Podcast o Anxiolytiká a farmakoterapia úzkostných porúch

Kapitoly

Každý štvrtý človek

Strach: Priateľ alebo nepriateľ?

Keď úzkosť prevezme kontrolu

Anxiolytiká ako riešenie

Chémia úzkosti

Fázy a ciele liečby

Benzodiazepíny: Rýchla pomoc s rizikom

Novšie a iné možnosti

Zhrnutie a záver

Přepis

Adam: …až dvadsaťpäť percent populácie! To je doslova každý štvrtý človek, ktorého stretneme!

Barbora: Neuveriteľné, však? A presne preto je táto téma taká dôležitá. Počúvate Studyfi Podcast.

Adam: Dobre, poďme na to. Často sa zamieňa strach a úzkosť. Je v tom nejaký rozdiel?

Barbora: Obrovský. Fyziologický strach je náš spojenec. Chráni nás pred ohrozením, aktivuje telo na útok alebo útek. Je to normálna reakcia.

Adam: Takže ten adrenalín pred skúškou je vlastne v poriadku?

Barbora: V malej miere áno! Problémom je patologická úzkosť. To je strach bez reálnej príčiny, ktorý nám znižuje kvalitu života.

Adam: A to sa môže prejaviť rôzne. Napríklad ako panická porucha, kde má človek z ničoho nič hrozné záchvaty strachu.

Barbora: Presne. Alebo ako rôzne fóbie – napríklad strach z uzavretých priestorov. Poznáme aj posttraumatickú stresovú poruchu či obsedantno-kompulzívnu poruchu.

Adam: A to nie je len pocit v hlave. Má to aj fyzické prejavy, však?

Barbora: Áno, a sú veľmi nepríjemné. Búšenie srdca, tras, problémy s dýchaním, bolesti brucha či hlavy. Telo je v neustálom napätí.

Adam: A tu prichádzajú na scénu anxiolytiká. Čo to presne je?

Barbora: Sú to látky, ktorým hovoríme aj malé trankvilizéry. Ich hlavnou úlohou je znížiť psychické napätie, strach a úzkosť.

Adam: Takže pomáhajú vrátiť kontrolu späť do našich rúk, keď ju úzkosť prevezme.

Barbora: Presne tak. A o tom, ako presne fungujú, si povieme hneď vzápätí.

Adam: Áno, a ten mechanizmus je fascinujúci. V podstate ide o vyladenie chemickej rovnováhy v mozgu. Predpokladá sa, že za úzkosťou je porucha troch hlavných neurotransmiterových systémov.

Barbora: Neurotransmiter... to sú tí chemickí poslovia v mozgu, však?

Adam: Presne tak. Konkrétne ide o systém GABA, potom serotonínový a noradrenergný systém. Každý hrá inú rolu.

Barbora: A ako si to môžeme predstaviť? Čo robia, keď je všetko v poriadku a čo, keď nie je?

Adam: Skvelá otázka. Think of it this way... GABA je ako brzda. Keď je jej aktivita vysoká, cítime sa uvoľnene, spíme. Keď je nízka, cítime úzkosť.

Barbora: Dobre, takže GABA nás upokojuje. A čo ostatné dva?

Adam: Noradrenalín je naopak plynový pedál. Jeho vysoká aktivita spôsobuje psychomotorický nepokoj, búšenie srdca, potenie... všetky tie nepríjemné fyzické príznaky.

Barbora: A serotonín? Ten sa spája so šťastím, nie?

Adam: Áno, ale je to zložitejšie. Jeho vyššia aktivita vedie k spánku a zníženiu úzkosti, no nízka zase k útlmu. Je to taký dirigent orchestra v našej hlave.

Barbora: Rozumiem. Takže cieľom liečby je vlastne naladiť tento orchester späť do harmónie. Ako dlho taký proces trvá?

Adam: Liečba má zvyčajne dve hlavné fázy. Prvá je akútna, trvá asi 8 až 12 týždňov. Cieľom je odstrániť tie najhoršie psychické aj somatické príznaky.

Barbora: A potom? Keď sa už pacient cíti lepšie?

