Podcast o Získavanie a financovanie kapitálu podniku

Kapitoly

Prečo je kapitál pre malé firmy riziko?

Formy vkladov do menších podnikov

Akciové spoločnosti a akcie

Keď si peniaze požičiavam

Čo je emisia akcií

Právo pre starých akcionárov

Zdroje zvnútra firmy

Kúzlo menom zisk a odpisy

Skryté rezervy a efektivita

Franchising a úvery

Faktoring a zhrnutie

Přepis

Adam: Väčšina ľudí si myslí, že na rozbehnutie podnikania potrebujete obrovskú kopu vlastných peňazí. Ale v skutočnosti, mnohé z najväčších firiem na svete začali s kapitálom od úplne cudzích ľudí.

Lucia: Presne tak, Adam. Je to jeden z najväčších mýtov. Podnikanie nie je len o tom, čo máte vo vrecku, ale o tom, koho dokážete presvedčiť o svojom nápade.

Adam: A presne o tom sa dnes budeme baviť. Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Poďme na to. Keď hovoríme o získavaní kapitálu z externých zdrojov, teda od niekoho iného, je dôležité rozlišovať, či ide o malý startup alebo veľkú zabehnutú firmu.

Adam: Predpokladám, že pre malý podnik je to oveľa ťažšie. Prečo vlastne?

Lucia: Si na správnej stope. Investovať do malého alebo stredného podniku je jednoducho rizikovejšie. Majú menšiu kapitálovú silu, takže jeden zlý mesiac ich môže položiť. Často sa sústredia len na jednu činnosť, takže ak sa v tej oblasti niečo pokazí, nemajú plán B.

Adam: To znie logicky. A asi aj manažment nie je na úrovni veľkej korporácie, však?

Lucia: Presne. Často to riadi jeden človek alebo malý tím a aj ručenie za záväzky je náročnejšie. Investor si to všetko veľmi dobre uvedomuje.

Adam: Dobre, takže je to riziko. Ale peniaze sa zohnať dajú. Ako? Kde začať?

Lucia: Najjednoduchšia cesta je vklad od samotných vlastníkov. Ak si zakladáš živnosť, vložíš svoje úspory, možno ti pomôže rodina. To môže byť v hotovosti, ale aj vo forme nehnuteľnosti alebo auta.

Adam: A čo ak moje úspory nestačia?

Lucia: Tu prichádza na scénu zaujímavá postava – tichý spoločník. Je to niekto, kto ti dá peniaze, ale nechce sa podieľať na riadení. Zaujíma ho len podiel na zisku. Je ticho v pozadí a čaká na svoju odmenu.

Adam: Tichý spoločník. To znie ako niečo z mafiánskeho filmu. Ale v podstate je to investor.

Lucia: Presne tak. Potom tu máme klasické obchodné spoločnosti. V osobnej spoločnosti, ako je verejná obchodná spoločnosť, si výšku vkladu spoločníci dohodnú medzi sebou. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným, známej s.r.o., je to už prísnejšie – základné imanie musí byť aspoň 5 000 eur.

Adam: To je už celkom dosť peňazí. Existuje aj nejaká odvážnejšia možnosť?

Lucia: Určite! Rizikový kapitál, alebo venture capital. To sú fondy, ktoré cielene investujú do perspektívnych, no rizikových projektov. Majú na to rôzne fázy, od SEED kapitálu, keď máte len nápad, až po EXPANSION kapitál, keď už fungujete a chcete rásť.

Adam: Dobre, od malých firiem sa posuňme k tým veľkým. Akciová spoločnosť. To je tá najvyššia liga, však?

Lucia: Áno, to je rozhodujúca forma pre veľké podniky. Tie získavajú kapitál emisiou akcií. Vydajú cenné papiere a predajú ich na kapitálovom trhu.

Adam: Takže ak si kúpim akciu, stávam sa spolumajiteľom firmy? Napríklad Apple?

Lucia: Presne tak! Si akcionár. Máš právo podieľať sa na riadení, aj keď tvoj hlas je maličký. Máš právo na podiel zo zisku, čomu hovoríme dividenda, a tiež na podiel na majetku, ak by sa firma rušila.

Adam: Sú všetky akcie rovnaké?

