Zhrnutie na Avignonské pápežstvo a západná schizma

## Úvod Avignonské zajatie (1307–1376) a Západná schizma (1378–1417) sú kľúčové udalosti v dejinách Katolíckej cirkvi, ktoré ukazujú, ako politická moc a vnútorné konflikty oslabili autoritu pápežstva a rozdelili európsku kresťanskú komunitu. Táto látka je určená pre stredoškolákov: vysvetlí príčiny, priebeh a dôsledky týchto udalostí, ukáže príklady a porovná riešenia krízy. ## Avignonské zajatie (1307–1376) ### Kontext a príčiny - V 11.–12. storočí sa vplyv pápeža výrazne posilnil vďaka Gregoriánskej reforme, križiackym výpravám a inkvizícii. - V 13. storočí sa však rovnováha moci mení a pápeži sú čoraz viac pod tlakom svetských panovníkov, najmä Francúzska. > **Definícia:** Avignonské zajatie (Avignonské zajatie) — obdobie, keď pápežské sídlo sídlilo v Avignone vo Francúzsku namiesto v Ríme, čo trvalo približne 70 rokov. ### Priebeh - Po spore medzi pápežom Bonifácom VIII. a francúzskym kráľom Filipom IV. Bol. (Bonifác bol zajatý v Anagni). - V roku 1307 pápež Klement V. presunul sídlo do Avignonu; nasledujúcich šesť pápežov (spolu sedem počas obdobia) sídlilo v Avignone. - Pod tlakom Filipa IV. bol zrušený rád templárov. ### Hlavní pápeži v Avignone - Klement V. - Ján XXII. - Benedikt XII. - Klement VI. - Inocent VI. - Urban V. (uskutočnil aspoň jednu cestu do Ríma) - Gregor XI. (v roku 1376 definitívne presunul sídlo späť do Ríma) ### Dôsledky - Oslabenie autority pápežstva a stratenie dôvery častí Európy. - Porovnanie historikov s babylonským zajatím Izraela: obdobie trvalo približne 70 rokov. Fun fact: Avignonské sídlo pápežov trvalo približne 70 rokov a historici ho často prirovnávajú k babylonskému zajatiu z Biblie. ## Západná schizma (1378–1417) ### Čo je to Západná schizma - Perioda, keď Cirkev mala súčasne viac ako jedného pápeža, čo viedlo k rozdeleniu cirkevných veriacich a politických spojenectiev. > **Definícia:** Západná schizma — doba, keď sa viac osôb tvrdilo, že sú legitímnymi pápežmi, čo spôsobilo vnútorné rozdelenie Katolíckej cirkvi. ### Začiatok a dvojpápežstvo (1378) 1. Pri voľbe pápeža v roku 1378 bolo z 16 kardinálov 11 Francúzov. 2. Ozbrojené davy vnikli do konkláve s požiadavkou na rímskeho pápeža. 3. Zvolili Taliana, ktorý prijal meno **Urban VI.** 4. O tri mesiace neskôr 12 kardinálov vyhlásilo voľbu za neplatnú a zvolilo nového pápeža v Avignone — **Klementa VII.** Dôsledok: vznik dvoch súčasných pápežských dvorov — rímskeho a avignonského — pričom obaja pápeži mali svojich prívržencov a nástupcov. ### Trojpápežstvo a koncil v Pise (1409) - Snaha vyriešiť rozkol viedla k zvoleniu koncilu v Pise, kde kardináli odobrali obom pápežom úrady a zvolili nového pápeža **Alexandra V.** - Rímsky a avignonský pápež sa však nevzdali svojich titulov, čím vzniklo trojpápežstvo (tretí sídliaci v Bologni). ### Riešenie: Kostnický koncil (1414–1418) - Jeden z najdôležitejších všeobecných koncilov, ktorého úlohou bolo obnoviť jednotu. - V roku 1417 boli zosadení všetci traja pretendenti a zvolený nový pápež **Martin V.** > **Definícia:** Kostnický koncil — všeobecný koncil (1414–1418), ktorý ukončil Západnú schizmu a obnovil jednotu pápežstva. ### Dôsledky Západnej schizmy - Strata dôvery v cirkevnú autoritu u veriacich aj panovníkov. - Posilnenie myšlienok o potrebe reformy cirkvi a vzniku conciliarizmu (myšlienka, že všeobecné koncily môžu mať autoritu nad pápežom). Fun fact: Koncil v Pise v roku 1409 mal v úmysle vyriešiť schizmu, ale namiesto toho prispel k dočasnému zvýšeniu počtu pápežov na tri. ## Porovnanie: Avignon vs. Rím počas krízy | Téma | Avignon | Rím | |---|---:|---:| | Hlavné obdobie | 1307–1376 | po 1376 a počas schizmy | | Politický vplyv | Silný vplyv Francúzska | Silný vplyv rímskej verejnosti a talianskych rodín | | Legitimita | Kritizovaná kvôli väzbe na Francúzsko | Podporovaná tými, ktorí odmietali francúzsku dominanciu | | Dôsledok | Centralizácia vo Francúzsku, strata dôvery | Konflikty a rozdelenie v Európe | ## Praktické príklady a aplikácie - História ukazuje, ako p