Zhrnutie na Anxiolytiká a farmakoterapia úzkostných porúch

## Úvod Liečba úzkostných porúch je multidisciplinárna a zahŕňa farmakoterapiu, psychoterapiu a zásahy zamerané na úpravu životného štýlu. Cieľom liečby je znížiť psychické aj somatické príznaky, dosiahnuť remisiu a zabrániť relapsu. > Definícia: Úzkostné poruchy sú skupina psychických porúch charakterizovaných nadmerným strachom, obavami a somatickými prejavmi spojenými so zvýšenou aktiváciou autonómneho nervového systému. ## Základné fázy liečby 1. Akútna fáza: zvyčajne 8–12 týždňov; cieľom je rýchle zníženie symptómov. 2. Udržovacia fáza: 12–18 mesiacov; cieľom je udržať remisiu a predchádzať relapsu. ## Biologická základňa úzkosti (stručne) Za úzkostné stavy sa považuje disbalancie v troch hlav­ných neurotransmiterových systémoch: | Systém | Klinický dôsledok ↑ aktivity | Klinický dôsledok ↓ aktivity | | --- | --- | --- | | GABA | spánok | úzkosť | | 5-HT (serotonín) | spánok, úzkosť | psychomotorický útlm | | NA (noradrenalín) | psychomotorický nepokoj, tachykardia, tremor, potenie | psychomotorický útlm | Did you know that zvýšenie aktivity GABA prostredníctvom agonistov benzodiazepínového komplexu znižuje úzkosť? ## Ciele farmakoterapie - odstrániť psychické aj somatické zložky úzkosti - dosiahnuť a udržať remisiu - predchádzať relapsu ## Lieky prvej voľby pri dlhodobej terapii - **SSRI (selektívne inhibitory spätného vychytávania serotonínu)**: fluoxetín, citalopram, sertralín a pod. Sú prvou voľbou pri mnohých úzkostných poruchách, majú pomalší nástup účinku (týždne) a používajú sa v akútnej aj udržovacej fáze. > Definícia: SSRI sú antidepresíva, ktoré zvyšujú dostupný serotonin v synaptickej šprinke blokovaním jeho spätného vychytávania. ## Liečivá používané vo vybraných situáciách - **Antidepresíva (okrem SSRI aj SNRI, a iné)** – účinné pri generalizovanej úzkostnej poruche, fóbiách, sociálnej úzkosti, PTSD a OCD. Nástup je pozvoľný, nemožno ich nahradiť rýchlymi liekmi pri akútnych záchvatoch. - **Niektoré antiepileptiká** (pregabalín, gabapentin, tiagabín, valproát) – užitočné pri generalizovanej úzkostnej poruche; mechanizmus zahŕňa inhibíciu napäťovo riadených vápnikových kanálov a zníženie excitability neurónov. - **Atypické antipsychotiká** (olanzapín, risperidón) – môžu byť účinné pri niektorých úzkostných stavoch, ale majú viac NÚ a preto sa používajú obozretne. - **Betablokátory** (propranolol, metoprolol) – pomáhajú pri fyzických príznakoch aktivácie sympatiku (tras, búšenie srdca, potenie), tzv. „off-label“ použitie; neovplyvňujú subjektívny pocit strachu. ## Praktické aplikácie a príklady - Pacient s generalizovanou úzkostnou poruchou: v prvom rade SSRI alebo SNRI + psychoedukácia; ak je potrebné rýchle zníženie vegetatívnych príznakov (tras, palpitácie), môže byť pridaný betablokátor na krátke obdobie. - Pacient s výraznými svalovými napätiami a generalizovanou úzkosťou: zvážiť pregabalín alebo gabapentin pri zlyhaní štandardnej liečby. - Pacient s komorbiditou depresie a úzkosti: SSRI často riešia obe zložky, dávkovanie a sledovanie sa prispôsobí záťaži a riziku relapsu. ## Klinické aspekty a indikácie liekov (stručne) - Antidepresíva (SSRI, SNRI): generalizovaná úzkostná porucha, fóbie, sociálna úzkostná porucha, PTSD, OCD. - Antiepileptiká: alternatíva pri generalizovanej úzkosti. - Atypické antipsychotiká: len pri rezistentných prípadoch alebo komorbidite. - Betablokátory: symptomatická liečba fyzických prejavov úzkosti.