Podcast o Základy informatiky a podnikania

Kapitoly

Úvod do databáz

Databázové systémy v praxi

Základy jazyka SQL

Návrh tabuľky pre e-shop

Vzťahy medzi tabuľkami

Ako nájsť IP adresu

Verzia PHP a phpMyAdmin

Čo je podnikanie?

Fyzická vs. Právnická osoba

Zhrnutie a záver

Přepis

Viktória: Viete, čo potrápi na maturite z informatiky až 80 percent študentov? Sú to databázové systémy. A hlavne ten moment, keď máte napísať jeden SQL príkaz a zrazu... prázdno.

Matej: Presne tak. Ale máme dobrú správu. Existuje spôsob, ako tomu porozumieť tak, aby vás už nikdy nič nezaskočilo. A my vám ho dnes ukážeme.

Viktória: Počúvate Studyfi Podcast. Poďme teda na to, Matej. Čo je to vlastne tá databáza?

Matej: Úplne zjednodušene? Je to super organizovaná zbierka údajov, ktoré spolu nejak súvisia. Predstav si digitálnu kartotéku, kde má všetko svoje miesto.

Viktória: Takže napríklad zoznam žiakov v škole, alebo všetky produkty v e-shope?

Matej: Presne! A program, ktorý nám umožňuje túto kartotéku vytvárať, upravovať a hľadať v nej, sa volá databázový systém. Určite ste už počuli názvy ako Oracle, MySQL alebo Microsoft Access.

Viktória: Access poznáme zo školy. To je ten, kde je celá databáza v jednom súbore, napríklad skola.accdb, však?

Matej: Áno, presne ten. A v tom jednom súbore nájdeš všetko pokope: tabuľky s dátami, dotazy na vyhľadávanie, formuláre pre pohodlné zadávanie a zostavy na pekný výpis alebo tlač.

Viktória: A ako sa s tými dátami vlastne "rozprávame"? Spomínal si nejaké príkazy na začiatku.

Matej: Výborná otázka! Na komunikáciu s databázou používame špeciálny jazyk — SQL. Je to skratka pre Structured Query Language.

Viktória: Znie to dosť technicky.

Matej: Možno to tak znie, ale je to veľmi logické. Predstav si, že dávaš databáze príkazy v angličtine. Základom sú štyri slová: SELECT na výber dát, INSERT na vkladanie, UPDATE na úpravu a DELETE na mazanie.

Viktória: SELECT, INSERT, UPDATE, DELETE. Okej, to vyzerá zvládnuteľne. Môžeš dať nejaký príklad?

Matej: Jasné. Povedzme, že máme databázu filmy.db. Ak chcem vidieť všetky filmy, napíšem jednoducho: SELECT * FROM filmy;. Hviezdička znamená "všetko".

Viktória: A keby som chcela len filmy natočené po roku 2000?

Matej: Tak pridáš podmienku. Príkaz by bol: SELECT nazov, rok FROM filmy WHERE rok >= 2000;. Týmto jej povieš: "Vyber mi názov a rok z tabuľky filmy, ale iba tam, kde je rok väčší alebo rovný 2000."

Viktória: A čo to mazanie? To znie nebezpečne.

Matej: To veru je! Ak by si chcela zmazať film s ID číslom 5, napíšeš DELETE FROM filmy WHERE id = 5;. Ale pozor! Ak zabudneš na tú podmienku WHERE, zmažeš úplne všetko. Preto si to vždy najprv overíme SELECTom.

Viktória: Super, toto dáva zmysel. Poďme na ďalší praktický príklad. Ako by sme navrhli tabuľku pre zákazníkov v e-shope?

Matej: Perfektný príklad. Potrebujeme stĺpce, čiže polia. Určite ID_zakaznika ako unikátny identifikátor, potom Meno, Priezvisko, Email, Telefon a adresa, teda Ulica, Mesto, PSC.

Viktória: A aké typy údajov by mali mať? Predpokladám, že meno bude text, ale čo napríklad telefónne číslo?

Matej: Správna úvaha. Meno a priezvisko budú krátky text. Email tiež, ale nastavíme ho ako povinný a jedinečný. A telefón a PSČ by som tiež nechal ako text. Vieš prečo?

Viktória: Hmm... možno kvôli nule na začiatku alebo znamienku plus?

Matej: Presne tak! Ak by to bolo číslo, nula na začiatku by sa stratila. A nakoniec môžeme pridať pole Datum_registracie typu dátum/čas.

