Podcast o Základy kultúrnych štúdií a umenia

Základy Kultúrnych Štúdií a Umenia: Komplexný Sprievodca

Podcast

Kultúra: Od TikTok trendov po Van Gogha0:00 / 8:58
0:001:00 zostáva
MatejKeď si dnes ráno scrolloval TikTokom alebo Instagramom, ten algoritmus, ktorý ti vyberal videá, nebol vôbec náhodný. Analyzoval presne to, čo lajkuješ, čo zdieľaš, aké trendy sleduješ... a na základe toho ti postavil tvoj vlastný svet.
SofiaPresne tak. A ten svet je v podstate tvoja digitálna mikrokultúra. Práve o tomto sa dnes budeme rozprávať – o kultúre. Ale bez nudných definícií, sľubujem.
Kapitoly

Kultúra: Od TikTok trendov po Van Gogha

Délka: 8 minut

Kapitoly

Čo má spoločné TikTok a kultúra?

Základné pojmy kultúry

Keď sa kultúry zrazia

Od mainstreamu po umenie

Prípadová štúdia: Hviezdna noc

Hoax: Úmyselný podvod

Umelá inteligencia v praxi

Pravidlá online sveta

Križovatka vplyvov

Tisícročie v Uhorsku

Búrlivé 20. storočie

Súčasnosť a záver

Přepis

Matej: Keď si dnes ráno scrolloval TikTokom alebo Instagramom, ten algoritmus, ktorý ti vyberal videá, nebol vôbec náhodný. Analyzoval presne to, čo lajkuješ, čo zdieľaš, aké trendy sleduješ... a na základe toho ti postavil tvoj vlastný svet.

Sofia: Presne tak. A ten svet je v podstate tvoja digitálna mikrokultúra. Práve o tomto sa dnes budeme rozprávať – o kultúre. Ale bez nudných definícií, sľubujem.

Matej: Tak to sa teším. Počúvate Studyfi Podcast a my ideme rovno na to. Sofia, čo je teda tá kultúra, ak to nie je len chodenie do múzea?

Sofia: Kultúra je v podstate všetko, čo nás odlišuje od zvierat. Sú to všetky hmotné aj nehmotné veci, ktoré ľudstvo vytvorilo – od jazyka, cez umenie, až po memečká na internete.

Matej: Takže aj môj playlist na Spotify je kúsok mojej kultúry?

Sofia: Absolútne! A proces, ktorým si sa naučil, aká hudba sa ti páči, aké vtipy sú smiešne, to sa volá enkulturácia. Je to vlastne prenos kultúry z generácie na generáciu.

Matej: Chápem. A čo keď sa stretnú dve rôzne kultúry? Napríklad, keď niekto z Japonska príde žiť na Slovensko?

Sofia: To je skvelý príklad pre dva pojmy. Ak sa kultúry ovplyvňujú navzájom, hovoríme o akulturácii. Preberajú si slová, jedlá, zvyky. Ale ak menšinová kultúra úplne splynie s väčšinovou a stratí svoje črty, to je asimilácia.

Matej: Aha, takže akulturácia je ako pridať si do bryndzových halušiek sójovú omáčku, ale asimilácia je, keď prestaneš jesť halušky a ješ už len sushi.

Sofia: Presne tak si to môžeš pamätať! A schopnosť prispôsobiť sa novému prostrediu voláme adaptácia.

Matej: Ale nie vždy je to také harmonické, však? Niekedy to poriadne škrípe.

Sofia: Bohužiaľ áno. Keď príslušníci odlišných kultúr bojujú o nadvládu, vzniká kultúrny konflikt. S tým súvisí aj kultúrny šok – to je ten pocit úzkosti a stresu, keď sa ocitneš v úplne cudzom prostredí.

Matej: To poznám z prvej dovolenky bez rodičov. A čo ten pocit, keď si myslím, že zvyky v mojej krajine sú tie jediné správne?

