Podcast o Základy ľudskej anatómie a fyziológie

Kapitoly

Mýtus o hemoglobíne

Štyri tváre hemoglobínu

Najtvrdšie tkanivo v tele

Bunky a hmota

Makro vs. Mikro

Cukry ako palivo

Cesta tenkým črevom

Tímová práca enzýmov

Ako vidíme farby?

Kosti, ktoré počujú

Přepis

Natália: Väčšina ľudí si myslí, že hemoglobín je len jednoduchý taxík pre kyslík. Ale čo ak vám poviem, že občas naloží nesprávneho, a poriadne nebezpečného pasažiera?

Lukáš: Presne tak! A presne na to sa pozrieme. Počúvate Studyfi Podcast.

Natália: Dobre, Lukáš, poďme na to. Čo to ten hemoglobín vlastne je?

Lukáš: Je to hlavná zložka našich červených krviniek. V podstate je to červené farbivo, ktoré obsahuje železo, a jeho úlohou je viazať a uvoľňovať dýchacie plyny.

Natália: Názov napovedá, že sa skladá z dvoch častí, však? Zložka hém a globín.

Lukáš: Presne. Hém je tá farebná časť so železom, ktorá lapá kyslík. Globín je bielkovina, ktorá zase pomáha prenášať oxid uhličitý.

Natália: A tu sa dostávame k tým rôznym pasažierom. Podľa toho, čo sa na hemoglobín naviaže, rozlišujeme viacero foriem.

Lukáš: Áno. Keď sa naviaže kyslík, voláme ho oxyhemoglobín. Jedna molekula hemoglobínu unesie až štyri molekuly kyslíka. Celkom výkon, nie?

Natália: To teda je! A čo ten oxid uhličitý?

Lukáš: To je karbaminohemoglobín. Ale ten nebezpečný pasažier je oxid uhoľnatý.

Natália: A čo sa stane vtedy?

Lukáš: Vznikne karboxyhemoglobín a tá väzba je extrémne pevná. Je to akoby taxikár zobral zlého pasažiera a už ho nechcel pustiť von.

Natália: Skvelé prirovnanie! Spomína sa aj methemoglobín, však?

Lukáš: Áno, ten vzniká, keď sa železo zoxiduje. Vtedy už, žiaľ, nedokáže viazať kyslík vôbec.

Natália: Takže to bolo o svaloch, ale tie by nám boli nanič bez pevnej opory. Poďme sa pozrieť na to, čo ich drží – na kostné tkanivo.

Lukáš: Presne tak. Kostné tkanivo je naozaj fascinujúce. Je to najtvrdšie tkanivo v našom tele a má kľúčovú podpornú a ochrannú funkciu. Chráni mozog, miechu, orgány...

Natália: Predstavujem si ho ako nejaký neživý kameň. Je to tak?

Lukáš: To je častá predstava, ale vôbec nie. Kosť je veľmi živá a neustále sa prestavuje. Je tvorená z dvoch hlavných zložiek: buniek a medzibunkovej hmoty.

Natália: Dobre, tak poďme na tie bunky. Aké sú?

Lukáš: Volajú sa osteocyty. Sú to drobné, tak trochu pavúkovité bunky, ktoré sú uložené v malých dutinkách a navzájom poprepájané výbežkami. Udržujú kosť pri živote.

Natália: A tá medzibunková hmota? To je to, čo robí kosť takou pevnou?

Lukáš: Presne tak! Tvorí ju asi 20% vody a potom dve kľúčové zložky. Anorganické látky, hlavne soli vápnika a fosforu, ktoré tvoria asi 55%. Tie dávajú kosti jej obrovskú tvrdosť a pevnosť.

Natália: Aha! A tá druhá zložka?

Lukáš: To sú organické látky, najmä kolagén. Ten zas dodáva kosti pružnosť. Bez neho by boli kosti krehké ako sklo. Je to dokonalá súhra materiálov.

Natália: Takže kosť je tvrdá aj pružná zároveň. To dáva zmysel. A existuje len jeden typ tohto tkaniva?

Lukáš: Výborná otázka. V skutočnosti máme dva hlavné druhy, na ktoré sa pozrieme hneď teraz.

Natália: Takže toto všetko je prepojené oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Ale poďme od buniek k niečomu, čo riešime každý deň... jedlo.

Lukáš: Presne tak. Energia pre všetky tie procesy, o ktorých sme hovorili, musí odniekiaľ prísť. A tým zdrojom je, samozrejme, výživa.

Natália: Keď sa povie výživa, väčšina si predstaví bielkoviny, sacharidy a tuky. Je to také jednoduché?

Lukáš: To je skvelý základ! To sú takzvané makroživiny. Bielkoviny budujú naše svaly a bunky, sacharidy sú hlavným zdrojom rýchlej energie a tuky sú zase zásobárňou energie a pomáhajú nám vstrebávať niektoré vitamíny.

Natália: A okrem makroživín existujú aj mikroživiny, správne? Ako vitamíny a minerály.

Lukáš: Áno. Nepotrebujeme ich veľa, ale sú absolútne kľúčové pre správne fungovanie tela. Napríklad vitamíny delíme na dve hlavné skupiny — tie, čo sa rozpúšťajú v tukoch, teda A, D, E a K... a tie, čo sa rozpúšťajú vo vode, ako Céčko a vitamíny skupiny B.

