Podcast o Základy účtovníctva a podnikových procesov

Kapitoly

Čo je to účtovníctvo?

Pravidlá hry: Legislatíva a zásady

Anatomia dokladu a účtovné knihy

Kúzlo menom 'Má dať' a 'Dal'

Náklady, ktoré sa hýbu: PHM a mzdy

Veľké nákupy: Dlhodobý majetok

Vysvedčenie firmy: Účtovná závierka

Čo so ziskom a ako nás ovplyvňujú cykly?

Posledná zastávka: Družstvo

Praktické príklady

Zhrnutie a záver

Přepis

Barbora: Predstavte si študentku, volajme ju Ema. Ema je skvelá v pečení a rozhodne sa cez víkendy predávať koláče na lokálnom trhu. Po prvom mesiaci má v krabici kopu peňazí a cíti sa ako kráľovná. Ale keď sa jej kamarát opýta, koľko naozaj zarobila, Ema zrazu nevie... neodrátala si cenu múky, vajec, elektriny, ani prenájom stánku.

Lukáš: A presne v tej chvíli Ema zistila, prečo existuje účtovníctvo. Bez neho lietate naslepo, aj keď máte plnú kasu.

Barbora: Vitajte, počúvate Studyfi Podcast.

Barbora: Takže, Lukáš, poďme na to od podlahy. Účtovníctvo nie je len o číslach a daniach, však?

Lukáš: Vôbec nie. Je to jazyk podnikania. Predstav si ho ako denník firmy, do ktorého si zapisuješ úplne všetko, čo sa s peniazmi udeje. Nákupy, predaje, platy, všetko. A na konci ti ten denník povie, či si v pluse, alebo v mínuse.

Barbora: A či si môžeš kúpiť ďalšiu múku na koláče, alebo by si mala radšej pribrzdiť.

Lukáš: Presne tak. Pomáha ti to robiť lepšie rozhodnutia. Bez neho je to len hádanie.

Barbora: Dobre, ale asi si nemôžem ten denník písať, ako sa mi zachce. Musia existovať nejaké pravidlá, však?

Lukáš: A nie je ich málo. Ale základ je Zákon o účtovníctve. To je taká biblia každého účtovníka. Potom sú tu Obchodný zákonník, daňové zákony... je to celá knižnica.

Barbora: Znie to trochu odstrašujúco.

Lukáš: Nemusí. Dôležité je pamätať si základné princípy, alebo zásady. Napríklad zásada verného a pravdivého zobrazenia. To znamená, že účtovníctvo musí odrážať realitu, nie to, čo by sme si želali.

Barbora: Takže Ema si nemôže napísať, že predala tisíc koláčov, ak predala len sto.

Lukáš: Správne. Alebo zásada 'going concern' – predpoklad, že firma bude pokračovať vo svojej činnosti aj v budúcnosti. A potom akruálny princíp... to je kľúčové.

Barbora: Akruálny? Čo to znamená?

Lukáš: Znamená to, že náklady a výnosy účtuješ do obdobia, s ktorým súvisia, nie vtedy, keď ti reálne prídu alebo odídu peniaze. Ak v decembri poskytneš službu, ale faktúru ti zaplatia až vo februári, výnos patrí do decembra.

Barbora: Okej, takže všetko musí sedieť. A každý takýto zápis, alebo účtovný prípad, potrebuje nejaký dôkaz, predpokladám. Účtenku?

Lukáš: Presne tak, účtovný doklad. To je základ. Podľa Zákona o účtovníctve musí mať presné náležitosti: označenie dokladu, kto sú účastníci, peňažnú sumu, dátumy, a hlavne podpis zodpovednej osoby.

Barbora: Takže nestačí len bloček z obchodu hodiť do krabice.

Lukáš: Nestačí. A tieto doklady sa potom zapisujú do účtovných kníh. Máme dve hlavné: účtovný denník, kde sa všetko zapisuje chronologicky, pekne za sebou ako v kalendári.

Barbora: A tá druhá?

