Podcast o Antipsychotiká: Klasifikácia a Klinické Použitie

Kapitoly

Ako liečiť myseľ?

Plus a mínus v hlave

Liek nielen na schizofréniu

Klasika verzus moderna

Typické antipsychotiká

Keď liek spôsobuje problémy

Rôzne typy a ich účinky

Zhrnutie a záver

Přepis

Šimon: Určite ste videli film Čistá duša o geniálnom matematikovi Johnovi Nashovi. Ten bojoval so schizofréniou, videl a počul veci, ktoré v skutočnosti neexistovali. Zaujímalo vás niekedy, ako je možné, že mozog dokáže vytvoriť takú presvedčivú, no falošnú realitu?

Nina: Presne o tom sa dnes budeme baviť, Šimon. O tých závažných psychických poruchách, kde sa stráca hranica medzi realitou a predstavami. A hlavne o liekoch, ktoré pomáhajú túto hranicu znovu nájsť. Sú to antipsychotiká.

Šimon: Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa teda ponoríme do sveta psychofarmakológie. Takže, Nina, čo presne je tá psychóza?

Nina: Veľmi zjednodušene, psychóza je stav, kedy človek chorobne vníma a interpretuje realitu. Mozog vlastne nefunguje správne a vytvára si vlastný svet. Schizofrénia je asi najznámejší príklad.

Šimon: A pri schizofrénii sa často hovorí o pozitívnych a negatívnych príznakoch. To znie trochu mätúco. Ako môže byť príznak choroby pozitívny?

Nina: To je skvelá otázka! Nemyslí sa to v zmysle "dobrý" a "zlý". Predstav si to takto: pozitívne príznaky sú niečo "navyše" oproti normálu. Veci, ktoré zdravý človek nemá – napríklad halucinácie, bludy, paranoja.

Šimon: Aha, takže to je to, keď postavy vo filmoch vidia ľudí, ktorí tam nie sú.

Nina: Presne tak. A negatívne príznaky sú naopak, keď niečo "chýba". Chýba radosť, záujem o spoločnosť, chýba energia, reč je chudobná. Je to vlastne také emočné oploštenie. A práve na toto všetko cielia antipsychotiká.

Šimon: Takže tieto lieky sa používajú len na schizofréniu?

Nina: Vôbec nie, ich záber je oveľa širší. Samozrejme, schizofrénia je hlavná indikácia. Ale používajú sa aj pri bipolárnej poruche, pri ťažkej úzkosti, depresii so psychotickými príznakmi, a dokonca aj pri poruchách správania u starších ľudí, na poruchy spánku alebo na potlačenie nevoľnosti a vracania.

Šimon: To je naozaj pestré. A ako dlho trvá, kým liečba zaberie? Je to hneď?

Nina: Kdeže. To je dôležité si uvedomiť – výsledok terapie je viditeľný najskôr za šesť až osem týždňov. A liečba je dlhodobá. Po prvej psychotickej epizóde sa udržiavacia dávka podáva zvyčajne dva roky, po druhej päť rokov, a po tretej a ďalších už neobmedzene dlho.

Šimon: Fajn. A sú všetky antipsychotiká rovnaké, alebo sa nejako delia?

Nina: Delíme ich na dve hlavné generácie. Prvá generácia sú takzvané typické alebo klasické antipsychotiká. A potom máme druhú, modernejšiu generáciu – atypické antipsychotiká.

Šimon: V čom je hlavný rozdiel?

Nina: Tie klasické, typické, sú skvelé na potlačenie tých pozitívnych príznakov – halucinácií a bludov. Fungujú tak, že blokujú dopamínové D2 receptory v mozgu.

Šimon: Dopamín? To je ten hormón šťastia, nie?

Nina: Áno, laicky povedané. Pri psychóze je ho v určitých častiach mozgu príliš veľa a spôsobuje chaos. Tieto lieky ho vlastne "stlmia". Problém je, že nie sú veľmi selektívne a blokujú dopamín aj tam, kde by nemali. A z toho plynú nepríjemné vedľajšie účinky.

Šimon: Tak sa poďme pozrieť na tú starú školu, tie typické. Ako presne fungujú?

Nina: Ako som povedala, ich hlavný mechanizmus je blokáda D2 receptorov. Tým znížia dopamínovú aktivitu. V rámci nich ešte rozoznávame dve podskupiny: bazálne a incizívne.

