Podcast o Základy Očkovania a Imunizácie

Kapitoly

Tréning imunitného systému

Živé, ale oslabené vakcíny

Inaktivované, alebo usmrtené vakcíny

Vakcíny z kúskov patogénu

Genetické vakcíny: Budúcnosť medicíny

Kedy sa neočkuje a čo čakať?

Očkovací kalendár a zhrnutie

Přepis

Lenka: Takže v podstate je to ako poslať náš imunitný systém do tréningového kempu!

Marek: Presne tak! Dáme mu ochutnať súpera bez toho, aby musel ísť do reálneho, ostrého zápasu. Je to geniálne.

Lenka: Toto musím pochopiť do detailu. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa s Marekom pozrieme na očkovanie.

Marek: Ahojte! A je to téma, ktorá je nielen dôležitá pre zdravie, ale aj pre maturity a prijímačky. Tak poďme na to.

Lenka: Dobre, Marek, začnime úplne od základov. Čo je to vlastne tá imunizácia?

Marek: Imunizácia je proces, vďaka ktorému sa naše telo stane odolným, teda imúnnym, voči nejakému patogénu – napríklad vírusu alebo baktérii.

Lenka: A očkovanie je jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť, však?

Marek: Presne tak. Je to takzvaná aktívna imunizácia. V podstate stimulujeme imunitný systém, aby si vytvoril vlastné protilátky a, čo je kľúčové, pamäťové bunky.

Lenka: Pamäťové bunky! To sú tie, ktoré si pamätajú patogén a pri ďalšom stretnutí ho rýchlo zničia?

Marek: Bingo! Vďaka nim získavame dlhodobú, niekedy až celoživotnú imunitu. Je to ako keď sa raz naučíš bicyklovať, už to nezabudneš.

Lenka: Okej, takže ako presne ten tréning vyzerá? Počula som, že existujú rôzne typy vakcín. Začnime tými živými.

Marek: Áno, živé atenuované vakcíny. Predstav si to tak, že zoberieme skutočný vírus alebo baktériu, ale v laboratóriu ju tak oslabíme, že už nedokáže spôsobiť ochorenie.

Lenka: Takže je to ako boxer, ktorému zviažeme ruky za chrbtom?

Marek: Perfektné prirovnanie! Je stále živý, imunitný systém ho vidí a učí sa proti nemu bojovať, ale nedokáže ti dať KO. Pretože je oslabený, hovoríme, že stratil patogenitu, ale zachoval si imunogénny účinok.

Lenka: Aké sú výhody? Znie to dosť efektívne.

Marek: Je to veľmi efektívne. Keďže sa najviac podobajú skutočnej infekcii, vyvolávajú veľmi silnú a dlhodobú imunitnú odpoveď. Často stačí jedna, maximálne dve dávky.

Lenka: A nevýhody? Určite nejaké sú.

Marek: Sú. Musia sa skladovať v chlade, čo komplikuje logistiku. A čo je dôležité, nesmú sa podávať ľuďom s oslabenou imunitou, napríklad pri liečbe rakoviny alebo HIV, a ani tehotným ženám. Pre nich by aj ten oslabený patogén mohol byť rizikom.

Lenka: Ktoré známe vakcíny sú takéto? Napríklad tá, čo dostávame ako deti?

Marek: Presne. Klasickým príkladom je MMR vakcína – proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Alebo vakcíny proti rotavírusom či kiahňam.

Lenka: Dobre, a čo ak ten patogén úplne „vypneme“? Existujú aj také vakcíny?

Marek: Samozrejme, to sú inaktivované, alebo teda usmrtené vakcíny. Tu ten patogén usmrtíme teplom, žiarením alebo chemikáliami. Je to už len mŕtva schránka.

Lenka: Takže imunitný systém reaguje len na ten „obal“?

Marek: Presne tak. Naše bunky ho pohltia, ukážu jeho časti T-lymfocytom a tie aktivujú celý orchester – ďalšie T-bunky, B-bunky, ktoré začnú vyrábať protilátky.

Lenka: Takže to je bezpečnejšie?

