Podcast o Základy informatiky a IT

Kapitoly

Mýtus o drahej krabici

Hardvér vs. Softvér

Jednotky informácií: Od bitu po terabajt

Práca s diskami

Zásobník vs. Front: Ako sa radia dáta?

Vstupné a výstupné zariadenia

V sieti: Internet a jeho protokoly

Pozor na hrozby

Rýchle tipy a triky

Ako sa pripájame na internet?

Pozor na hrozby: Spyware a Spam

Vnútro počítača: Pamäť a BIOS

Hardvér všade okolo nás

Súbory, systémy a algoritmy

Update verzus Upgrade

Tajomstvá licencie

Bankoví piráti

Na čo slúžia práva?

Čo práva nerobia

Minimalizácia okna

Zástupca verzus objekt

Záverečné zhrnutie

Přepis

Barbora: Väčšina ľudí si myslí, že najdôležitejšou časťou počítača je to, čoho sa môžu dotknúť – obrazovka, klávesnica, tá hučiaca krabica pod stolom...

Michal: Presne tak. Ale v skutočnosti, bez tej neviditeľnej, nehmotnej časti by to všetko bol len drahý priťažovač na papiere.

Barbora: A presne o týchto neviditeľných, ale kľúčových veciach sa budeme dnes rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Michal: Poďme na to. Začnime tým úplne základným rozdelením. Čo je teda tá neviditeľná mágia?

Barbora: Volá sa softvér, však? A to, čoho sa môžeme dotknúť, je hardvér.

Michal: Bingo! Hardvér je všetko fyzické. Myš, procesor, grafická karta, tlačiareň, základná doska, dokonca aj káble. Je to telo počítača.

Barbora: A softvér je teda jeho duša? Alebo skôr mozog?

Michal: Oboje! Softvér sú programy a dáta. Je to súbor inštrukcií, ktoré hovoria hardvéru, čo má robiť. Bez softvéru by procesor nevedel, čo počítať, a obrazovka by nevedela, čo zobraziť.

Barbora: Rozumiem. Takže operačný systém ako Windows alebo macOS je softvér.

Michal: Áno, a je to ten najdôležitejší softvér. Je to šéf, ktorý riadi všetok ostatný hardvér a softvér. Komunikuje s tebou, spravuje súbory, prideľuje prostriedky aplikáciám, spracováva text... je to taký manažér celého systému.

Barbora: Dobre, a keď hovoríme o súboroch a dátach, hovoríme o bajtoch, kilobajtoch, megabajtoch... Je v tom nejaký systém?

Michal: Je, a je celkom jednoduchý, keď si zapamätáš jedno magické číslo: 1024.

Barbora: Prečo nie 1000?

Michal: Pretože počítače pracujú v dvojkovej sústave, nie desiatkovej. Takže všetko je založené na mocninách dvojky. Základná jednotka je bit, ale tých je treba osem, aby vytvorili jeden bajt (Byte), čo je písmeno B.

Barbora: Okej, takže 1 Bajt sa rovná 8 bitom.

Michal: Presne. A potom to už ide hore s magickým číslom. 1 kilobajt, alebo KB, je 1024 bajtov. 1 megabajt, MB, je 1024 kilobajtov. A 1 gigabajt, GB, je 1024 megabajtov.

Barbora: A potom je terabajt, TB, ktorý je 1024 gigabajtov. Správne?

Michal: Perfektné! A teraz rýchly test. Čo je viac: 1040 kilobajtov alebo 1 megabajt?

Barbora: Hm... Keďže 1 megabajt je 1024 kilobajtov, tak 1040 KB je o kúsok viac!

Michal: Vidíš, máš to! Je to len o premene jednotiek. A keď usporadúvaš hodnoty, vždy si ich premeň na rovnakú jednotku, napríklad na bajty, a hneď uvidíš, čo je väčšie.

Barbora: Keď už sme pri ukladaní dát, často sa stretávam s pojmom „formátovanie disku“. Znie to ako niečo, čo urobím a všetko sa vymaže. Je to tak?

Michal: Áno, vymazanie je jeden z efektov, ale nie je to hlavný dôvod. Mysli na to ako na prípravu pozemku pred stavbou domu.

Barbora: Ako to myslíš?