Šimon: Bazálne a incizívne? Znie to ako z hodiny geometrie.

Nina: Máš pravdu. Bazálne sú sedatívne. Majú nízku účinnosť, takže sú potrebné vysoké dávky, a ako názov napovedá, výrazne tlmia a uspávajú. Patrí sem napríklad levomepromazín. Ich výhodou je, že spôsobujú menej pohybových porúch.

Šimon: A tie incizívne sú teda opak?

Nina: Presne. Sú vysokoúčinné, stačia nižšie dávky. Sú silnejšie, ale za cenu vyššieho rizika vedľajších účinkov. Klasický zástupca je haloperidol. Je to veľmi účinný liek, ale má svoj zoznam "ale".

Šimon: Dobre, spomínala si vedľajšie účinky. Čo je to najväčšie riziko pri tých klasických antipsychotikách?

Nina: Jednoznačne extrapyramídový syndróm, skrátene EPS. Keďže liek blokuje dopamín aj v častiach mozgu zodpovedných za pohyb, vznikajú problémy veľmi podobné Parkinsonovej chorobe.

Šimon: Čo si pod tým mám predstaviť?

Nina: Svalovú stuhlosť, tras, nutkavý pohybový nepokoj, nechcené svalové zášklby či grimasy. Je to veľmi nepríjemné. Aby sme potlačili psychózu, potrebujeme zablokovať asi 70% D2 receptorov. Ale EPS sa začína objavovať už pri 80% blokáde. Je to veľmi tenká hranica.

Šimon: To neznie dobre. Existuje aj niečo ešte horšie?

Nina: Bohužiaľ áno. Vzácny, ale život ohrozujúci stav je malígny neuroleptický syndróm. Je to extrémna svalová stuhlosť, vysoká horúčka, delírium, zmeny tlaku... vtedy treba okamžite vysadiť lieky a začať intenzívnu liečbu. Našťastie, je to naozaj veľmi zriedkavé.

Šimon: Takže zhrnuté, klasické antipsychotiká sú účinné, ale môžu mať vážne riziká. Zdá sa, že tie novšie, atypické, by mohli byť zaujímavejšou voľbou. Ale o nich si povieme viac už v ďalšej časti.

Šimon: ...takže to boli tie typické. Ale farmakológia nikdy nespí, však? Poďme na modernejšie, atypické antipsychotiká. V čom sú iné?

Nina: Presne tak, Šimon! Kľúčový rozdiel je v ich mechanizme. Atypické antipsychotiká neblokujú dopamínové D2 receptory tak silno.

Šimon: A to znamená menej nežiaducich účinkov?

Nina: Presne. Obsadenosť D2 receptorov je nižšia, takže máme menej extrapyramídových príznakov a menšiu tendenciu k hyperprolaktinémii. Celkovo lepšie ovplyvňujú negatívne aj kognitívne symptómy.

Šimon: Super. A sú všetky rovnaké?

Nina: Vôbec nie. Máme viacero skupín. Napríklad SDA, ako risperidón, blokujú okrem dopamínu aj sérotonínové receptory. Tým pomáhajú aj na negatívne a depresívne príznaky.

Šimon: A potom tu máme tie... MARTA? To znie ako meno.

Nina: Presne! Je to skratka pre multireceptorových antagonistov, ako klozapín. Sú to takí majstri multitaskingu. Zasahujú do viacerých systémov naraz – dopamínového, sérotonínového, adrenergného...

Šimon: Znie to komplikovane, ale efektívne.

Nina: Áno, hlavne pri farmakorezistentnej schizofrénii. Ale za cenu možných nežiaducich účinkov ako nárast hmotnosti či sedácia.

Šimon: Takže aby sme to zhrnuli, atypické antipsychotiká sú cielenejšie a majú menej nežiaducich účinkov vďaka nižšej blokáde D2 receptorov.

Nina: Presne tak. A rôzne skupiny ako SDA, MARTA či parciálni agonisti ako aripiprazol nám dávajú viac možností liečby.

Šimon: Skvelé. Tak, a to je pre dnešný Studyfi Podcast všetko. Ďakujeme, že ste počúvali.

Nina: Ďakujeme za pozornosť. Učte sa s nami aj nabudúce!