Natália: Takže ak si nedám k mrkve aj trochu tuku, vitamín A z nej vlastne poriadne nevyužijem?

Lukáš: Presne tak si to trafila! Je to skvelý príklad. Telo potrebuje ten tuk ako prepravcu. Bez neho sa vitamín jednoducho nevstrebe.

Natália: Poďme sa pozrieť bližšie na sacharidy. Hovoril si, že sú hlavným palivom. Koľko energie by z nich malo prísť?

Lukáš: Ideálne tak 50 až 60 percent denného príjmu energie. Ale tu je dôležité rozlišovať. Väčšinu by mali tvoriť takzvané polysacharidy, napríklad škrob v zemiakoch alebo v pečive.

Natália: A prečo práve tie?

Lukáš: Pretože sa trávia pomalšie. Telo ich musí najprv rozložiť na jednoduché cukry — monosacharidy, ako je glukóza. Tento proces uvoľňuje energiu postupne. Keby sme jedli len čistú glukózu, bola by to energetická bomba, ktorá rýchlo vybuchne a potom... nič.

Natália: Chápem, taký ten pocit po zjedení celej čokolády. A čo sa stane s glukózou, ktorú hneď nespotrebujeme?

Lukáš: Telo je šikovný skladník. Uloží si ju do svalov a do pečene vo forme glykogénu. Je to taká naša pohotovostná zásoba energie na neskôr.

Natália: Dobre, takže zjeme jedlo... prejde žalúdkom... a čo sa deje potom? Kde prebieha to hlavné trávenie?

Lukáš: To hlavné kúzlo sa odohráva v tenkom čreve. Vieš, aké je dlhé?

Natália: Uhm... meter? Dva?

Lukáš: Skoro! U dospelého človeka má aj 5 až 6 metrov. Je to v podstate dlhá svalová rúra, kde prebieha finálne štiepenie živín a ich vstrebávanie do krvi.

Natália: Páni, to je dosť. A delí sa nejako?

Lukáš: Áno, na tri hlavné časti. Hneď za žalúdkom je dvanástnik, potom nasleduje lačník a nakoniec bedrovník. Medzi lačníkom a bedrovníkom ani nie je nejaká ostrá hranica, plynule prechádzajú jeden do druhého.

Natália: A ako presne to štiepenie živín funguje? To asi nie je len mechanické, však?

Lukáš: Vôbec nie. Je to čistá chémia. Do prvej časti tenkého čreva, do dvanástnika, ústia vývody z dvoch veľmi dôležitých orgánov — podžalúdkovej žľazy, čiže pankreasu, a pečene.

Natália: Čo tieto orgány robia?

Lukáš: Pankreas produkuje pankreatickú šťavu plnú enzýmov. Je tam napríklad trypsín, ktorý štiepi bielkoviny, amyláza, ktorá sa stará o sacharidy, a lipáza, ktorá rozkladá tuky.

Natália: Takže na každú makroživinu máme špeciálny enzým. To je ako mať tím špecialistov na rôzne úlohy.

Lukáš: Perfektné prirovnanie! A aby to bolo ešte lepšie, pečeni pri trávení tukov pomáha žlč. Žlč sa tvorí v pečeni, skladuje v žlčníku a jej úlohou je tuky rozbiť na maličké kvapôčky, aby sa k nim lipáza ľahšie dostala.

Natália: Takže bez žlče by sme tuky trávili veľmi ťažko. Fascinujúce. A čo sa stane potom, keď sú všetky tieto živiny rozložené na najmenšie časti? Ako sa dostanú do tela?

Natália: A tým sme teda uzavreli tému nervových vzruchov. Ale keď už hovoríme o tom, ako mozog spracováva informácie... ako vlastne funguje farebné videnie?

Lukáš: Výborná otázka. Umožňujú nám ho špeciálne bunky na sietnici, ktoré sa volajú čapíky. Sú citlivé na svetlo.

Natália: Čapíky? To znie... ako nejaká pokrývka hlavy.

Lukáš: Trochu áno. Ale tieto sú dôležitejšie. Máme tri druhy – pre červenú, zelenú a modrú farbu. Ich kombináciou mozog vyskladá celé spektrum farieb.

Natália: Fascinujúce. A čo ďalší zmysel... napríklad sluch?

Lukáš: Tam je to tiež mechanika. Zvuk rozkmitá bubienok, a na ten sú napojené tri maličké sluchové kostičky.

Natália: A to sú ktoré?

Lukáš: Sú to kladivko, nákovka a strmienok. Sú to najmenšie kosti v tele a prenášajú vibrácie hlbšie do ucha. Je to vlastne taký mikrofónny zosilňovač.

Natália: Úžasné, na čo všetko príroda myslela. Lukáš, ďakujem ti za skvelé vysvetlenia. Nielen dnes, ale v celom našom podcaste.

Lukáš: Aj ja ďakujem, Natália. Dúfam, že sme našim poslucháčom pomohli nahliadnuť do tajov biológie.

Natália: Určite áno. Takže, milí študenti, to je od nás všetko. Držíme vám palce a dopočutia nabudúce!