Lukáš: A potom je tu hlavná kniha, ktorá to triedi systematicky. Tam vidíš všetky pohyby napríklad len na účte pokladne alebo len na účte materiálu. Je to ako keby si si v diári farebne vyznačovala rôzne typy udalostí.

Barbora: Vždy, keď počujem o účtovníctve, počujem aj slová 'Má dať' a 'Dal'. Priznám sa, stále mi to nie je úplne jasné. Znie to ako nejaká hádanka.

Lukáš: Je to základ podvojného účtovníctva a je to jednoduchšie, než to znie. Každá jedna operácia sa musí zapísať na dva rôzne účty. Na jeden na stranu 'Má dať' a na druhý na stranu 'Dal'.

Barbora: A prečo? Nestačilo by to zapísať raz?

Lukáš: To je tá krása. Súčet oboch strán sa musí vždy rovnať. Týmto si neustále kontroluješ, že si neurobila chybu. 'Má dať' je strana debetná, na ťarchu účtu. 'Dal' je kreditná, v prospech účtu.

Barbora: Dajme si príklad. Povedzme, že dopravná firma kúpi prepravnú službu, napríklad opravu stroja.

Lukáš: Super príklad. Firma dostala faktúru. Služba je náklad, takže účet 518, 'Služby', zaúčtujeme na stranu 'Má dať' sumu 1000 eur. DPH na vstupe ide tiež na 'Má dať', na účet 343. A firme vznikol záväzok voči dodávateľovi, takže účet 321, 'Dodávatelia', zaúčtujeme na stranu 'Dal' v celkovej sume 1230 eur.

Barbora: Rozumiem. A čo také náklady ako palivo, teda PHM? Tie sa menia podľa toho, koľko sa jazdí.

Lukáš: Áno, to je typický variabilný náklad. Čím viac jazdíš, tým je vyšší. Môže sa účtovať dvoma spôsobmi. Buď ho firma nakúpi do zásoby na sklad, to sa účtuje cez účty zásob. Alebo, ak firma nemusí mať audit, môže nákup v hotovosti zaúčtovať rovno do nákladov na účet 501, 'Spotreba materiálu'.

Barbora: A čo najväčší náklad mnohých firiem – ľudia? Ako sa účtuje mzda?

Lukáš: Hrubá mzda je pre firmu nákladom, konkrétne na účte 521, 'Mzdové náklady'. Zároveň firme vzniká záväzok voči zamestnancovi, ktorý sa zaúčtuje na účet 331. Vidíš? Zase 'Má dať' a 'Dal'.

Barbora: A čo keď firma nemá vlastnú účtovníčku? Počula som pojem outsourcing.

Lukáš: Presne tak. Outsourcing je, keď si firma na nejakú činnosť najme externú spoločnosť. Môže to byť účtovníctvo, upratovanie, IT služby... Často je to efektívnejšie, než zamestnávať vlastných ľudí na všetko.

Barbora: Dobre, ale firma nekupuje len palivo a služby. Čo taký kamión pre dopravnú spoločnosť? To je trochu väčšia položka.

Lukáš: Určite. To je to, čomu hovoríme dlhodobý majetok. Je to majetok, ktorého doba použiteľnosti je viac ako rok a cena vyššia ako 1700 eur. Napríklad vozidlový park.

Barbora: A ten sa neúčtuje celý naraz do nákladov, však? To by asi nevyzeralo dobre vo výsledkoch.

Lukáš: Správne. Tento majetok sa odpisuje. To znamená, že jeho hodnota sa do nákladov rozkladá postupne počas niekoľkých rokov. U áut a kamiónov sú to podľa zákona 4 roky.

Barbora: Ako sa taký majetok dá obstarať?

Lukáš: Najčastejšie kúpou od dodávateľa. Ale firma si ho môže aj sama vyrobiť, napríklad postaviť budovu – to sa volá aktivovanie. Alebo ho môže dostať darom.

Barbora: Takže, na konci roka máme zapísané tisíce takýchto prípadov. Ako z toho zistíme, či sa firme darilo?

