tragédia.

Ema: Určite. Tomu hovoríme vrodený alebo kongenitálny syfilis. Ak sa dieťa nakazí v maternici, rodí sa už s prejavmi druhého štádia. Môže mať poškodené orgány, kosti a typický starecký vzhľad.

Michal: A ak sa to prejaví neskôr?

Ema: To je *syphilis connata tarda*. Prejaví sa až po 4. roku života a zanecháva trvalé následky. Najznámejšia je takzvaná Hutchinsonova trias: súdkovité zuby, slepota a hluchota.

Michal: Ema, toto bola naozaj silná téma na záver. Keď si to zhrnieme, čo je ten najdôležitejší odkaz, ktorý by si naši poslucháči mali odniesť o syfilise?

Ema: Kľúčové je uvedomiť si, aký je syfilis zákerný. Jeho prvé štádium je často nenápadné a bezbolestné. A aj keď príznaky samé zmiznú, choroba v tele ostáva a potichu ničí.

Michal: Takže nepodceňovať žiadne zmeny na tele a pri akomkoľvek podozrení okamžite vyhľadať lekára.

Ema: Presne tak. Včasná diagnostika a liečba antibiotikami sú absolútne kľúčové. V dnešnej dobe je syfilis úplne liečiteľný, ak sa zachytí včas. Problém je, že ľudia sa hanbia alebo príznaky ignorujú.

Michal: Takže žiadny strach, žiadna hanba, len zodpovednosť. To je skvelé posolstvo. Týmto sme sa dostali na úplný koniec dnešnej epizódy Studyfi Podcastu.

Ema: Dúfam, že to bolo pre vás všetkých užitočné a že ste sa naučili niečo nové, čo vám pomôže nielen pri štúdiu, ale aj v živote.

Michal: Určite áno. Ema, opäť raz ti veľmi pekne ďakujem za tvoj čas a neuveriteľné vedomosti.

Ema: Ja ďakujem za pozvanie, Michal. Vždy rada.

Michal: A vám, naši milí poslucháči, ďakujeme, že ste s nami boli až do konca. Počujeme sa opäť pri ďalšej epizóde. Majte sa krásne a učte sa s nami! Ahojte!

Ema: Ahojte!