Podcast o Žurnalistický štýl a antická literatúra

Kapitoly

Čo je publicistický štýl?

Znaky a funkcie

Jazykové finty a kompozícia

Hlavné druhy útvarov

Ako ich rozoznať v praxi

Stratené príbehy

Gréci a Rimania

Hrdinský epos a Homér

Mravné ponaučenia a dráma

Božské a ľudské zákony

Tvrdohlavosť a tragédia

Zhrnutie a záver

Přepis

Lukáš: Predstavte si študenta, volajme ho Marek. Je ráno, sedí v autobuse a scrolluje mobil. Najprv si prečíta titulok: „Vedci objavili novú exoplanétu.“ Hneď pod tým je vtipný komentár o včerajšom politickom prejave a potom reklama na festival. Tri úplne odlišné veci, však? Ale všetky patria do jedného štýlu, ktorému sa dnes pozrieme na zúbok.

Barbora: Presne tak. Toto je Studyfi Podcast a dnes sa ponoríme do sveta publicistického štýlu.

Lukáš: Dobre, Barbora, takže čo presne spája správu o planéte, vtipnú glosu a reklamu?

Barbora: Všetky sú určené pre širokú verejnosť a šíria sa cez masmédiá – internet, televíziu, noviny. To je podstata publicistického štýlu. Jeho cieľom je informovať, niečo vysvetliť, ale často aj ovplyvniť náš názor.

Lukáš: Ovplyvniť? To znie trochu manipulatívne. Je to vždy tak?

Barbora: Nemusí byť. Napríklad verejnoprávne médiá by sa mali snažiť o neutralitu a objektivitu. Na druhej strane, komerčné médiá často sledujú vlastné, napríklad ekonomické, záujmy. A v tom je ten háčik.

Lukáš: Aké sú teda hlavné znaky, podľa ktorých ho spoznám? Okrem toho, že je... no, verejný.

Barbora: Je hlavne zrozumiteľný. Musí mu rozumieť každý, bez ohľadu na vzdelanie. Mal by byť tiež výstižný, stručný a presný. No a samozrejme, pôsobivý, aby zaujal.

Lukáš: A čo tá objektivita? V zozname znakov vidím, že je subjektívno-objektívny. To znie ako protiklad.

Barbora: Dobrá poznámka. Znamená to, že kombinuje objektívne fakty s postojom autora. Napríklad správa o nehode by mala byť čisto objektívna – to je informačná funkcia.

Lukáš: Jasné, len fakty.

Barbora: Ale komentár k tej istej udalosti už obsahuje názor autora, ktorý nás chce o niečom presvedčiť. To je agitačná funkcia. A keď sa z článku niečo nové naučíme, plní vzdelávaciu funkciu.

Lukáš: Dobre, poďme na jazyk. Používa nejaké špeciálne triky?

Barbora: Určite. Často tam nájdeš takzvané žurnalizmy, teda slová typické pre noviny, alebo módne slová. A potom dve zaujímavé veci: automatizáciu a aktualizáciu.

Lukáš: To znie ako z hodiny informatiky.

Barbora: V podstate áno. Automatizácia je používanie ustálených, otrepaných fráz, ktoré všetci poznáme. Napríklad „politik odmietol delegáciu“. Je to predvídateľné, automatické.

Lukáš: A aktualizácia je opak?

Barbora: Presne! Je to snaha oživiť text niečím nečakaným, obrazným. Namiesto suchej frázy povieš: „Politik zabuchol dvere pred nosom delegácie.“ Cítiš ten rozdiel? Je to živšie.

Lukáš: Omnoho. A čo tie slávne klišé? Ako „scéna ako z akčného filmu“?

Barbora: Áno, to je presne ono. Kedysi to bolo možno originálne, ale dnes je to už len opotrebovaná fráza. Publicistika je ich, žiaľ, plná.

Lukáš: Dobre, poďme na samotné útvary. Ako sa v nich vyznať? Vyzerá to ako celá zoologická záhrada – správa, glosa, fejtón...

Barbora: Najlepšie je rozdeliť si ich do troch skupín. Prvá sú spravodajské útvary. Ich cieľom je čisto informovať. Sem patrí správa, oznámenie alebo interview.

Lukáš: Takže len fakty: Kto? Čo? Kde? Kedy? Ako? Prečo?

Barbora: Presne tak. Druhá skupina sú analytické útvary. Tie už idú hlbšie – vysvetľujú, hodnotia. Typickým príkladom je komentár alebo recenzia na film či knihu.

Lukáš: A tretia skupina? Tá znie najzaujímavejšie – beletristické útvary.

Barbora: Áno, tie majú najbližšie k umeniu. Sú písané pútavejšie, využívajú rozprávanie a opis. Sem patrí reportáž, ktorá ťa prenesie priamo na miesto diania, alebo vtipný a duchaplný fejtón.

Lukáš: Super, skúsme si to otestovať. Ak čítam krátky, objektívny text o včerajšom futbalovom zápase, čo je to?

Barbora: To je učebnicová správa.

Lukáš: Dobre. A ak čítam hodnotenie nového albumu mojej obľúbenej kapely, kde autor rozoberá klady a zápory?

Barbora: Jednoznačne recenzia, teda analytický útvar.

Lukáš: A čo vtipný, ironický stĺpček o tom, prečo ľudia v lete nosia ponožky v sandáloch?

Barbora: To je buď glosa, alebo ak je to dlhšie a prepracovanejšie, tak skvelý fejtón. Vidíš? Je to vlastne celkom logické.

