Zhrnutie na Základy práva, filozofie a politológie

## Úvod Filozofia poznania (gnozeológia) skúma, ako získavame vedomosti, aké sú zdroje ideí a aké sú ich obmedzenia. V tejto učebnej pomôcke sa zameriame najmä na myšlienky Johna Lockea, zakladateľa empirizmu v anglickom osvietenstve, a rozoberieme základné pojmy: jednoduché a zložené idey, primárne a sekundárne kvality a pôvod poznania. ## 1. Kto bol John Locke a prečo je dôležitý - John Locke bol anglický filozof novoveku, považovaný za jedného zo zakladateľov empirizmu a anglického osvietenstva. - Odmietal existenciu vrodených ideí a tvrdil, že myseľ dieťaťa je ako "tabula rasa" (nepopísaná doska). > Definícia: "Tabula rasa" — predstava, že myseľ pri narodení neobsahuje vrodené idey, všetko poznanie pochádza zo skúsenosti. Fun fact: Lockeove myšlienky o tabula rasa významne ovplyvnili moderné pedagogické prístupy k vyučovaniu a výchove. ## 2. Zdroje poznania podľa Lockea Locke rozlišuje dva hlavné zdroje ideí: 1. Vonkajšia skúsenosť (sensation) — informácie prichádzajúce cez zmysly, napr. videnie farby alebo počutie zvuku. 2. Vnútorná skúsenosť (reflection) — seba-pozorovanie vlastných duševných procesov, napr. uvažovanie, pamäť, túžba. > Definícia: "Idea" — akákoľvek predstava alebo obsah nášho vedomia, všetko, čím sa zaoberá rozum. ### Praktický príklad Keď vidíte jablko, vonkajšia skúsenosť vám dáva farbu, tvar a vôňu. Keď premýšľate, že chcete jablko, vnútorná skúsenosť vám dáva pocit túžby a spomienky na chuť. ## 3. Jednoduché a zložené idey ### A. Jednoduché idey - Sú to najzákladnejšie elementy myslenia, nedeliteľné v tom zmysle, že rozum ich nemôže ďalej analyzovať. - Pochádzajú z vonkajšej alebo vnútornej skúsenosti. - Príklady: vnímanie farby, zvuku, pocit náklonnosti, túžba. > Definícia: "Jednoduchá idea" — najjednoduchší obraz vnemu alebo duševného aktu, ktorý nemôže byť rozložený na iné idey. ### B. Zložené idey - Vznikajú kombinovaním jednoduchých ideí rozumom, podobne ako slová vznikajú z písmen. - Rozum nevytvára nové základné idey, len kombinuje tie, ktoré už pochádzajú zo skúsenosti. - Príklady zložených ideí: pojem substancie, pojem príčiny a následku, pojem identity. > Definícia: "Zložená idea" — myšlienka zložená z viacerých jednoduchých ideí spojených rozumom. ### Tabuľka: Jednoduché vs. Zložené idey | Kriterium | Jednoduché idey | Zložené idey | |---|---:|---| | Pôvod | priama skúsenosť | kombinácia jednoduchých ideí | | Rozložiteľnosť | nedeliteľné | skladateľné z jednoduchých | | Príklad | farba, chuť, bolesť | priestor, substancia, príčina | ## 4. Primárne a sekundárne kvality Locke rozlišuje kvality predmetov podľa toho, či závisia od pozorovateľa: - **Primárne kvality**: nezávislé od ľudského pozorovania, vlastnosti "vo veci saméj". Patria sem napr. tvar, pohyb, rozmer, pevnosť, počet. - **Sekundárne kvality**: vznikajú vďaka pôsobeniu predmetu na naše zmysly, sú subjektívne. Patria sem farba, chuť, vôňa, teplota. > Definícia: "Primárne kvality" — vlastnosti objektu, ktoré sa podľa Lockea zhodujú so skutočnosťou a sú vnímané rovnako všetkými pozorovateľmi. > Definícia: "Sekundárne kvality" — vlastnosti vzbudzované predmetom v pozorovateľových zmysloch, ktoré môžu byť pre rôznych ľudí odlišné. ### Praktický príklad Kameň má určité rozmery a hmotnosť (primárne kvality), zatiaľ čo jeho farba alebo pocit tepla v ruke sú sekundárne kvality, pretože závisia od zmyslov pozorovateľa. ## 5. Idea substancie a jej problém - Podľa Lockea substanciu (nositeľa vlastností) priamo nevnímame; ide o abstrakciu vyvolanú stálym spájaním určitých vlastností. - Substanciu teda predpokladáme ako nositeľa primárnych kvalít, hoci ju nevidíme priamo. ### Diskusia: Má substancia reálny základ? - Locke tvrdí, že idea substancie je zložená a nie je priamym obrazom nejakého duševného "jadra"; ide o rozumný predpoklad na vysvetlenie spojitosti vlastností. ## 6. Obmedzenia ľudského poznania a božia úloha - Locke považuje ľudské poznanie za obmedzené: nerozumieme všetkému a nemáme priamy prístup ku všetkým p