Lucia: Vôbec nie. Najbežnejšie sú kmeňové, tie ti dávajú všetky spomínané práva. Potom sú prioritné akcie, kde máš prednosť pri vyplácaní dividendy, ale zvyčajne nemáš hlasovacie právo. A existujú aj zamestnanecké akcie, ktoré majú motivovať ľudí, aby lepšie pracovali.

Adam: A ako sa určuje hodnota akcie? Vidím, že na trhu lieta hore-dole.

Lucia: Hodnôt je niekoľko. Nominálna je tá, ktorá je na nej napísaná. Účtovná vychádza z majetku firmy. No a tá, ktorú sleduješ, je trhová hodnota – určuje ju dopyt a ponuka na burze. Tá sa mení každú sekundu.

Adam: Zatiaľ sme hovorili o vlastnom kapitáli, kde niekto získa podiel vo firme. Ale čo ak si chcem peniaze len požičať? To je cudzí kapitál, však?

Lucia: Presne, a tomu hovoríme úverový vzťah. Firma si peniaze požičia a musí ich vrátiť aj s úrokmi. Najznámejšou formou dlhodobého úveru sú obligácie, alebo dlhopisy.

Adam: To je v podstate tiež cenný papier, ale namiesto podielu vo firme sľubuje vrátenie peňazí s úrokom, však?

Lucia: Bingo! Firma, teda emitent, sa zaviaže, že ti ako majiteľovi obligácie v stanovenom čase vráti požičanú sumu a bude ti vyplácať úrok. Okrem toho existujú klasické finančné úvery od bánk, napríklad hypotekárne úvery na nehnuteľnosti.

Adam: Počul som aj o lízingu. To je tiež forma úveru?

Lucia: Je to špecifická forma. V podstate si prenajímaš majetok, napríklad stroj alebo auto. Pri finančnom lízingu sa po splatení všetkých splátok stávaš jeho vlastníkom. Je to výhodné, lebo splátky si môžeš dať do nákladov a znížiť si tak daňový základ. Ale to je už téma na inú debatu.

Adam: Rozumiem. Takže možností je naozaj veľa. Vyzerá to tak, že zohnať peniaze je umenie samo o sebe. Poďme sa teraz pozrieť na ďalší dôležitý aspekt, a to je...

Adam: Takže máme rôzne spôsoby, ako určiť hodnotu akcie. Ale čo ak firma potrebuje viac peňazí a rozhodne sa vydať úplne nové akcie?

Lucia: Presne tak, Adam. A tomu sa hovorí emisia akcií. Je to jednoducho proces, kedy firma vydá nové akcie a predá ich investorom, aby získala kapitál.

Adam: Znie to priamočiaro. Firma si len povie: „Potrebujeme milión, tak vytlačíme tisíc nových akcií“?

Lucia: V podstate áno, ale musia pri tom určiť tri kľúčové veci: emisnú cenu, teda za koľko ich predajú, koľko ich vôbec vydajú a ako ich dostanú k investorom.

Adam: A to je rovnaké pre malú rodinnú firmu aj pre obrovskú korporáciu?

Lucia: Vôbec nie. Súkromné firmy to často robia samy, no verejne obchodované spoločnosti idú cez kapitálový trh. Ale tu je tá zaujímavá časť... čo s existujúcimi akcionármi?

Adam: Tým sa asi nepáči, že sa ich podiel zmenší, však?

Lucia: Presne! Preto existuje niečo, čo sa volá „odberné právo“. Zákon hovorí, že firma musí nové akcie najprv ponúknuť súčasným akcionárom, aby si mohli udržať svoj podiel.

Adam: Takže majú prednostné právo? Ako keď mi na oslave ponúknu prvý kúsok torty, lebo som oslávenec?

Lucia: Presne taký princíp! A ak toto právo nevyužiješ, môžeš ho dokonca predať. Aj samotné právo má svoju cenu, ktorá sa dá vypočítať.

Adam: Super. Takže firma nielen vydáva nové akcie, ale zároveň chráni tých, ktorí jej už verili. To je celkom férové. A čo sa vlastne deje potom, keď sa tieto akcie dostanú na trh?

Adam: Takže, Lucia, keď už sme prebrali externé zdroje, logická otázka je... vie si firma pomôcť aj sama?

Lucia: Výborný postreh, Adam. A odpoveď je jednoznačne áno. Tomu sa hovorí financovanie z interných zdrojov. Sú to vlastne peniaze, ktoré si firma vygeneruje svojou vlastnou činnosťou.