Lukáš: Je. Publicistický štýl je teda všade okolo nás a ovplyvňuje nás viac, než si uvedomujeme. Od titulku v správach až po ten vtipný komentár.

Lukáš: Takže, od tých mystických príbehov sa teraz posúvame ešte hlbšie do minulosti. Hovoríme o starovekej literatúre.

Barbora: Presne tak. A to je obrovský skok v čase! Bavíme sa o období od tretieho tisícročia pred naším letopočtom až po piate storočie nášho letopočtu.

Lukáš: Wow, to je naozaj dávno. Na čom vtedy vôbec písali? Predpokladám, že tlačiarne ešte neexistovali.

Barbora: To teda nie. Najprv to boli kamenné tabuľky, potom papyrus. Všetko sa prepisovalo ručne. A čo je fascinujúce, mnohé diela boli stratené pod troskami miest a čakali na objavenie tisíce rokov.

Lukáš: To znie ako dobrodružný film. A o čom tie príbehy boli?

Barbora: Hlavne o bohoch, polobohoch a hrdinoch s nadľudskou silou. Človek bol úplne závislý od vôle bohov a osudu. Nemohol nič ovplyvniť.

Lukáš: Staroveká literatúra sa asi delí na viacero častí, však?

Barbora: Áno, základné delenie je na orientálnu, kam patrí sumerská či hebrejská, a antickú, teda grécku a rímsku. Práve antická najviac ovplyvnila Európu.

Lukáš: Čím bola taká typická?

Barbora: Tak napríklad vierou vo viacerých bohov, ktorí mali úplne ľudské vlastnosti. Žiarlili, hnevali sa, intrigovali... Do toho sa miešali polobohovia a veľký dôraz sa kládol na kalokagatiu – harmóniu tela a duše.

Lukáš: Spomínam si, že vtedy vznikol epos. Čo to presne je?

Barbora: Epos je taký predchodca románu. Je to dlhá veršovaná báseň o hrdinoch a ich činoch, do ktorých často zasahujú bohovia. A najznámejším autorom bol Homér, ktorý bol údajne slepý.

Lukáš: Jasné, Iliada a Odysea! To pozná každý. O čom presne bola Iliada?

Barbora: Tá opisuje posledné dni Trójskej vojny. Celý konflikt spustil Paris, ktorý uniesol krásnu Helenu. Hlavným hrdinom je Achilles, ktorý je takmer nezraniteľný.

Lukáš: Takmer! Z toho asi pochádza ten frazeologizmus „Achillova päta“.

Barbora: Presne! Je to naše slabé miesto. A Odysea je zase o desaťročnom putovaní hrdinu Odysea domov z vojny. Chudáka prenasledoval boh Poseidón.

Lukáš: Okrem eposov existovali aj kratšie žánre, však?

Barbora: Určite. Napríklad bájky. Tie písal Ezop. Sú to krátke príbehy so zvieratami, ktoré majú vždy nejaké mravné ponaučenie. Pamätáš si tú o psovi a kuse mäsa?

Lukáš: Jasné, chcel uchmatnúť ten odraz vo vode a prišiel o všetko. Takže ponaučenie je... nebuď chamtivý.

Barbora: Presne tak. Ale mali aj drámu, hlavne tragédiu. Sofoklova Antigona je skvelý príklad. Hrdinka v nej bojuje s osudom a zákonmi, no nakoniec tragicky zahynie. To je pre starovekú drámu veľmi typické.

Lukáš: Znie to dosť dramaticky a osudovo. Ale zároveň neuveriteľne pútavo. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa tieto antické motívy preniesli do ďalších období.

Lukáš: A poďme na náš posledný dnešný titul. Od renesančnej drámy sa vraciame až do antiky.

Barbora: Presne tak, k Antigone od Sofokla. Je to jedna z najznámejších gréckych tragédií.

Lukáš: O čom to celé je? Viem, že tam hrá rolu kráľ Oidipus, ale len okrajovo.

Barbora: Áno, po jeho smrti sa jeho synovia Eteokles a Polyneikos pobijú o vládu a obaja zomrú. Nový kráľ, Kreon, jedného pochovať dovolí, no druhého zakáže.

Lukáš: A tu prichádza na scénu Antigona, ich sestra.

Barbora: Presne. Ona sa rozhodne porušiť kráľov zákaz, pretože božské zákony o pohrebe sú pre ňu dôležitejšie ako tie ľudské. A to je jadro celého konfliktu.

Lukáš: Kreon je vykreslený ako neskutočne tvrdohlavý a pyšný vládca, však?

Barbora: Áno, odmieta rady všetkých, vrátane svojho syna Haimona, ktorý je Antigonin snúbenec. Za trest ju dá zaživa zamurovať do hrobky.

Lukáš: To neznie dobre.

Barbora: A ani to dobre nedopadne. Kým Kreon zmení názor, je neskoro. Antigona sa obesí, Haimon sa pri nej zabije a nakoniec spácha samovraždu aj jeho matka, Kreonova žena.

Lukáš: Klasický šťastný koniec antickej drámy. Všetci sú mŕtvi.

Barbora: V podstate áno. Celé dielo má pevnú štruktúru, drží sa jednoty miesta, času a deja, čo sú typické znaky antického divadla.

Lukáš: Takže, od Shakespeara po Sofokla, dnes sme toho prebrali naozaj dosť. Dúfam, že vám to pomôže pri maturite.

Barbora: Aj ja. Kľúčové je pochopiť hlavné konflikty a postavy. Ďakujeme, že ste s nami boli.

Lukáš: Počujeme sa nabudúce pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa!