Test na Základy práva a filozofie
Základy práva a filozofie: Komplexný Sprievodca
Test: Občianske právo, Gnozeológia, Filozofia vnímania, Politická organizácia štátu, Sokratova maieutická metóda, Ochrana spotrebiteľa
20 otázok
Otázka 1: Podľa J. Locka pochádza obsah našej mysle primárne z vrodených ideí.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: J. Locke sa snažil dokázať, že vrodené idey neexistujú. Podľa neho všetko poznanie pochádza zo skúsenosti, konkrétne z vonkajšej a vnútornej skúsenosti.
Otázka 2: Aké je postavenie J. Locka v novovekej filozofii, pokiaľ ide o zdroj poznania?
A. Je racionalistom a tvrdí, že poznanie pramení z rozumu a vrodených ideí.
B. Je empirikom, ktorý verí, že poznanie pramení zo zmyslovej skúsenosti.
C. Je idealistom a tvrdí, že poznanie je výsledkom čisto duchovnej sféry.
D. Je skeptikom, ktorý pochybuje o možnosti akéhokoľvek spoľahlivého poznania.
Vysvetlenie: Podľa študijného materiálu je J. Locke empirikom, ktorý tvrdí, že poznanie pramení zo zmyslovej skúsenosti a zmyslov. Zároveň je považovaný za zakladateľa anglického osvietenstva a novovekej filozofie.
Otázka 3: Podľa Lockea môže rozum vytvárať úplne nové idey, ktoré nepochádzajú zo skúseností, prostredníctvom kombinovania jednoduchých ideí do zložených ideí.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že rozum nemôže vytvárať nové idey, pretože všetky pochádzajú len zo skúseností, hoci kombinačné možnosti sú takmer neobmedzené.
Otázka 4: Podľa Locka, ako sa formuje a chápe idea substancie (podstaty)?
A. Je to jednoduchá idea, ktorú priamo vnímame ako samotnú esenciu vecí.
B. Vytvárame si ju kombinovaním jednoduchých ideí na základe konštantného vnímania trvalo spojených vlastností a predpokladáme jej existenciu ako nositeľky primárnych kvalít.
C. Je to zložená idea, ktorá neodpovedá ničomu skutočnému, pretože ju rozum len kombinuje bez reálneho základu.
D. Je výsledkom čistej vnútornej skúsenosti (reflexie), kde vedomie pozoruje svoju vlastnú činnosť.
Vysvetlenie: Podľa Locka, idea substancie je výnimkou medzi zloženými ideami. Nevnímame ju priamo, ale predpokladáme jej existenciu ako nositeľky vnútorných vlastností a primárnych kvalít, a vzniká z konštantného vnímania určitých vlastností, ktoré sú trvalo spojené.
Otázka 5: Cieľom vertikálnej deľby štátnej moci je určenie hierarchie štátnych, regionálnych a obecných orgánov v územnej správe.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Vertikálna deľba štátnej moci má za cieľ určiť hierarchiu a kompetencie štátnych, regionálnych a obecných orgánov v územnej správe.