Adam: Potom nasleduje udržiavacia fáza, ktorá môže trvať 12 až 18 mesiacov. Tu je kľúčové udržať stav bez príznakov, takzvanú remisiu, a zabrániť návratu ochorenia, čiže relapsu.

Barbora: To je dosť dlhá doba. Kto vlastne túto liečbu najčastejšie vedie? Psychiatri?

Adam: Tu je to zaujímavé. Štatistiky hovoria, že len asi 12% ľudí liečia psychiatri. Až 30% liečia všeobecní lekári a zvyšok... je buď neliečený, alebo sa spolieha na samoliečbu.

Barbora: To je obrovské číslo! Zdôrazňuje to dôležitosť hovoriť o tom otvorene.

Adam: Absolútne. A poďme k samotným liekom. Asi najznámejšou skupinou sú benzodiazepíny. Názvy ako oxazepam alebo alprazolam možno niektorí poznajú.

Barbora: To sú tie, ktoré majú rýchly nástup účinku, však?

Adam: Presne. Fungujú tak, že zosilňujú účinok tej našej „brzdy“, neurotransmitera GABA. V podstate otvoria v neurónoch kanáliky pre chloridové ióny, čím znížia ich aktivitu.

Barbora: Znie to ako rýchle a efektívne riešenie. Má to nejaký háčik?

Adam: Má, a dosť veľký. Okrem žiadaného anxiolytického účinku majú aj sedatívny a hypnotický. Spôsobujú ospalosť, únavu, zhoršenú koordináciu a hlavne... je tu vysoké riziko vzniku závislosti.

Barbora: Takže rýchla pomoc, ale za akú cenu. Na čo všetko sa teda používajú?

Adam: Indikácie sú široké. Od panickej poruchy, cez nespavosť, abstinenčné príznaky pri alkoholizme až po epilepsiu alebo premedikáciu pred operáciami.

Barbora: Existuje k nim nejaká modernejšia a bezpečnejšia alternatíva?

Adam: Áno, napríklad liečivo buspiron. Je to atypické anxiolytikum, ktoré neovplyvňuje GABA systém, ale ten serotonínový. Je to parciálny agonista 5-HT1A receptorov.

Barbora: Dobre, toto si budem musieť vygoogliť. Ale čo to znamená pre pacienta v praxi?

Adam: V praxi to znamená, že nemá sedatívny účinok, nenarúša psychomotoriku, nevyvoláva závislosť a nezosilňuje účinky alkoholu. To sú obrovské výhody.

Barbora: Tak prečo sa nepoužíva stále? To znie dokonale!

Adam: Má to jednu nevýhodu. Účinok nastupuje veľmi pomaly, až po 2-3 týždňoch. Takže na akútne záchvaty paniky nie je vhodný.

Barbora: Aha, takže niečo za niečo. A čo iné lieky? Spomínal si antidepresíva.

Adam: Áno, antidepresíva zo skupiny SSRI, ako fluoxetín alebo citalopram, sú dnes liekom prvej voľby pri dlhodobej liečbe. Sú účinné, ale tiež majú pozvoľný nástup účinku.

Barbora: Takže, ak by sme to mali zhrnúť... liečba úzkosti je beh na dlhú trať, nie šprint.

Adam: Presne tak. Máme k dispozícii širokú paletu liekov. Od rýchlych, ale rizikových benzodiazepínov, cez modernejší buspiron až po zlatý štandard v podobe antidepresív.

Barbora: A dokonca sa využívajú aj lieky z iných skupín, ako antiepileptiká alebo betablokátory, ktoré tlmia fyzické príznaky ako tras či búšenie srdca.

Adam: Áno, tie sú skvelé napríklad pri tréme. Neovplyvnia síce strach v hlave, ale aspoň sa vám netrasú ruky pri prezentácii.

Barbora: To sa môže hodiť! Kľúčové je teda nájsť pod odborným dohľadom tú správnu liečbu, ktorá obnoví chemickú rovnováhu v mozgu.

Adam: Presne tak. Najdôležitejšie je nebáť sa požiadať o pomoc. Nie je to zlyhanie, je to krok k lepšiemu životu.

Barbora: Krásne povedané. A týmto sa pre dnešok lúčime. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast.

Adam: Majte sa krásne a počujeme sa nabudúce!