Michal: Formátovaním pripravíš disk na ukladanie súborov. Vytvoríš na ňom systém, takú mapu, podľa ktorej bude operačný systém vedieť, kam presne má súbory ukladať a kde ich potom nájsť. Odstránia sa len informácie o umiestnení starých súborov, nie nutne súbory samotné, ale pre bežného užívateľa to v podstate znamená vymazanie.

Barbora: Takže je to o organizácii priestoru. A na aké médiá vlastne dnes ukladáme a prenášame dáta? Diskety to už asi nebudú.

Michal: Dúfam, že nie! Primárne používame USB kľúče, externé disky, ale stále aj CD a DVD nosiče. A samozrejme, hlavný je interný pevný disk v počítači.

Barbora: V informatike sa často spomínajú dátové štruktúry, konkrétne zásobník a front. Znie to podobne. Aký je medzi nimi rozdiel?

Michal: Je to celé o spôsobe prístupu. Predstav si zásobník ako hromadu tanierov. Keď pridáš nový tanier, dáš ho navrch. A keď chceš nejaký zobrať, zoberieš ten, ktorý si tam dal ako posledný. Teda ten vrchný.

Barbora: Aha, takže posledný dnu, prvý von. LIFO – Last In, First Out.

Michal: Presne tak! A teraz si predstav front, alebo radu, na lístky do kina. Kto príde prvý, bude obslúžený ako prvý. Nemôžeš sa predbehnúť. To je princíp FIFO – First In, First Out. Prvý dnu, prvý von.

Barbora: To je super analógia! Takže zásobník je ako taniere a front je ako rad na lístky.

Michal: Pamätaj si to takto a nikdy sa nepomýliš.

Barbora: Poďme sa na chvíľu vrátiť k hardvéru. Zariadenia sa delia na vstupné a výstupné. Ako ich rozoznám?

Michal: Je to jednoduché. Opýtaj sa sám seba: Posiela toto zariadenie informácie DO počítača, alebo ich počítač posiela VON cez toto zariadenie?

Barbora: Takže klávesnica, myš, mikrofón a skener posielajú dáta dnu. Sú vstupné.

Michal: Správne. A naopak, monitor, tlačiareň, reproduktory alebo dataprojektor zobrazujú alebo prehrávajú to, čo im počítač pošle. Sú teda výstupné.

Barbora: Jasné. To dáva zmysel. A čo je vlastne ten hlavný motor, ktorý to všetko spracováva?

Michal: To je mikroprocesor, často označovaný ako CPU – Central Processing Unit. Je to mozog operácie. Číta inštrukcie z programov, vykonáva všetky výpočty a riadi komunikáciu medzi všetkými ostatnými súčasťami. Bez neho by sa nič nedialo.

Barbora: Dnes je každý počítač pripojený na internet. Čo to presne je?

Michal: Internet je v podstate globálna sieť, ktorá spája milióny menších počítačových sietí. Je to otvorená sieť, ktorá vznikla z vojenského projektu ARPANET. Aby spolu mohli všetky tie rôzne počítače komunikovať, potrebujú spoločný jazyk.

Barbora: A to sú tie protokoly, ako TCP/IP?

Michal: Presne! TCP/IP je základný súbor pravidiel pre komunikáciu na internete. Potom máme ďalšie, napríklad FTP, čo je protokol špeciálne na prenášanie súborov. Keď si niečo sťahuješ, pravdepodobne používaš FTP.

Barbora: A čo pri e-mailoch? Tam vidím skratky ako FW alebo RE.

Michal: Áno, FW znamená Forward, teda preposlanie, a RE znamená Reply, teda odpoveď. Ale skratky ako TCP/IP, CPU alebo NTFS s posielaním e-mailov priamo nesúvisia. Sú to skôr systémové termíny.

Barbora: Keď už sme pri e-mailoch, ako to funguje? Čo sa udeje ako prvé, keď si chcem prečítať poštu?

Michal: Najprv musíš spustiť poštového klienta, teda program ako Outlook alebo Gmail. To je krok číslo jedna. Potom si klient prevezme správy zo servera, to je dvojka. A až nakoniec, ako tretí krok, si môžeš správu otvoriť a prečítať.

Barbora: Internet je super, ale skrýva aj hrozby. Počula som o rôznych typoch vírusov.

