Test na Zodpovednosť za škodu spôsobenú verejnou mocou

Otázka 1: Ak obec spôsobí škodu pri výkone svojej originálnej samosprávnej pôsobnosti, napríklad pri rozhodovaní o miestnych daniach, zodpovednosť za túto škodu nesie Slovenská republika.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, ak škodu spôsobí orgán územnej samosprávy pri výkone svojej samosprávnej pôsobnosti (čo zahŕňa aj rozhodovanie o miestnych daniach), zodpovedá obec alebo vyšší územný celok, nie Slovenská republika.

Otázka 2: Ak obec vykonáva prenesený výkon štátnej správy, napríklad ako matrika, zodpovedá za spôsobenú škodu sama obec, pretože ide o jej pôvodnú samosprávnu kompetenciu.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Zákon rozlišuje medzi originálnou pôsobnosťou obce a preneseným výkonom štátnej správy. Ak obec vykonáva prenesený výkon štátnej správy, napríklad ako matrika, škodu nahrádza štát, pretože obec v tomto prípade vystupuje ako orgán štátu, nie vo svojej originálnej samosprávnej pôsobnosti.

Otázka 3: Ktoré tvrdenia správne charakterizujú zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci?

A. Predstavuje základný právny predpis upravujúci zodpovednosť štátu a územnej samosprávy za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.

B. Jeho účelom je zabezpečiť ochranu fyzických a právnických osôb pred nezákonným výkonom verejnej moci.

C. Zakladá subjektívnu zodpovednosť orgánu verejnej moci, pričom sa skúma zavinenie konkrétneho úradníka.

D. Rozlišuje dva základné dôvody vzniku zodpovednosti: škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Vysvetlenie: Zákon č. 514/2003 Z. z. je základný právny predpis upravujúci zodpovednosť štátu a územnej samosprávy za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a jeho účelom je ochrana osôb pred nezákonným výkonom verejnej moci. Rozlišuje škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Táto zodpovednosť je objektívna, čo znamená, že sa neskúma zavinenie orgánu verejnej moci ani konkrétneho úradníka.

Otázka 4: Ktorá z nasledujúcich situácií je podľa zákona č. 514/2003 Z. z. príkladom nesprávneho úradného postupu a nie nezákonného rozhodnutia?

A. Stavebný úrad nezákonne zamietne stavebné povolenie, pričom toto rozhodnutie je neskôr zrušené odvolacím orgánom.

B. Kataster nehnuteľností nerozhodne o návrhu na vklad vlastníckeho práva niekoľko mesiacov po uplynutí zákonnej lehoty.

C. Súd vydá rozsudok, ktorý je ústavným súdom vyhlásený za protiústavný.

D. Obec nezákonne vyrubí miestnu daň, čo je neskôr zrušené krajským súdom.

Vysvetlenie: Nesprávny úradný postup nastáva, keď orgán verejnej moci nevydal nezákonné rozhodnutie, ale pri výkone svojej pôsobnosti postupoval v rozpore so zákonom. Príkladom je nečinnosť správneho orgánu alebo prieťahy v konaní, ako je nerozhodnutie katastra v zákonnej lehote. Ostatné možnosti opisujú situácie, kde došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo zmenené príslušným orgánom, čo je iný dôvod vzniku zodpovednosti.

Otázka 5: Slovenská republika zodpovedá za škodu spôsobenú vydaním nezákonného stavebného povolenia starostom, pretože stavebný úrad vykonáva prenesený výkon štátnej správy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, za škodu spôsobenú starostom, ktorý vydal nezákonné stavebné povolenie, zodpovedá Slovenská republika. Dôvodom je, že stavebný úrad v tomto prípade vykonáva prenesený výkon štátnej správy.