Marek: Určite. Nemôže sa stať, že by sa patogén nejakým zázrakom prebral a stal sa opäť nebezpečným. Preto sú vhodné aj pre ľudí s oslabenou imunitou.

Lenka: To znie super. Ale má to nejaký háčik?

Marek: Má. Imunitná odpoveď je slabšia a kratšia. Preto sú potrebné viaceré dávky, takzvané „boosters“, aby sme imunitu udržali v strehu. Príkladom sú niektoré vakcíny proti chrípke, hepatitíde A alebo besnote.

Lenka: Okej, takže máme živé oslabené a mŕtve. Ale počula som aj o vakcínam, ktoré neobsahujú celý vírus, len jeho malú časť. Ako to funguje?

Marek: To sú podjednotkové vakcíny. Je to veľmi elegantné. Namiesto celého patogénu použijeme len jeho špecifickú časť, na ktorú imunitný systém najlepšie reaguje. Väčšinou nejaký proteín alebo polysacharid z povrchu.

Lenka: To je ako ukázať psovi len fotku zlodeja namiesto toho, aby sme ho priviedli domov, že?

Marek: Presne! A má to obrovskú výhodu – sú extrémne bezpečné. Ale opäť, odpoveď môže byť slabšia a treba viac dávok.

Lenka: A ako vieme, ktorú časť vybrať?

Marek: To je tá veda. Niekedy sa používajú polysacharidy z bunkových stien baktérií. Tie ale nie sú veľmi imunogénne a netvoria pamäťové bunky. Preto prišli vedci s trikom.

Lenka: Sem s ním!

Marek: Vytvorili konjugované vakcíny. Zobrali ten slabý antigén, napríklad spomínaný cukor, a „prilepili“ ho na nejaký silný nosičový proteín, napríklad z tetanového toxoidu. Imunitný systém potom zareaguje na ten silný nosič a popri tom si všimne aj ten slabý antigén, proti ktorému si vytvorí pamäť.

Lenka: To je geniálne! Ako keď schováš liek do maškrty pre psa.

Marek: Áno, niečo v tom zmysle. Vďaka tomu fungujú skvele aj u malých detí. Príkladom sú vakcíny proti pneumokokom alebo meningokokom.

Lenka: A ešte je tu jedna podskupina, však? S tými proteínmi.

Marek: Áno, vakcíny s rekombinantnými proteínmi. Pomocou génového inžinierstva identifikujeme gén, ktorý kóduje nejaký dôležitý povrchový proteín patogénu – napríklad HBsAg pri hepatitíde B. Ten gén vložíme do kvasiniek alebo baktérií a tie nám ten proteín vyrobia v obrovských množstvách. My ho potom len vyčistíme a dáme do vakcíny.

Lenka: Takže žiadny skutočný vírus, len jeho čistý proteín vyrobený v továrni. To znie najbezpečnejšie zo všetkého.

Marek: A aj to je. Príkladom je vakcína proti hepatitíde B, HPV alebo niektoré proti COVID-19 ako Nuvaxovid. Tiež sem patria toxoidy – to sú vlastne vakcíny proti toxínom, nie proti baktériám samotným. Ako pri tetane alebo záškrte.

Lenka: Dobre, a teraz sa dostávame k tomu najmodernejšiemu – genetické vakcíny. mRNA, vírusové vektory... Znie to ako sci-fi. Vysvetli nám to, prosím, jednoducho.

Marek: Pokúsim sa. Namiesto toho, aby sme telu dodali hotový antigén, dodáme mu len genetickú informáciu – recept – na jeho výrobu. Naše vlastné bunky sa na chvíľu stanú továrňou na výrobu toho jedného konkrétneho proteínu z patogénu.

Lenka: Počkaj, takže moje bunky začnú vyrábať kúsok vírusu?

Marek: Presne tak. Len neškodný kúsok, napríklad známy spike proteín z koronavírusu. Tento proteín sa potom objaví na povrchu našich buniek, imunitný systém ho zbadá a spustí plnohodnotnú reakciu s tvorbou protilátok a pamäťových buniek.