Michal: Áno, delíme ich rôzne. Napríklad podľa miesta ukladania – niektoré sa schovajú do spustiteľných súborov, iné do systémových oblastí disku a ďalšie do makier v dokumentoch. Potom sú tu typy ako adware, čo je softvér, ktorý ti zobrazuje nevyžiadanú reklamu.

Barbora: A čo je to hoax?

Michal: Hoax je poplašná, falošná správa, ktorá sa šíri e-mailom alebo na sociálnych sieťach. Často ťa vyzýva, aby si ju preposlal ďalej, a tým sa šíri. Nie je to priamo vírus, ale je to otravné a dezinformačné.

Barbora: Ako sa teda chrániť?

Michal: Základom je antivírusový program. Jeho úlohou je odhaliť vírus ešte predtým, ako stihne infikovať systém. A samozrejme, pravidelne aktualizovať operačný systém aj všetky aplikácie.

Barbora: Dobre, na záver poďme na pár praktických vecí. Tlačidlo Insert. Načo vlastne slúži?

Michal: Stará dobrá otázka. Používa sa na prepínanie medzi dvoma režimami písania. V režime vkladania text pridávaš a ostatný sa posúva. V režime prepisovania nový text maže ten, ktorý je pred kurzorom. Väčšina ľudí ho dnes už nepoužíva a má ho omylom zapnutý.

Barbora: A čo klávesa NumLock?

Michal: Tá aktivuje numerickú klávesnicu napravo. Keď je vypnutá, tie isté klávesy fungujú ako šípky a navigačné tlačidlá.

Barbora: A posledná, tá najznámejšia záchranná brzda. Čo sa stane, keď stlačím Ctrl + Alt + Delete?

Michal: To je magická kombinácia! V starších systémoch to reštartovalo počítač. Dnes ti to vo Windowse otvorí bezpečnostnú obrazovku, kde môžeš spustiť Správcu úloh, zamknúť počítač alebo sa odhlásiť. Je to prvá pomoc, keď ti nejaký program zamrzne.

Barbora: Super, Michal, ďakujem za skvelý prehľad základov. Cítim sa oveľa múdrejšia!

Michal: Rado sa stalo! Je toho veľa, ale keď pochopíš tieto základy, všetko ostatné do seba pekne zapadne.

Barbora: A práve ten outsourcing, ktorý sme spomínali, sa v IT svete využíva naozaj často, však?

Michal: Presne tak. Je to úplne bežná prax. Predstav si, že firma sa špecializuje napríklad na výrobu topánok, ale potrebuje špičkový e-shop. Namiesto toho, aby si budovala vlastné IT oddelenie, jednoducho si túto službu „prenajme“ od externej firmy. To je outsourcing v praxi.

Barbora: Takže si vlastne kúpia služby z vonkajších zdrojov a včlenia ich do svojich procesov. Znie to efektívne.

Michal: A je to efektívne. Umožňuje to firmám sústrediť sa na to, v čom sú najlepšie, a technické veci prenechať expertom. A netýka sa to len hardvéru, ale aj softvéru alebo práce na diaľku. Je to obrovský trh.

Barbora: Dobre, poďme od firiem k nám, bežným používateľom. Aby sme sa vôbec dostali na internet, potrebujeme zariadenie, ktoré sa volá modem. Čo to presne je?

Michal: Modem je taký tlmočník. Je to skratka z dvoch slov: modulátor-demodulátor. Počítač hovorí digitálne – nulami a jednotkami. Ale telefónna linka alebo optický kábel hovorí analógovo. Modem prekladá digitálny signál z počítača na analógový, aby mohol cestovať po linke, a na druhej strane ho zase prekladá späť.

Barbora: Aha, takže je to vstupné aj výstupné zariadenie zároveň, ktoré nám umožňuje komunikáciu cez telefónne linky.

Michal: Presne tak. A keď už sme online, dáta sa neposielajú v jednom kuse. Predstav si to ako posielanie knihy po častiach, po jednotlivých stránkach. Tieto stránky sú pakety.

Barbora: Pakety? To znie... organizovane.

Michal: Malo by to tak byť. Veľký súbor sa rozdelí na malé časti, teda pakety. Každý paket má adresu, kam patrí. A teraz tá zaujímavá časť... nemusia prísť v správnom poradí. Môžu cestovať rôznymi cestami a prísť úplne pomiešané.

