Podcast o Akútne psychiatrické stavy v urgentnej medicíne

Akútne psychiatrické stavy v urgentnej medicíne: Sprievodca

Podcast

Psychiatrické vyšetrenie a akutné poruchy0:00 / 6:34
0:001:00 zbývá
LenkaPoznáš tie scény z filmov, kde psychiater len tak sedí, kýve hlavou, a po piatich minútach má pacienta kompletne prečítaného?
FilipJasné, a potom povie niečo ako: „Váš problém pramení z toho, že vám v detstve zobrali obľúbenú hračku.“ Keby to bolo také jednoduché... Realita je oveľa, oveľa zaujímavejšia a hlavne systematickejšia. Počúvate Studyfi Podcast.
Kapitoly

Psychiatrické vyšetrenie a akutné poruchy

Délka: 6 minut

Kapitoly

Prečo filmoví psychológovia klamú

Čo je to anamnéza?

Samotné vyšetrenie

Testy mysle a akútne stavy

Hystéria

Schizofrénia

Poruchy afektu

Úzkostné poruchy a zhrnutie

Přepis

Lenka: Poznáš tie scény z filmov, kde psychiater len tak sedí, kýve hlavou, a po piatich minútach má pacienta kompletne prečítaného?

Filip: Jasné, a potom povie niečo ako: „Váš problém pramení z toho, že vám v detstve zobrali obľúbenú hračku.“ Keby to bolo také jednoduché... Realita je oveľa, oveľa zaujímavejšia a hlavne systematickejšia. Počúvate Studyfi Podcast.

Lenka: Dobre, takže žiadne krištáľové gule. Čo je teda ten prvý, skutočný krok, keď niekto príde za psychiatrom?

Filip: Prvým krokom je vždy psychiatrická anamnéza. Je to v podstate detektívna práca. Zisťuješ všetko. Od toho, kedy a ako problémy začali, cez to, ako to vníma samotný pacient, až po celú jeho životnú históriu.

Lenka: Čiže ho vyspovedáš od narodenia až po súčasnosť?

Filip: Presne tak. Zaujíma ma pôrod, vývoj v detstve, škola, aké mal známky, prvá láska, práca, vzťahy s rodičmi, súrodencami... Dokonca aj to, či má vodičák, koľko káv denne vypije alebo aký má vzťah k viere.

Lenka: Páni, to je viac než na pohovore do tajnej služby. Prečo je to všetko dôležité?

Filip: Pretože duša človeka nie je izolovaná. Všetky tieto veci tvoria mozaiku jeho života a často práve v nej nájdeme kľúč k jeho súčasným problémom. Každý kúsok je dôležitý.

Lenka: Dobre, takže máme za sebou životopis. Čo ďalej? Pozeráš sa mu len do očí a čakáš, čo sa stane?

Filip: To tiež, ale systematicky. Sledujem celkový vzhľad – či je človek upravený, ako sa správa, či spolupracuje. Všímam si jeho reč – je rýchla, pomalá, hlasná? Potom sa zameriavam na orientáciu. Vie, aký je deň, kde sa nachádza?

Lenka: A čo tie veci, o ktorých sa najviac hovorí? Bludy, halucinácie...

Filip: Áno, to je kľúčové. Pýtam sa na poruchy vnímania. Halucinácia je, keď vnímaš niečo, čo neexistuje. A blud je zasa pevné, nevyvrátiteľné presvedčenie, ktoré nezodpovedá realite. Napríklad, že ho sledujú mimozemšťania.

Lenka: A ako zistíš, či má myšlienky v poriadku?

Filip: Aj na to sú metódy. Posudzujeme štruktúru myslenia – či je logické, alebo preskakuje z témy na tému. A obsah – či sa tam neobjavujú fóbie alebo nutkavé myšlienky, takzvané obsesie a kompulzie.

Lenka: A existujú na to aj nejaké konkrétne testy? Ako v škole?

Filip: Existujú. Napríklad na pozornosť používame sedmičkový test – pacient odpočítava od stovky číslo sedem. Alebo slávny MMSE, Mini-Mental State Examination, kde za správne odpovede a úlohy zbiera body. Napríklad má zopakovať tri slová alebo nakresliť hodiny.

Lenka: To znie celkom zvládnuteľne. Ale čo ak je situácia naozaj vážna? Napríklad akútna psychická kríza?

