Test na Základy medzinárodného práva

Základy medzinárodného práva: Komplexný rozbor pre študentov

Otázka 1 z 50%

V medzinárodných úžinách môžu pobrežné štáty podľa vlastného uváženia prerušiť tranzit lodí a lietadiel, ak je to potrebné na ochranu ich suverenity.

Test: Medzinárodné právo, Klimatické právo a dohody, Občianstvo a štátna príslušnosť, Utečenecké a azylové právo, Diplomatická ochrana a imunity, Konzulárna ochrana a práva občanov, Medzinárodné investičné právo, Ľudské práva a medzinárodné mechanizmy – globálne systémy, Ľudské práva a medzinárodné mechanizmy – regionálno-medzinárodné mechanizmy, Medzinárodné humanitárne právo, Medzinárodné trestné súdy a tribunály, Materiálne medzinárodné trestné právo, Právne zdroje a zmluvy v medzinárodnom trestnom práve, Procesné medzinárodné trestné právo, Medzinárodná justičná spolupráca v trestnom práve, Medzinárodné environmentálne právo, Špeciálne odvetvia medzinárodného práva: Letecké právo, Špeciálne odvetvia medzinárodného práva: Morské právo, Špeciálne odvetvia medzinárodného práva: Vodné právo, Špeciálne odvetvia medzinárodného práva: Polárne právo, Špeciálne odvetvia medzinárodného práva: Vesmírne právo, Špeciálne odvetvia medzinárodného práva: Kybernetické právo a ochrana údajov

20 otázok

Otázka 1: V medzinárodných úžinách môžu pobrežné štáty podľa vlastného uváženia prerušiť tranzit lodí a lietadiel, ak je to potrebné na ochranu ich suverenity.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa čl. 38 dohovoru majú všetky lode a lietadlá právo na rýchly a neprerušovaný tranzit medzinárodnými úžinami, ktorý pobrežné štáty musia strpieť. Prerušenie tranzitu pobrežnými štátmi nie je možné na základe ich vlastného uváženia.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne charakterizuje výlučnú ekonomickú zónu podľa Dohovoru OSN o morskom práve?

A. Výlučná ekonomická zóna je súčasťou štátneho územia pobrežného štátu.

B. Pobrežný štát si môže svoju jurisdikciu nad výlučnou ekonomickou zónou upraviť vnútroštátnymi predpismi bez obmedzení.

C. Pobrežný štát má zvrchované práva na zriaďovanie umelých ostrovov, morský vedecký výskum a ochranu morského prostredia v tejto zóne.

D. Žiadny iný štát nemá vo výlučnej ekonomickej zóne pobrežného štátu žiadne práva ani slobody.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov výlučná ekonomická zóna nepatrí do územia pobrežného štátu a jej jurisdikciu upravujú výlučne ustanovenia dohovoru o morskom práve. Pobrežný štát má zvrchované práva v súvislosti s touto zónou na presne vymedzené obmedzené účely, vrátane práva zriaďovať a využívať umelé ostrovy, uskutočňovať morský vedecký výskum a ochranu morského prostredia. Článok 58 dohovoru o morskom práve tiež hovorí o právach a povinnostiach iných štátov vo výlučnej ekonomickej zóne, čo znamená, že iné štáty určité práva majú.

Otázka 3: Medzinárodné rieky sú definované ako rieky, ktoré pretekajú územím dvoch alebo viacerých štátov alebo rozdeľujú ich územia.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Medzinárodné rieky sú podľa študijných materiálov rieky s priamym prístupom do mora, využívané medzinárodným spoločenstvom na intenzívnu riečnu plavbu. Definícia v otázke sa týka mnohonárodných riek, nie medzinárodných riek.

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne vystihujú podstatu teórie obmedzenej suverenity v riečnom práve?

A. Každý štát môže slobodne využívať vodné zdroje rieky na svojom území bez ohľadu na práva a záujmy iných pobrežných štátov.

B. Suverenita nad spoločnými vodnými zdrojmi je relatívna a kvalifikovaná.

C. Pobrežné štáty majú vzájomné práva a povinnosti pri využívaní vôd medzinárodného vodného toku a každý štát má nárok na spravodlivý podiel z jeho výhod.

D. Teória sa primárne zameriava na to, že štáty na hornom toku majú prednostné právo na využívanie vôd.

Vysvetlenie: Teória obmedzenej suverenity hovorí, že každý štát môže slobodne využívať vodné zdroje z rieky tečúcej na jeho území, pokiaľ takýmto využívaním nie sú dotknuté práva a záujmy iných pobrežných štátov. Suverenita nad spoločnými vodnými zdrojmi je relatívna a kvalifikovaná. Pobrežné štáty majú vzájomné práva a povinnosti pri využívaní vôd medzinárodného vodného toku a každý štát má nárok na spravodlivý podiel z jeho výhod. Teória tiež zahŕňa zásadu spravodlivého a rozumného využívania a povinnosť nespôsobiť škody, čím vyvracia prednosť štátov na hornom toku.

Otázka 5: Činnosť Arktickej rady sa primárne vykonáva v šiestich pracovných skupinách a jednej samostatnej expertnej skupine.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály jasne uvádzajú, že 'Činnosť rady sa primárne vykonáva v 6 pracovných skupinách a jednej samostatnej expertnej skupiny (pre čierny uhlík a metán)'.