Lenka: A aké sú typy týchto genetických vakcín?

Marek: Sú dva hlavné. Prvým sú vírusové vektory. Použijeme neškodný, upravený vírus, napríklad adenovírus, ktorý slúži ako „doručovacia služba“. Doňho vložíme gén pre antigén a tento vírus ho doručí do našich buniek. Príkladom je vakcína Vaxzevria od AstraZeneca.

Lenka: A ten druhý typ sú tie slávne mRNA vakcíny.

Marek: Áno. Tu je recept vo forme molekuly mRNA. Je to ale veľmi krehká molekula, takže ju musíme zabaliť do ochrannej lipidovej nanočastice, aby sa cestou do bunky nerozpadla. Tak fungujú vakcíny od Pfizer/BioNTech alebo Moderny.

Lenka: Aké sú nevýhody? Počula som hlavne o skladovaní.

Marek: To je hlavná nevýhoda. mRNA je extrémne nestabilná a vyžaduje skladovanie pri veľmi nízkych teplotách, aj mínus 80 stupňov Celzia. To je logistická nočná mora.

Lenka: Dobre, to bolo veľa informácií. Poďme k praxi. Sú situácie, kedy sa očkovať nesmie?

Marek: Určite. Hovoríme o kontraindikáciách. Absolútna kontraindikácia je napríklad akútne horúčkovité ochorenie. Proste keď si chorý, očkovanie odložíš. Tiež sem patrí ťažká alergická reakcia na predchádzajúcu dávku vakcíny.

Lenka: A relatívne kontraindikácie? To znamená, že sa to zvažuje?

Marek: Presne. Patrí sem napríklad tehotenstvo, kde sa živé vakcíny neodporúčajú vôbec, alebo oslabená imunita. Vždy to posudzuje lekár individuálne.

Lenka: A čo vedľajšie účinky? Každý rodič sa bojí, čo bude po očkovaní.

Marek: To je úplne pochopiteľné. Najčastejšie sú mierne a očakávané reakcie. Bolesť, začervenanie alebo opuch v mieste vpichu, prípadne zvýšená teplota, únava. To všetko je vlastne dobré znamenie – znamená to, že imunitný systém reaguje a pracuje.

Lenka: A kedy treba spozornieť?

Marek: Závažné nežiaduce účinky sú veľmi zriedkavé. Ale patria sem napríklad horúčka nad 40 stupňov, neutíšiteľný plač dieťaťa trvajúci viac ako tri hodiny, kŕče, alebo rozsiahly opuch. Vtedy treba okamžite kontaktovať lekára.

Lenka: Na záver, poďme si zhrnúť, ako to vyzerá v praxi na Slovensku. Existuje očkovací kalendár.

Marek: Áno, je to presne daný harmonogram. Začína sa v treťom mesiaci života dieťaťa hexavakcínou a vakcínou proti pneumokokom. Potom nasledujú ďalšie dávky a v 15. mesiaci prichádza na rad spomínaná MMR vakcína.

Lenka: A preočkovania sú potom v školskom veku?

Marek: Presne tak. V 6. a 13. roku života sa preočkováva proti záškrtu, tetanu, detskej obrne a čiernemu kašľu. A na tetanus by sme mali myslieť aj my dospelí, a to každých 10 až 15 rokov.

Lenka: Takže, Marek, keby si mal zhrnúť dnešnú tému do jednej vety pre študenta pred skúškou, čo by to bolo?

Marek: Očkovanie je cielený tréning imunitného systému, ktorý pomocou rôznych typov vakcín – od živých oslabených až po moderné genetické – vytvára dlhodobú pamäť a chráni nás pred infekčnými ochoreniami.

Lenka: Skvelé zhrnutie! Marek, ďakujem ti veľmi pekne za všetky tieto informácie.

Marek: Aj ja ďakujem. A držím palce pri učení!

Lenka: Aj my vám. Dúfame, že vám to pomohlo a budete sa cítiť pri skúške istejšie. Počuli ste Studyfi Podcast a tešíme sa na vás nabudúce.