Filip: Vtedy ide o čas. Ak má niekto halucinácie, ťažkú depresiu, hovorí o beznádeji alebo je pod vplyvom drog, hospitalizácia je nevyhnutná. Musíme posúdiť hlavne riziko samovraždy.

Lenka: To je desivá predstava. Ako sa líšia tie... pokusy?

Filip: V skratke, rozlišujeme bilančnú samovraždu, kde to človek vyhodnotí ako najlepšie riešenie, a patickú, ktorá vyplýva z psychickej poruchy. A potom je tu parasuicídium – to je skôr demonštratívne volanie o pomoc, kde cieľom nie je zomrieť.

Lenka: A na záver, čo je presný opak depresie?

Filip: To je akútny manický stav. Človek má extrémne dobrú náladu, obrovské množstvo energie, takmer nespí, je nezodpovedný, míňa peniaze, ktoré nemá, a hlavne si vôbec neuvedomuje, že je chorý. Často sa to strieda s fázami depresie, čomu hovoríme bipolárna porucha.

Lenka: Takže okrem porúch osobnosti, ktoré sme práve prebrali, existujú aj ďalšie. Čo napríklad taká hystéria, Filipe? To slovo počujeme dosť často.

Filip: Presne tak, Lenka. Hoci sa dnes tento termín už toľko nepoužíva, klasicky sa spájal so zápalnými, emočnými osobami, častejšie so ženami, po nejakom silnom psychickom rozrušení.

Lenka: A ako sa to prejavuje? To sú tie scény, čo vidíme vo filmoch?

Filip: Trochu áno. Typické sú kŕče, zrýchlené dýchanie, teda hyperventilácia, a niekedy aj simulácia rôznych chorôb.

Lenka: A čo robiť v takej situácii? Existuje nejaká prvá pomoc?

Filip: Kľúčové je upokojenie. A pri tej hyperventilácii naozaj pomáha dýchanie do papierového vrecka. To nie je len mýtus.

Lenka: Takže si mám do kabelky pribaliť aj vrecko! Dobre vedieť.

Filip: Presne. Ale poďme k niečomu vážnejšiemu, a to je schizofrénia. To je už úplne iná kategória.

Lenka: V čom je hlavný rozdiel?

Filip: Pri schizofrénii je narušené myslenie, vnímanie aj konanie. Človek stráca kontakt s realitou, môže mať halucinácie.

Lenka: To znie desivo. Ako ešte sa to prejavuje?

Filip: Častý je pocit, že mu niekto vkladá myšlienky do hlavy, alebo mu ich naopak kradne. Je to naozaj vážna psychická porucha.

Lenka: A dá sa s tým žiť? Existuje liečba?

Filip: Určite áno. Liečba kombinuje psychoterapiu a lieky, takzvané neuroleptiká. Dá sa to dostať pod kontrolu.

Lenka: To je dobre počuť. A čo poruchy, ktoré sa týkajú hlavne nálad? K tomu sa dostaneme hneď po krátkej pauze.

Lenka: Dobre, a ako poslednú tému tu dnes máme niečo, čo sa týka priamo emócií... poruchy afektu a úzkostné poruchy.

Filip: Presne tak. Začnime afektmi. Poznáme napríklad patický afekt, kedy človek po veľkej traume koná nevedome, akoby v tranze.

Lenka: A opakom je...?

Filip: Vyvážený afekt, kde si svoje konanie plne uvedomuješ. Potom je tu ale aj takzvaný raptus.

Lenka: Raptus? To znie skoro ako nejaké zaklínadlo.

Filip: Skôr ako psychické vybuchnutie sopky. Je to náhly výbuch agresie na uvoľnenie obrovského napätia.

Lenka: Takže niečo horšie, ako keď mi zamrzne počítač pred termínom.

Filip: O dosť horšie.

Lenka: A čo tie úzkostné poruchy? Tie sa často prejavujú aj na tele, že?

Filip: Áno, to je dôležité si pamätať. Fyzické príznaky ako búšenie srdca, potenie či tras sú pri úzkosti veľmi bežné.

Lenka: Výborne. Takže dnes sme prebrali naozaj veľa — od vnímania cez pamäť až po emócie. Vďaka ti, Filip, za skvelé vysvetlenia.

Filip: Aj ja ďakujem za pozvanie. A vám, milí študenti, držíme palce.

Lenka: Presne tak. Majte sa pekne a dopočutia nabudúce pri Studyfi Podcaste!