Podcast o Život vo vysokohorských oblastiach a výškové stupne

Kapitoly

Úvod do problematiky

Vplyv nadmorskej výšky

Vegetačné stupne

Přepis

Matej: Predstav si, že sedíš na maturite a dostaneš túto otázku: Život vo vysokých pohoriach. Čo odlišuje tvoju odpoveď na trojku od odpovede na jednotku? Je to jedna kľúčová vec, ktorú väčšina prehliadne. A my ti ju dnes ukážeme.

Nina: Počúvate Studyfi Podcast.

Matej: Dobre, Nina, tak v čom je ten háčik? Nestačí povedať, že na horách je proste chladnejšie?

Nina: To je presne tá trojková odpoveď! Áno, s výškou klesá teplota, ale to nie je všetko. Mění sa aj vlhkosť, zvyšuje sa množstvo zrážok, sila vetra a, čo je najdôležitejšie, klesá tlak vzduchu.

Matej: Aha! A nižší tlak znamená menej kyslíka. Preto horolezci na Mount Evereste potrebujú kyslíkové prístroje.

Nina: Presne tak. Vzduch je tam „redší“. A vieš, že vplyvom nízkeho tlaku ti tam voda zovrie už pri 70 stupňoch? Uvariť si čaj je teda celá veda.

Matej: Takže môj čaj by bol... vlažný a slabý. To je teda sklamanie.

Nina: Úplne!

Matej: A ako sa s týmito drsnými podmienkami vyrovnávajú rastliny a živočíchy?

Nina: Prispôsobili sa vytvorením takzvaných výškových vegetačných stupňov. Je to ako stúpať po poschodiach prírody. V Tatrách začíname dole so zmiešanými lesmi.

Matej: Potom prichádzajú ihličnany, hlavne smreky...

Nina: Správne. Vyššie už stromy nerastú a nahrádza ich kosodrevina. Nad ňou sú už len horské lúky a na úplných vrcholoch prežijú len tie najodolnejšie machy a lišajníky.

Matej: Takže dubový, bukový, smrekový, kosodrevinový a nakoniec alpínsky stupeň. Chápem. To je tá jednotková odpoveď!

Nina: Máš to tam. S touto vedomosťou na maturite zažiariš. Tak sa držte a počujeme sa nabudúce!

Matej: Ahojte!