Barbora: A to nevadí? Ako potom počítač zloží naspäť tú knihu?

Michal: Nevadí. Každý paket je očíslovaný. Počítač ich na konci pekne poskladá podľa čísel do pôvodnej podoby. Preto je internet taký odolný. Aj keď jedna cesta zlyhá, pakety si nájdu inú.

Barbora: Keď už sme na internete, číha tam na nás aj veľa hrozieb. Napríklad slovo spyware znie dosť desivo. Čo to je?

Michal: A právom znie desivo. Spyware je softvér, ktorý sa ti bez tvojho vedomia nainštaluje do počítača a špehuje ťa. Sleduje, aké stránky navštevuješ, čo píšeš, aké máš heslá... a všetky tieto informácie posiela niekomu tretiemu.

Barbora: To je strašné. Takže mi môže napríklad aj zmeniť adresu v prehliadači?

Michal: Áno, môže. A najhoršie je, že sa nešíri sám ako vírus. Často si ho nainštalujeme sami, ako súčasť nejakého programu zadarmo, teda freeware alebo shareware.

Barbora: Takže darček, v ktorom je skrytý špión. Nie veľmi pekné.

Michal: Vôbec nie. A potom je tu jeho otravný bratranec – spam.

Barbora: Och, spam. Ten pozná asi každý, kto má e-mailovú schránku. Sú to tie nevyžiadané reklamné e-maily, že?

Michal: Presne. Sú to správy, ktoré si si nikdy nevyžiadala, často rozposielané hromadne a automaticky. Obťažujú, zapĺňajú schránku a niekedy môžu byť aj nebezpečné, ak obsahujú odkazy na podvodné stránky alebo vírusy.

Barbora: Takže keď dostanem e-mail, ktorý som nečakala a niečo mi ponúka, je to s najväčšou pravdepodobnosťou spam.

Michal: Presne tak. Najlepšie je neotvárať, neklikať a rovno vymazať.

Barbora: Dobre, poďme sa teraz pozrieť dovnútra počítača. Stále počúvam o pamätiach RAM, ROM a CACHE. Aký je v nich rozdiel?

Michal: Sú to všetko vnútorné pamäte, ktoré sú zvyčajne priamo na základnej doske. Predstav si ich ako pracovný stôl tvojho mozgu. RAM je tvoja krátkodobá pamäť. Je super rýchla, ale energeticky závislá. To znamená, že keď vypneš počítač, všetko z nej zmizne.

Barbora: To je tá pamäť, ktorej keď mám veľa, tak mi ide rýchlejšie počítač?

Michal: Presne tá. Potom je tu ROM. To je ako tvoja dlhodobá pamäť, v ktorej máš uložené napríklad to, ako sa bicyklovať. Je energeticky nezávislá. Jej obsah sa nezmaže ani po vypnutí počítača. Sú v nej uložené kľúčové inštrukcie na spustenie počítača.

Barbora: A CACHE?

Michal: CACHE je extrémne rýchla, ale malá pamäť. Funguje ako taká odkladacia polička pre veci, ktoré procesor používa najčastejšie. Nemusí tak chodiť stále do pomalšej RAM pamäte. Je to taký urýchľovač.

Barbora: A keď už sme pri štarte počítača, čo je to ten slávny BIOS?

Michal: BIOS je skratka pre Základný Vstupno-Výstupný Systém. Je to prvý program, ktorý sa spustí, keď zapneš počítač. Je uložený práve v tej ROM pamäti. Jeho hlavnou úlohou je skontrolovať, či všetok hardvér – klávesnica, disk, grafická karta – funguje správne. A potom nájde a spustí operačný systém, napríklad Windows.

Barbora: Super, to dáva zmysel. Poďme si prejsť ten hardvér, teda fyzické súčasti počítača. Máme vstupné, výstupné a vstupno-výstupné zariadenia. Mohol by si nám dať pár príkladov?

Michal: Jasné. Vstupné zariadenia slúžia na to, aby sme my dávali informácie počítaču. Klasika je klávesnica, myš, skener alebo mikrofón. Výstupné nám naopak zobrazujú, čo počítač urobil. To je monitor, tlačiareň, reproduktory alebo ploter na tlač veľkých plagátov.

Barbora: A potom sú tie, ktoré robia oboje, však?