Viktória: Takže máme tabuľku zákazníkov. Ale zákazník si predsa niečo objednáva. Ako to prepojíme?

Matej: A sme pri poslednej kľúčovej veci — reláciách. To sú vzťahy medzi tabuľkami. Najčastejší je vzťah 1 ku N. Jeden zákazník môže mať N, teda viacero objednávok.

Viktória: Chápem. Takže by sme mali tabuľku Zákazníci a Objednávky a tie by sme prepojili cez ID zákazníka.

Matej: Bingo! A rovnako by sme prepojili objednávky s produktmi. A je dôležité zapnúť takzvanú referenčnú integritu. To nám postráži, aby nevznikla objednávka pre zákazníka, ktorý neexistuje. Je to taký strážny pes databázy.

Viktória: Strážny pes databázy, to si zapamätám. Skvelé, ďakujem, Matej. Toto bolo naozaj zrozumiteľné.

Viktória: Takže, máme náš virtuálny server v Linuxe, beží a čaká... Ale ako vlastne zistíme jeho adresu v sieti, aby sme sa naň mohli pripojiť?

Matej: Skvelá otázka! Je to jednoduchšie, než sa zdá. Stačí otvoriť terminál a napísať príkaz ip addr alebo skrátene ip a.

Viktória: A čo mi to ukáže? Nejakú spleť znakov?

Matej: Trochu to tak vyzerá, ale hľadáš len jedno kľúčové slovo: inet. Hneď vedľa neho bude IP adresa, napríklad 192.168.1.25.

Viktória: Dobre, to znie zvládnuteľne. A existuje ešte nejaký jednoduchší trik pre začiatočníkov?

Matej: Jasné, programátori sú predsa efektívni! Skús príkaz hostname -I. Ten ti vypíše priamo iba samotnú IP adresu. Bez zbytočných rečí.

Viktória: Perfektné! A čo PHP? Ako zistím, ktorú verziu vlastne používam na serveri?

Matej: Ešte jednoduchšie. V termináli napíš php -v. A je to. Hneď vidíš verziu. Je dôležité používať podporovanú, lebo staré verzie už nedostávajú bezpečnostné aktualizácie.

Viktória: Rozumiem, bezpečnosť na prvom mieste. A čo databáza? Spomínal si MySQL a nástroj phpMyAdmin...

Matej: Presne tak. Na správu databázy slúži phpMyAdmin. Je to webové rozhranie. Do prehliadača zadáš http://localhost/phpmyadmin alebo tú IP adresu, ktorú sme našli.

Viktória: A tam už môžem jednoducho klikať a vytvárať tabuľky a podobne?

Matej: Áno, presne tak. Je to tvoj grafický velín pre celú databázu. Od vytvárania tabuliek až po import a export dát. Ale k samotnej práci s databázou sa dostaneme hneď vzápätí.

Viktória: A tým sme prešli ďalšiu veľkú tému. Ale ostala nám posledná, a myslím, že pre mnohých veľmi lákavá – podnikanie.

Viktória: Matej, veľa ľudí sníva o vlastnom biznise. Ale čo to vlastne presne znamená podľa zákona?

Matej: Je to jednoduchšie, než to znie. Podľa Obchodného zákonníka je to sústavná činnosť, ktorú robíš samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a samozrejme, s cieľom zarobiť. Žiadna charita!

Viktória: Jasné. A často počúvame o dvoch formách – živnosť a s.r.o. Aký je v tom rozdiel?

Matej: Obrovský. Živnostník je fyzická osoba. To znamená, že podnikáš ako konkrétny človek a za všetky dlhy ručíš celým svojím majetkom.

Viktória: Počkaj... takže ak sa nedarí, môžu mi zobrať aj hernú konzolu?

Matej: Teoreticky áno. Na druhej strane, s.r.o. je právnická osoba. Je to samostatná firma, oddelená od teba. Firma má vlastný majetok a ty ako spoločník ručíš len obmedzene.

Viktória: Takže kľúčový rozdiel je v miere rizika. Buď riskujem všetko, alebo mám majetok chránený firmou.

Matej: Presne tak. Výber závisí od tvojich plánov a odvahy. Ale nebojte sa toho, je to skvelá cesta.

Viktória: Super, ďakujem ti, Matej, za všetky cenné rady. A ďakujeme aj vám, naši poslucháči, že ste s nami dnes boli. Počujeme sa pri ďalšej časti Studyfi Podcastu!