Test na Zákonodarná moc a voľby v SR

Otázka 1: Vládnutie je pomalšie a neefektívnejšie pri imperatívnom mandáte, pretože si vyžaduje rozsiahlejšie vyjednávanie.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že pri imperatívnom mandáte sa vládne rýchlejšie a efektívnejšie, lebo netreba toľko vyjednávať. Tvrdenie, že je vládnutie pomalšie a neefektívnejšie kvôli rozsiahlemu vyjednávaniu, je preto nesprávne.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o priamej a reprezentatívnej demokracii sú podľa študijných materiálov správne?

A. V reprezentatívnej demokracii poslanci vykonávajú mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi, čo umožňuje hľadanie konsenzu.

B. Inštitúty priamej demokracie, ako napríklad celoštátne referendum v SR, dopĺňajú inštitúty reprezentatívnej demokracie, pričom ľudia prejavujú svoje potreby typicky bez vonkajšej kontroly.

C. Jednou z nevýhod reprezentatívnej demokracie je pocit ľudu, že štát nie je ich, zatiaľ čo priama demokracia posilňuje pocit, že štátna moc je ich a viac ju rešpektujú.

D. Priama demokracia je charakteristická silnou diskusiou a menšou zraniteľnosťou na populizmus, zatiaľ čo reprezentatívna demokracia vedie k expertne a ľudskoprávne lepším rozhodnutiam.

Vysvetlenie: Podľa čl. 73 ods. 2 Ústavy SR poslanci vykonávajú mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi, čo v reprezentatívnej demokracii umožňuje hľadanie kompromisu. Inštitúty priamej demokracie, ako referendum, dopĺňajú reprezentatívnu demokraciu a v nich ľudia prejavujú svoje potreby a záujmy typicky bez vonkajšej kontroly. Materiály tiež uvádzajú, že nevýhodou reprezentatívnej demokracie je pocit ľudu, že štát nie je ich, kým priama demokracia zvyšuje pocit ľudí, že skutočne rozhodujú a štát je ich. Naopak, priama demokracia je charakterizovaná slabšou diskusiou a zraniteľnosťou na populizmus a emocionálnu manipuláciu, a jej výsledkom môžu byť expertne a ľudskoprávne zlé rozhodnutia, čo vyvracia tvrdenie v možnosti D.

Otázka 3: Procesné teórie demokracie zdôrazňujú spôsob, akým sa prijímajú rozhodnutia, nie to, kto rozhoduje, ani aký je výsledok.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Procesné teórie demokracie zdôrazňujú skôr to, AKO sa rozhoduje, v akom procese, nie KTO rozhoduje, ani AKÝ je výsledok.

Otázka 4: Podľa predloženého textu, ktoré z nasledujúcich tvrdení správne vystihujú dôvody pre prijímanie rozhodnutí práve v parlamente, teda v kolektívnom orgáne „od nás“?

A. Znižuje sa riziko omylu a pluralita názorov vedie k tvorbe pravidiel zohľadňujúcich rôznorodé spôsoby života.

B. Parlament ako volený orgán zaručuje, že jeho rozhodnutia sú demokratické a sú našimi rozhodnutiami, na rozdiel od vlády jednotlivca alebo rady starších.

C. Umožňuje efektívnejšiu priamu demokraciu pre veľký počet občanov, ktorí by inak nemohli rozhodovať o všetkom priamo.

D. Slúži na jednoduchšiu úpravu procesu diskusie s cieľom hľadať konsenzus, nielen väčšinu.

Vysvetlenie: Text v časti 1.1 „Prečo je dobré prijímať rozhodnutia práve v parlamente, teda v kolektívnom orgáne „od nás“?“ uvádza viacero dôvodov. Option 0 je z bodu 3: „Lebo v kolektíve sa zníži riziko pomýlenia sa a pluralita názorov a životných skúsenosti vedie k vytváraniu pravidiel reflektujúcich rôzne spôsoby života.“ Option 1 je z bodu 4: „Lebo ak my ten orgán volíme, je potom demokratický, keďže jeho rozhodnutia sú našimi rozhodnutiami. Tak by to nebolo u rady starších ani pri vládcovi.“ Option 3 je z bodu 6: „Lebo v parlamente ľahšie upravíme proces diskusie tak, aby sa hľadal konsenzus, nie len väčšina.“ Option 2 je nesprávna, pretože text uvádza, že je nás tak veľa, že ak by sme chceli rozhodovať priamo, nerobíme nič iné (bod 1), čo znamená, že parlament rieši prekážku priamej demokracie, nie ju umožňuje.

Otázka 5: Absencia klasických politických strán v parlamente by viedla k tomu, že prijímané riešenia by boli nekonzistentné.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že ak by v parlamente bolo 150 jednotlivcov bez vyjasneného hodnotového základu, prijímané riešenia by boli nekonzistentné a vznikol by chaos. Klasické politické strany so straníckou disciplínou v hodnotových veciach sú dôležité na prevenciu takejto nekonzistentnosti.