Sofia: To je etnocentrizmus. Je to tendencia posudzovať iné kultúry podľa noriem tej vlastnej, ktorú považuješ za nadradenú. A odtiaľ je už len krôčik k xenofóbii – strachu a nenávisti voči všetkému cudziemu.

Matej: Poďme k niečomu pozitívnejšiemu. V rámci jednej veľkej kultúry existujú menšie skupiny, však? Ako napríklad rockeri alebo skejteri.

Sofia: Áno, to sú subkultúry. Spája ich vlastný životný štýl. Naopak, to, čo je prijímané väčšinou spoločnosti, voláme mainstream alebo stredný prúd. A potom je tu kontrakultúra, ktorá ide vedome proti mainstreamu.

Matej: A čo umenie? Aká je jeho úloha v kultúre?

Sofia: Umenie je kľúčové. Je to forma tvorby, kde autor vyjadruje svoje myšlienky a pocity. Každý predmet vytvorený človekom, ktorý o ňom nesie nejakú informáciu, je artefakt. Napríklad aj obyčajná lyžička z doby bronzovej.

Matej: A čo taký ten sadrový jeleň, čo má babka na poličke? Je to umenie?

Sofia: To je skôr gýč. Gýč je predmet, ktorý sa snaží lacno vyvolať sentimentálne emócie a parazituje na skutočnom umení. Ak je dielo len zle urobené, je to brak. A ak niekto naschvál skopíruje Picassa a predáva to ako originál, to je falzifikát.

Matej: Dobre, poďme sa pozrieť na niečo, čo rozhodne nie je gýč. Hviezdna noc od Vincenta van Gogha. Prečo je ten obraz taký slávny?

Sofia: Lebo to nie je len pekná maľba nočnej oblohy. Je to pohľad priamo do duše umelca. Tie víriace, dynamické línie na oblohe vytvárajú pocit nepokoja a chaosu.

Matej: A tie farby sú neuveriteľne výrazné.

Sofia: Presne. Van Gogh použil silný kontrast medzi tmavou krajinou a žiariacimi hviezdami. Tá obloha symbolizuje jeho vnútorné napätie a psychický stav, keďže obraz maľoval v sanatóriu.

Matej: Takže to nie je realistické zobrazenie, ale skôr emocionálna výpoveď.

Sofia: Presne tak! A v tom je sila umenia. Dokáže preniesť hlboké ľudské prežívanie. Zaujímavé je, že za jeho života bol obraz považovaný za neúspešný. Jeho hodnotu ľudia objavili až oveľa neskôr.

Matej: To je neuveriteľné. Schopnosť vnímať a hodnotiť takéto dielo je vlastne náš estetický vkus, však?

Sofia: Áno. A celý ten systém okolo umenia, dizajnu, filmu a reklamy dnes nazývame kreatívny alebo kultúrny priemysel. Je to obrovský sektor hospodárstva.

Matej: Takže od TikTok algoritmu sme sa dostali až ku kreatívnemu priemyslu. Kultúra je naozaj všade okolo nás. Ďakujem, Sofia, toto bolo super.

Matej: Super, takže teraz chápeme, ako sa dezinformácie delia. Ale poďme sa pozrieť na jeden veľmi bežný typ, s ktorým sa stretol asi každý. Hovorím o slove hoax.

Sofia: Áno, hoax je dnes naozaj všade. Je to vlastne akákoľvek podvodná alebo úmyselne nepravdivá správa, ktorá sa šíri hlavne v digitálnom prostredí, teda online.

Matej: Čiže niekto si proste niečo vymyslí a postne to napríklad na sociálne siete?

Sofia: V podstate áno. Ale kľúčový je ten cieľ: oklamať príjemcu. Spomeň si na tie reťazové správy, čo tvrdili, že nejaká sociálna sieť bude spoplatnená, ak neprepošleš správu desiatim ľuďom.

