Test na Základy štatistiky a výskumných metód

Otázka 1: Nominálne škály slovne vymenovávajú a zachytávajú výskyt daného skúmaného javu.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Nominálne škály sú charakterizované tým, že slovne vymenovávajú a zachytávajú výskyt daného skúmaného javu.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne charakterizujú základný a výberový súbor vo výskume?

A. Populácia (základný súbor) je tvorená všetkými jednotkami, ktoré sa týkajú výskumného problému.

B. Výberový súbor by mal verne zobrazovať podobu základného súboru a nazýva sa aj reprezentatívny súbor.

C. Pre reprezentatívny súbor je kľúčové, aby mal každý prvok rovnakú možnosť dostať sa do výberu.

D. Induktívna štatistika slúži na definovanie základného súboru pre konkrétny výskum.

Vysvetlenie: Populáciu (základný súbor) tvoria všetky jednotky, ktoré sa týkajú výskumného problému. Výberový súbor by mal verne zobrazovať podobu základného súboru a nazýva sa reprezentatívny súbor. Medzi podmienky reprezentatívneho súboru patrí, že každý prvok má rovnakú možnosť dostať sa do výberu. Induktívna štatistika sa používa na vyvodenie záverov o populácii údajov, nie na definovanie základného súboru.

Otázka 3: Spojité premenné, na rozdiel od diskrétnych, môžu nadobúdať ľubovoľnú číselnú hodnotu z istého intervalu.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov môžu spojité premenné nadobúdať ľubovoľnú číselnú hodnotu z istého intervalu (napr. výška, hmotnosť, teplota, vek), kým diskrétne premenné nadobúdajú konečný alebo spočítateľný počet obmien (napr. počet detí, počet bodov v teste).

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne charakterizujú nominálnu premennú podľa študijných materiálov?

A. Je to typ premennej, kde je jasná veľkosť rozdielu medzi číselnými hodnotami.

B. Skúmaný jav je vyjadrený slovne a priradené čísla nevyjadrujú množstvo, mieru, intenzitu ani poradie.

C. Môže nadobúdať ľubovoľnú číselnú hodnotu z istého intervalu (napr. výška, hmotnosť).

D. Špecifickým príkladom je dichotomická premenná, ktorá môže nadobúdať iba dve hodnoty (napr. muž/žena).

Vysvetlenie: Nominálna premenná vyjadruje skúmaný jav slovne (ako napr. rod: muž, žena) a priradené čísla nevyjadrujú množstvo, mieru, intenzitu alebo poradie, pričom je ich možné hocikedy zmeniť. Špecifickým príkladom nominálnej premennej je dichotomická (binárna) premenná, ktorá môže nadobúdať iba dve hodnoty (napr. muž/žena, áno/nie). Tvrdenie v možnosti 0 opisuje intervalovú premennú a tvrdenie v možnosti 2 opisuje spojitú kvantitatívnu premennú.

Otázka 5: Korelačná analýza má za primárny cieľ vždy určiť kauzálnu závislosť medzi premennými.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Korelačná analýza sa zaoberá meraním sily asociácie (súvislosti, závislosti) medzi premennými. O kauzálnej závislosti sa hovorí len v prípade, ak zmena nezávislej premennej vyvolá zmeny závislej premennej, čo nie je jej definovaný primárny cieľ.