Michal: Presne. To sú vstupno-výstupné. Najlepší príklad je dotykový displej. Prstom zadávaš vstup, a zároveň na ňom vidíš výstup. Ale patrí sem aj multifunkčné zariadenie, ktoré vie tlačiť, skenovať aj kopírovať, alebo taká handsfree sada.

Barbora: Spomenul si tlačiarne. Aké typy vlastne existujú?

Michal: Dnes sa najčastejšie stretneš s laserovými a atramentovými. Kedysi boli populárne aj ihličkové, tie si možno pamätáš z úradov, robili taký typický bzučivý zvuk.

Barbora: Áno, pamätám! A čo multimediálny počítač? Čo musí mať?

Michal: Pre multimédiá, teda pre prácu so zvukom a obrazom, je základom dobrá grafická a zvuková karta. K tomu samozrejme reproduktory a nejaká mechanika na prehrávanie médií, ako je DVD alebo Blu-ray.

Barbora: Dobre, hardvér máme. Ale dáta sú uložené na diskoch v súboroch. A tie disky musia byť nejako zorganizované. Na to slúžia súborové systémy, správne?

Michal: Áno. Súborový systém je ako knižnica. Určuje, ako sú súbory na disku uložené, pomenované a organizované. Najznámejšie sú NTFS, ktorý používa Windows, a staršie ako FAT32 alebo FAT16.

Barbora: A keď máme súbor, napríklad textový dokument s príponou .doc, .docx alebo .pdf, čo všetko s ním môžeme robiť?

Michal: Prakticky čokoľvek. Môžeš ho kopírovať, presunúť na iné miesto, premenovať, vymazať... alebo aj komprimovať, teda „zbaliť“ do menšej veľkosti, aby sa ľahšie posielal, a samozrejme zálohovať, čo je extrémne dôležité.

Barbora: A na záver, často sa v informatike skloňuje slovo algoritmus. Čo to presne znamená? Je to nejaký super zložitý program?

Michal: Vôbec nie. Algoritmus je v podstate len presný postup alebo recept na riešenie nejakého problému. Musí byť konečný, teda musí skončiť po určitom počte krokov, a rezultatívny, čiže musí priniesť nejaký výsledok.

Barbora: Takže aj recept na bábovku je algoritmus?

Michal: Presne tak! Je to dokonalý príklad. Máš presné kroky, a na konci máš výsledok – dúfajme, že chutnú bábovku. V informatike je to to isté, len namiesto múky a cukru pracujeme s dátami. A práve na tieto dáta a ich spracovanie sa pozrieme nabudúce.

Barbora: ...ale často sa stretávam s pojmami, ktoré ľudia zamieňajú. Napríklad update a upgrade. Znie to podobne, ale predpokladám, že to nie je to isté, však?

Michal: To teda nie je, aj keď je to bežný omyl. Je v tom ale celkom logický rozdiel. Predstav si to ako auto.

Barbora: Auto? No dobre, som zvedavá, kam tým mieriš.

Michal: Update je ako keby si vymenila olej alebo doliala vodu do ostrekovačov. Sú to malé opravy a drobné vylepšenia, ktoré udržujú program v chode. Často sa tomu hovorí aj patch.

Barbora: Aha, takže len taká údržba. A upgrade je potom čo? Nové auto?

Michal: Skoro! Upgrade je skôr ako výmena motora za silnejší. Je to významná zmena, ktorá prináša nové funkcie a posúva softvér na vyššiu verziu. Napríklad z verzie 2.0 na 3.0.

Barbora: Super, to dáva zmysel. A s novou verziou často prichádza aj tá nekonečná licenčná zmluva, ktorú každý len odklikne. Čo vlastne v tej chvíli sľubujeme?

Michal: Dobrá otázka. V skratke súhlasíme s pravidlami hry. Licencia presne určuje, ako smieme dielo použiť, na ako dlho, pre koľkých používateľov a samozrejme, aká je za to odmena.

Barbora: Takže rieši hlavne peniaze a rozsah použitia.

Michal: Presne. A čo je dôležitý mýtus – licencia nikdy nerieši, na akej značke počítača softvér spustíš. To je jej úplne jedno.

Barbora: Takže môj program nezaujíma, či mám radšej jablká alebo okná?