Lukáš: Na to slúži účtovná závierka. To je také ročné vysvedčenie firmy. Skladá sa z troch neoddeliteľných častí.

Barbora: Ktoré to sú?

Lukáš: Prvou je Súvaha. Tá ti ukáže v jednom momente, aký majetok firma má – to sú aktíva, a z čoho ho financuje – to sú pasíva. Musí tam platiť, že aktíva sa rovnajú pasívam.

Barbora: Druhá časť?

Lukáš: Výkaz ziskov a strát. Ten porovnáva všetky výnosy a náklady za celé obdobie a na konci ti povie to najdôležitejšie: zisk alebo stratu. A tento výsledok hospodárenia prepája Výkaz ziskov a strát so Súvahou.

Barbora: A tá tretia?

Lukáš: Poznámky. To je slovný komentár, ktorý vysvetľuje dôležité veci, ktoré z čísel nevyčítaš. Napríklad aké účtovné metódy firma použila. Bez poznámok by boli čísla len polovičnou informáciou.

Barbora: Dobre, povedzme, že naša firma mala skvelý rok a je v zisku. Čo sa s ním deje ďalej?

Lukáš: Možností je viacero. Časť sa musí odložiť do zákonného rezervného fondu. Zvyšok si môžu majitelia rozdeliť, napríklad ako dividendy. Alebo, a to je veľmi rozumné, môžu zisk investovať späť do firmy – kúpiť nový stroj, expandovať...

Barbora: A ovplyvňuje výsledky firmy aj to, čo sa deje v ekonomike ako celku? Napríklad hospodárske cykly?

Lukáš: Jednoznačne. Keď ekonomika rastie, teda je v expanzii, rastie dopyt, a tak rastú aj náklady, lebo firma viac vyrába. Na vrchole cyklu by sa mal rast nákladov zastaviť.

Barbora: A čo keď príde pokles?

Lukáš: Zaujímavé je, že pri poklese náklady neklesajú tak rýchlo. Firma sa snaží udržať zákazníkov, takže investuje do marketingu, dáva zľavy... Až na úplnom dne sú náklady na minime, lebo firmy sa snažia len prežiť.

Barbora: Takže účtovníctvo nám ukazuje nielen zdravie firmy, ale aj to, ako reaguje na svet okolo seba. Fascinujúce. Ideme ďalej.

Lukáš: A ako poslednú tému tu dnes máme družstvo. Znie to trochu staromódne, však? Ale vôbec to tak nie je.

Barbora: Priznám sa, predstavím si nejaké staré JRD. Ale som si istá, že je to oveľa modernejšie.

Lukáš: Presne tak. Je to spoločenstvo ľudí, ktorí sa spoja pre spoločný cieľ. Či už ide o podnikanie, alebo o zabezpečenie spoločných potrieb.

Barbora: Takže niečo ako... keď sa partia kamošov zloží na spoločnú garáž pre svoje autá?

Lukáš: V podstate áno! To je presne ten princíp. Formálne je to "spoločenstvo neuzavretého počtu osôb". To "neuzavretého" je kľúčové, lebo členovia môžu prichádzať a odchádzať.

Barbora: Dobre, to dáva zmysel. A kde sa s nimi stretneme v reálnom živote?

Lukáš: Najčastejšie sú bytové družstvá, kde ľudia spoločne spravujú bytový dom. Potom hospodárske, napríklad farmári. A existujú aj skladové družstvá pre spoločné využitie priestorov.

Barbora: Takže družstvo je vlastne taký tímový hráč vo svete podnikania. Každý prispeje a všetci majú spoločný úžitok.

Lukáš: Perfektne zhrnuté! A tým sme sa dostali na koniec našej cesty.

Barbora: Prešli sme si všetko od živností až po družstvá. Každá forma má svoje špecifiká.

Lukáš: Presne tak. Dúfame, že vám tento prehľad pomohol získať lepší obraz. Ďakujeme, že ste nás počúvali.

Barbora: Majte sa krásne a dopočutia pri ďalšej časti Studyfi Podcastu!