Matej: Och, áno. To mi chodilo neustále. Takže to bol klasický hoax?

Sofia: Presne tak. Jeho cieľom bolo vyvolať paniku a prinútiť ľudí, aby tú lož šírili ďalej. Niekedy chcú len škodiť, inokedy získať tvoje dáta alebo dokonca peniaze.

Matej: Rozumiem. Takže kľúčový znak hoaxu je ten úmysel niekoho oklamať alebo nachytať. Nie je to len omyl, ale vedomá lož.

Sofia: Bingo. Je to v podstate digitálny žartík, ktorý sa ale veľmi rýchlo môže zmeniť na vážny problém. No a to nás privádza k otázke, prečo vlastne ľudia takéto veci vytvárajú a šíria...

Matej: Dobre, takže to všetko spája technológia. Poďme sa na ňu pozrieť bližšie. Prvá vec, čo mi napadne, je umelá inteligencia. Znie to trochu ako zo sci-fi filmu.

Sofia: Trochu áno, ale je to bežná súčasť našich životov. Je to technológia, ktorá umožňuje strojom napodobňovať ľudské myslenie, učiť sa z dát a riešiť úlohy.

Matej: Takže ako keď mi mobil navrhuje slová pri písaní správy? Niekedy je to až desivé.

Sofia: Presne to! Alebo keď ti Netflix odporučí seriál, ktorý by sa ti mohol páčiť. To je umelá inteligencia v praxi.

Matej: Rozumiem. A s toľkou komunikáciou online asi potrebujeme aj nejaké pravidlá, však? Počul som pojem „netiketa“.

Sofia: Áno, to je kľúčové. Netiketa je vlastne súbor nepísaných pravidiel slušného správania na internete. Napríklad nepísať všetko veľkými písmenami, lebo to pôsobí, akoby si kričal.

Matej: Aha! Takže už nebudem písať kamarátom správy ako 'KEDY PRÍDEŠ?!'

Sofia: Presne tak. A s tým súvisí aj interaktivita. To je schopnosť médií umožniť nám aktívne zasahovať do obsahu, napríklad lajkovaním alebo komentovaním.

Matej: Takže AI sa učí, netiketa nás vedie a interaktivita nás zapája. Super. Od technológie je už len krôčik k tomu, ako ju využívame v umení...

Matej: A poďme na poslednú veľkú tému, ktorá to všetko spája – dejiny. Boli sme vždy taká... križovatka Európy?

Sofia: To si povedal presne. Už od Veľkej Moravy v 9. storočí sme boli medzi dvoma svetmi. Z Byzancie prišli Cyril a Metod, no zároveň na nás tlačila Franská ríša s latinčinou.

Matej: A potom prišlo dlhé obdobie Uhorska. Čo to pre nás znamenalo?

Sofia: V podstate sme boli poddaní bez vlastnej štátnosti. Vládla maďarská šľachta, všade bola katolícka cirkev a latinčina. Neskôr, v Rakúsko-Uhorsku, to vyvrcholilo silnou maďarizáciou.

Matej: Dvadsiate storočie to muselo poriadne zamiešať. Z jedného extrému do druhého, nie?

Sofia: Presne tak. Najprv demokratická Prvá Československá republika, potom Slovenský štát ako satelit nacistického Nemecka a po vojne štyridsať rokov pod vplyvom Sovietskeho zväzu.

Matej: A konečne sme sa dočkali... súčasnosti.

Sofia: Áno, po roku 1989 sme sa otvorili Západu. Vstup do Európskej únie v 2004 a prijatie eura nám priniesli úplne nové, globálne vplyvy.

Matej: Perfektný prehľad, od Cyrila a Metoda až po euro. Sofia, veľmi pekne ti ďakujem za všetky cenné rady.

Sofia: Aj ja ďakujem za pozvanie. A vám, milí študenti, držíme palce na skúškach!

Matej: Presne tak! Majte sa a počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu.