Avignonské pápežstvo a západná schizma: Komplexný pohľad pre študentov a maturantov

Vitajte v hĺbkovom rozbore jedného z najturbulentnejších období cirkevných dejín – Avignonského pápežstva a západnej schizmy. Táto éra, trvajúca od 14. do začiatku 15. storočia, dramaticky pretvorila postavenie pápežskej moci a spôsobila hlbokú krízu v celej Európe. Pre pochopenie tohto komplexného diania si rozoberieme jeho príčiny, priebeh a dôsledky, ktoré sú kľúčové pre každého študenta histórie či maturanta.

Avignonské zajatie (1307 – 1376): Vplyv sveta na Cirkev

Pôvodne, po Gregoriánskej reforme, križiackych výpravách a inkvizičných procesoch, sa pápežská moc upevnila a vplyv cisárov ustupoval. Avšak 13. storočie prinieslo zmenu. Pápeži sa postupne dostali pod silný vplyv svetských panovníkov, predovšetkým francúzskych.

Francúzsky vplyv a úpadok Ríma

Francúzsky vplyv bol taký silný, že do kardinálskeho zboru bolo menovaných mnoho Francúzov. To viedlo k voľbe francúzskych pápežov, ktorí odmietali sídliť v Ríme. Samotné mesto Rím tak postupne upadalo.

Pokus o posilnenie pápežskej moci

Pápež Bonifác VIII. sa pokúsil posilniť zvrchovanosť pápeža nad svetskými panovníkmi. Bol prvým pápežom, ktorý začal nosiť trojitú pápežskú korunu, tzv. tiaru. Napriek tomu bol v spore s francúzskym kráľom Filipom IV. Pekným napadnutý a zajatý v meste Anagni.

Presun pápežského sídla do Avignonu

V roku 1307 pápež Klement V. premiestnil pápežské sídlo do Avignonu vo Francúzsku. Toto obdobie je známe ako Avignonské zajatie alebo Avignonský exil a trvalo približne 70 rokov. Historici ho často prirovnávajú k babylonskému zajatiu Izraela zo Starého zákona. V Avignone postupne sídlilo sedem pápežov.

Zoznam avignonských pápežov:

• Klement V. (ktorý pod nátlakom Filipa IV. Pekného zrušil rád templárov)
• Ján XXII.
• Benedikt XII.
• Klement VI.
• Inocent VI.
• Urban V. (ktorý sa odhodlal vykonať aspoň jednu cestu do Ríma)
• Gregor XI.

Návrat do Ríma

Pápež Gregor XI. sa v roku 1376 definitívne rozhodol preniesť pápežské sídlo späť do Ríma. K tomuto kroku ho viedli najmä naliehania svätíc Brigity Švédskej a Kataríny Sienskej, ale aj cisára Karola IV.

Západná schizma (1378 – 1417): Rozdelenie Cirkvi

Návrat pápeža Gregora XI. do Ríma však neznamenal koniec problémov. Práve naopak, krátko po jeho smrti vypukla západná schizma, ktorá uvrhla Cirkev do jednej z najťažších kríz v jej dejinách. Charakteristické postavy tohto obdobia sú dôležité pre pochopenie celého konfliktu.

Dvojpápežstvo: Dvaja pápeži, dva Rímy

V roku 1378, pri voľbe nového pápeža, vznikla bezprecedentná situácia. Zo šestnástich zúčastnených kardinálov bolo jedenásť Francúzov. Pred voľbou vnikli ozbrojené davy do konkláve, žiadajúce zvolenie Rimana za pápeža. Hoci nebol zvolený Riman, bol zvolený Talian, ktorý si dal meno Urban VI.

O tri mesiace dvanásť kardinálov vyhlásilo, že voľba Urbana VI. bola neplatná, lebo bola vynútená. Zvolili si preto nového pápeža, ktorý sa usídlil opäť v Avignone a prijal meno Klement VII.

Dôsledky dvojpápežstva

Obidvaja pápeži boli hlboko presvedčení o platnosti svojej voľby a o neprávosti voľby toho druhého. Považovali za vec svedomia brániť svoje pápežstvo všetkými možnými spôsobmi. Urban VI. aj Klement VII. si zriadili svoje sídla a obaja mali svojich nástupcov. Táto roztržka prechádzala všetkými krajinami, diecézami a farnosťami, čo spôsobilo, že Cirkev sa ocitla v najväčšej kríze, akú kedy zažila.

Trojpápežstvo: Koncil v Pise (1409)

V úsilí zjednotiť Cirkev sa kardináli v roku 1409 zišli na koncile v Pise. Tu zosadili rímskeho pápeža (Gregora XII.) aj avignonského pápeža (Benedikta XIII.) a zvolili nového – Alexandra V., ktorý sa usadil v Bologni. Ani rímsky, ani avignonský pápež sa však svojho úradu nevzdali. Namiesto zjednotenia sa tak Cirkev ocitla v stave trojpápežstva.

Kostnický koncil (1414 – 1418): Ukončenie schizmy

Jediným riešením tejto krízy bolo zvolanie všeobecného koncilu, ktorý by akceptovali všetci traja pápeži. Zmätok ukončil až Kostnický koncil, ktorý sa konal v rokoch 1414 až 1418. V roku 1417 boli zosadení všetci traja pápeži a bol zvolený nový, legitímny pápež – Martin V. Týmto sa západná schizma definitívne skončila.

Avignonské pápežstvo a západná schizma: Zhrnutie a význam

Obdobie Avignonského pápežstva a západnej schizmy predstavuje kľúčovú kapitolu v dejinách Cirkvi a Európy. Ukázalo, ako politické tlaky a osobné ambície dokážu rozkolísať aj tie najpevnejšie inštitúcie. V konečnom dôsledku však viedlo k posilneniu konciliárnej myšlienky a potreby reforiem v Cirkvi. Pochopenie týchto udalostí je nevyhnutné pre každého, kto sa zaujíma o stredoveké dejiny a vývoj cirkevnej moci.

Často kladené otázky (FAQ)

Čo bolo Avignonské zajatie a kedy prebiehalo?

Avignonské zajatie bolo obdobie (1307-1376), keď pápeži sídlili v Avignone vo Francúzsku namiesto v Ríme, pod silným vplyvom francúzskych panovníkov. Nazýva sa aj Avignonský exil a trvalo približne 70 rokov.

Prečo vznikla západná schizma?

Západná schizma vznikla v roku 1378 po návrate pápežov do Ríma, keď spory o platnosť voľby nového pápeža Urbana VI. viedli k zvoleniu protipápeža Klementa VII. v Avignone, čím vzniklo dvojpápežstvo.

Koľko pápežov bolo v Avignone a kto bol posledný, čo sa vrátil do Ríma?

V Avignone sídlilo spolu sedem pápežov. Posledný, kto definitívne vrátil pápežské sídlo do Ríma v roku 1376, bol pápež Gregor XI.

Ako sa ukončila západná schizma?

Západná schizma bola ukončená na Kostnickom koncile (1414-1418). V roku 1417 boli zosadení všetci traja vtedajší pápeži (po koncile v Pise) a bol zvolený jeden spoločný pápež, Martin V., čím sa obnovila jednota Cirkvi.