Test na Atmosférický tlak a bod varu vody

Otázka 1: Keď sme na zemskom povrchu, tlak v dutinách našej lebky je väčší ako tlak vzduchu, ktorý nás obklopuje.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, pokiaľ sme na zemskom povrchu, je v dutinách našej lebky rovnaký tlak ako vo vzduchu, ktorý nás obklopuje, nie väčší.

Otázka 2: Ktoré tvrdenia správne opisujú vplyv tlaku na bod varu vody podľa poskytnutých materiálov?

A. Vo vysokých nadmorských výškach, kde je nižší atmosférický tlak, vrie voda pri nižšej teplote.

B. V tlakovom hrnci, kde sa zvýši tlak nad hladinou vody, dosiahne teplota varu hodnotu 120 °C.

C. Zvýšenie tlaku nad vodou spôsobí, že sa varenie potravín stane pomalším a menej efektívnym.

D. Na vrchole Elbrusu by voda vrela pri rovnakej teplote ako v Bratislave, približne pri 100 °C.

Vysvetlenie: Materiály uvádzajú, že na vysokých vrchoch s nižším atmosférickým tlakom vrie voda pri nižšej teplote, napríklad na Elbruse pri 82 °C, čo potvrdzuje prvú možnosť. Tiež je uvedené, že v tlakovom hrnci sa tlak zvýši a teplota varu dosiahne hodnotu 120 °C, čo potvrdzuje druhú možnosť. Tretia možnosť je nesprávna, pretože vyššia teplota varu umožňuje lepšie a rýchlejšie uvarenie potravín. Štvrtá možnosť je nesprávna, pretože na Elbruse vrie voda pri nižšej teplote (okolo 82 °C) kvôli nižšiemu atmosférickému tlaku, nie pri 100 °C.

Otázka 3: Voda vrie pri vyššej teplote, ak je atmosférický tlak nižší.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, pri nižšom tlaku je teplota varu nižšia. Napríklad, v základnom tábore pod Mount Everestom, kde je nízky atmosférický tlak, voda vrie asi pri 82 °C, čo je nižšie ako 100 °C pri hladine mora.

Otázka 4: Voda v základnom tábore pod Mount Everestom vrie pri teplote 100 °C, čo pomáha pri príprave všetkých potravín.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov nízky atmosférický tlak v základnom tábore pod Mount Everestom spôsobuje, že voda v týchto výškach vrie asi pri 82 °C, nie pri 100 °C. To má za následok, že niektoré potraviny sa nedovaria.

Otázka 5: V experimente s bankou, v ktorej voda po poliatí studenou vodou začne opäť vrieť, hoci ju nezohrievame, ktoré vysvetlenie je správne podľa poskytnutého textu?

A. Michalovo vysvetlenie: Voda začala vrieť, pretože sa v banke zvýšil tlak nad horúcou vodou a voda pri vysokom tlaku vrie skôr, má nižšiu teplotu varu.

B. Zuzkino vysvetlenie: Voda začala vrieť, pretože sa v banke znížil tlak nad horúcou vodou. Ochladením banky sa vyzrážala vodná para a tlak sa znížil, čo spôsobilo, že voda má pri nižšom tlaku nad hladinou nižšiu teplotu varu.

C. Voda začala vrieť z dôvodu prekvapivého chemického javu, ktorý text neopisuje.

D. Ani Michalovo, ani Zuzkino vysvetlenie nie je správne, pretože voda nemôže vrieť bez ďalšieho zohrievania.

Vysvetlenie: Podľa textu, Zuzka správne vysvetľuje jav: voda po poliatí banky začala vrieť preto, lebo sa v banke znížil tlak nad horúcou vodou. Ochladením banky sa v banke vyzrážala vodná para a tlak sa preto znížil. Voda má pri nižšom tlaku nad jej hladinou teplotu varu nižšiu, a preto začala opäť vrieť.