Adam: Znie to skoro ako finančná superschopnosť. Odkiaľ presne sa tie peniaze vezmú?

Lucia: Žiadne superschopnosti, len dobré hospodárenie. Sú štyri hlavné cesty: zisk, odpisy, tvorba rezerv a potom niečo, čo voláme uvoľnenie prostriedkov.

Adam: Dobre, poďme na to postupne. Zisk je asi najjasnejší, či?

Lucia: V zásade áno. Zisk je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Ale pozor, firma nemôže minúť celý zisk na rozvoj. Najprv musí zaplatiť dane a prípadne dividendy vlastníkom. Zvyšok môže investovať.

Adam: Chápem. A čo tie odpisy? Vždy som si myslel, že odpis je len nejaké účtovné číslo.

Lucia: A to je presne ten najčastejší omyl. Predstav si to takto: odpisy sú síce náklad, ktorý znižuje zdaniteľný zisk, ale nie sú reálnym výdavkom peňazí. Nikomu ich neposielaš.

Adam: Počkaj... takže tie peniaze vlastne zostanú vo firme?

Lucia: Presne tak! Ostanú tam ako hotovosť, ktorú môže firma použiť napríklad na kúpu nového, modernejšieho stroja. Je to jeden z najdôležitejších interných zdrojov.

Adam: Fascinujúce. A čo tie posledné dva zdroje – rezervy a uvoľnenie prostriedkov?

Lucia: Rezervy sú v podstate peniaze odložené bokom na budúce riziká alebo očakávané výdavky. Kým ich firma nepoužije, fungujú ako jej interný kapitál.

Adam: A to uvoľnenie prostriedkov? To znie ako upratovanie.

Lucia: Je to presne tak! Firma môže napríklad predať starý nepotrebný sklad. Zrazu má hotovosť navyše. Alebo zefektívni výrobu a zistí, že potrebuje menej zásob. Kapitál, ktorý bol viazaný v tých zásobách, sa tým uvoľní.

Adam: Takže interné zdroje sú vlastne o šikovnom narábaní s tým, čo už firma má. Zisk, odpisy, rezervy a efektivita. Skvelé zhrnutie. Poďme sa teraz pozrieť na to, kedy sa viac oplatí použiť tieto interné zdroje a kedy je lepšie obrátiť sa na banku.

Adam: A tým sme pokryli dlhodobé zdroje. Poďme na našu poslednú tému — krátkodobé financovanie. Čo ak firma potrebuje peniaze len na chvíľu?

Lucia: Skvelá otázka, Adam. Jednou špecifickou formou je franchising. To je keď si malý podnikateľ kúpi právo používať značku a know-how veľkej firmy. Je to vlastne taká podnikateľská skladačka.

Adam: Chápem, platíš za hotový recept na úspech. A čo bežnejšie, krátkodobé úvery?

Lucia: Najčastejší je obchodný úver. Dodávateľ ti pošle tovar a ty zaplatíš neskôr. Existujú aj takzvané stále pasíva, ako mzdy zamestnancov, ktoré platíš pozadu. V podstate ťa zamestnanci krátkodobo úverujú.

Adam: Takže keď čakám na výplatu, financujem svojho šéfa! To mu poviem.

Lucia: Presne tak! Potom sú tu bankové úvery — kontokorentný, kde môžeš ísť do mínusu, alebo lombardný, kde ručíš majetkom.

Adam: Počul som aj o faktoringu. Čo to presne je?

Lucia: Predstav si, že ti odberateľ zaplatí až o 60 dní, ale ty potrebuješ peniaze hneď. Tak túto pohľadávku predáš faktoringovej spoločnosti, ktorá ti dá peniaze okamžite, samozrejme, za poplatok.

Adam: To znie super užitočne! Takže, aby sme to zhrnuli, pri financovaní si firma musí vybrať správny mix zdrojov podľa toho, na ako dlho a na čo peniaze potrebuje.

Lucia: Presne tak. Neexistuje jedno riešenie pre všetkých. Dôležitá je stratégia.

Adam: Lucia, opäť raz skvelé a jasné vysvetlenie. Ďakujem ti. A ďakujem aj vám, naši poslucháči, že ste boli s nami. Toto bol Studyfi Podcast.