Michal: Vôbec nie. Zaujíma ho len to, či dodržiavaš pravidlá. A práve tie pravidlá sú kľúčové, keď sa pozrieme na rôzne typy softvéru...

Barbora: Takže to sú tie všeobecné hrozby... ale poďme na niečo konkrétnejšie. Michale, mám na teba takú kvízovú otázku.

Michal: Sem s ňou. Som pripravený.

Barbora: Ako presne nazývame počítačového piráta, ktorý sa nabúrava do bankových systémov, aby kradol peniaze?

Michal: Vieš čo, väčšina ľudí by okamžite povedala "hacker". Ale to nie je úplne presné. Odborne správny termín je "cracker".

Barbora: Cracker? To mi znie ako nejaká slaná sušienka. Aký je v tom rozdiel?

Michal: Dobrá poznámka. Predstav si to takto... cracker je ten, kto cielene a nelegálne "láme" alebo prelamuje zabezpečenie. Jeho cieľom je vždy škodiť alebo kradnúť.

Barbora: Chápem. Takže cracker je v podstate digitálny zlodej, ktorý sa špecializuje na banky a financie. A čo teda ten hacker?

Michal: Presne tak. Pojem hacker je omnoho širší. Môže to byť aj etický hacker, ktorý pomáha firmám nájsť bezpečnostné diery, aby ich mohli zaplátať. Takže nie každý hacker je automaticky zloduch.

Barbora: Super, to je dôležité rozlišovať. Takže kľúčové je, že cracker má vždy zlý úmysel. A aké ďalšie metódy títo crackeri používajú?

Barbora: Takže keď zdieľame súbory, ako sme spomínali, nestačí ich len tak hodiť do éteru. Prichádzajú na rad prístupové práva. Načo presne slúžia?

Michal: Skvelá nadväzujúca otázka. Ich hlavnou úlohou je bezpečnosť a kontrola. Je to o tom, aby sa zabránilo nepovolaným osobám vidieť, čo nemajú.

Barbora: Čiže taký vyhadzovač pred dverami priečinka?

Michal: Presne tak! A nielen to. Umožňujú nám presne regulovať, kto môže súbory v zdieľanom priečinku otvoriť, kto ich môže meniť a kto len prezerať.

Barbora: A čo niektoré ďalšie teórie? Napríklad, že vylepšujú prístupový čas k súborom alebo zväčšujú miesto na disku?

Michal: To sú bežné mýty. Práva sú len pravidlá, nie nejaký hardvérový upgrade. Nezväčšia ti úložisko ani nezrýchlia počítač. To by bolo super, ale takto to nefunguje.

Barbora: Škoda, tajne som dúfala! Takže kľúčové je riadenie prístupu a ochrana dát.

Michal: Bingo. A to nás pekne privádza k ďalšej otázke – aké typy práv vlastne existujú a ako sa nastavujú?

Barbora: A poďme na našu poslednú tému. Niečo, čo všetci poznáme – Microsoft Windows. Michal, začnime zľahka. Čím minimalizujeme okno?

Michal: Jednoduchá, ale dôležitá otázka. Minimalizujeme ho kliknutím na prvú z troch ikoniek vpravo hore. Je to tá, ktorá vyzerá ako vodorovná čiarka.

Barbora: Perfektné. A teraz niečo zložitejšie. Aký je rozdiel medzi zástupcom a samotným objektom, teda súborom? Mám pocit, že môj desktop je len plný zástupcov.

Michal: To je častý prípad. Kľúčový rozdiel je, že zástupca je len odkaz. Spoznáš ho podľa malej šípky na ikone a neobsahuje žiadne dáta. Je to vlastne len adresa k skutočnému súboru.

Barbora: Takže keď vymažem zástupcu, súbor zostane?

Michal: Presne tak! Zástupca je len volaním objektu. Predstav si to ako poznámku s adresou knižnice. Keď papierik roztrháš, knižnica stále stojí.

Barbora: Chápem. Takže objekt o zástupcovi ani nevie.

Michal: Správne. Objekt je program alebo súbor, zástupca je len brána k nemu.

Barbora: Skvelé vysvetlenie. Takže, dnes sme prebrali všetko od hardvéru až po softvér. Dúfam, že ste si z toho odniesli veľa nových poznatkov.

Michal: Aj ja. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast.

Barbora: A dopočutia nabudúce!