Podcast o Základy informatiky a informačných technológií

Kapitoly

Čo sú to IKT?

Zrodenie znalostnej spoločnosti

Digitálna Európa a e-Government

Výhody a riziká digitalizácie

Od superpočítačov k nám domov

Srdce a mozog stroja

Prečo je rýchlosť všetko

Okná do digitálneho sveta

Keď veci ožijú

Čo je to softvér?

Jazyk počítačov

Požiadavky na kvalitný softvér

Dva hlavné typy

Štyri piliere komunikácie

Od PAN po WAN

Mapa siete alebo topológia

Pravidlá hry - model OSI

Typy digitálnych škodcov

Rybačka na heslá a život malwaru

Ako sa chrániť a záver

Přepis

Adam: Väčšina ľudí si myslí, že informačné technológie sú len o najnovších smartfónoch a rýchlejšom internete.

Barbora: Presne tak. Ale v skutočnosti je to len špička ľadovca. To, čo nevidíme, je obrovská spoločenská zmena, ktorú poháňajú. Informácie sa vďaka nim stali najcennejším tovarom na svete.

Adam: Tovarom? Akože sa dajú informácie kupovať a predávať rovnako ako... ja neviem, auto?

Barbora: V podstate áno, a často majú oveľa vyššiu hodnotu. A presne o tom sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Adam: Dobre, Barbora, tak poďme na to od základov. Skratka IKT znamená informačno-komunikačné technológie. Čo všetko to ale zahŕňa?

Barbora: Super otázka. Predstav si to ako taký komplexný balíček nástrojov na prácu s informáciami. Nejde len o hardvér, ako sú počítače a tlačiarne.

Adam: Takže nie len veci, do ktorých môžem kopnúť, keď nefungujú?

Barbora: Presne tak. Dôležitou súčasťou je softvér. Máme aplikačný softvér, čo sú vlastne všetky programy, ktoré používame – od účtovníctva vo firme až po apky v mobile.

Adam: Jasné.

Barbora: Potom je tu základný softvér, ako operačný systém, ktorý riadi celý počítač. A samozrejme, komunikačné technológie, ktoré nám umožňujú prenášať dáta a prepájať sa do sietí.

Adam: Spomínala si, že informácie sa stávajú tovarom. Súvisí to s pojmom „znalostná spoločnosť“?

Barbora: Áno, priamo. Znalostná spoločnosť je taká, kde sú vedomosti a znalosti dôležitejšie ako tradičné suroviny alebo energia. IKT sú nástrojom, ktorý nám umožňuje tieto znalosti zbierať, spracovávať a šíriť.

Adam: Čiže je to posun od hmotných vecí k nehmotným? Že nápad alebo dáta môžu byť cennejšie ako tehla zlata?

Barbora: Presne si to vystihol! A to má obrovské prínosy. Zvyšuje to kvalitu života, dáva nám to viac možností vo vzdelávaní, podporuje tvorivosť a v konečnom dôsledku aj konkurencieschopnosť firiem a celej krajiny.

Adam: Dobre, to znie ako globálna zmena. Existuje nejaká stratégia, ako to celé riadiť, napríklad na úrovni Európy?

Barbora: Určite. Máme tu iniciatívu s názvom Digitálna agenda pre Európu. Jej cieľom je presne to, o čom hovoríme – podporiť digitálne hospodárstvo, zlepšiť infraštruktúru, vzdelávanie a hlavne bezpečnosť v online priestore.

Adam: A čo u nás na Slovensku? Najčastejšie v tejto súvislosti počúvam o e-Governmente.

Barbora: Áno, e-Government, alebo elektronická verejná správa, je praktickým príkladom informatizácie. V skratke ide o využívanie IKT na to, aby štátna správa fungovala efektívnejšie a bola bližšie k občanom.

Adam: Takže menej čakania v radoch na úradoch?

Barbora: To je jeden z hlavných cieľov! Komunikácia prebieha online – či už medzi úradmi navzájom, alebo medzi úradom a občanom či podnikateľom.

Adam: Aké sú teda tie najväčšie výhody e-Governmentu, okrem ušetreného času?

Barbora: Je ich viacero. Znižuje sa administratívna záťaž, zrýchľuje sa vybavovanie žiadostí a zvyšuje sa transparentnosť. Všetky informácie a služby nájdeš doslova „pod jednou strechou“ na internete.

Adam: To znie super. Ale znamená to, že každý má rovnaký prístup a vie s tým rovnako dobre narábať?

Barbora: A to je presne tá kľúčová otázka. Tu sa dostávame k dvom dôležitým pojmom. Prvým je digitálna gramotnosť – teda schopnosť efektívne a bezpečne využívať digitálne technológie.

Adam: A ten druhý?

Barbora: Tým druhým je, žiaľ, digitálna priepasť. Je to nerovnosť v prístupe k technológiám a zručnostiam medzi rôznymi skupinami ľudí, napríklad medzi mestom a vidiekom alebo medzi generáciami.

Adam: Takže aj keď máme skvelé nástroje, musíme sa uistiť, že ich každý vie a môže používať. To je dôležitý bod na záver.

Adam: Takže Barbora, keď už máme jasno v tom, ako funguje softvér, poďme sa pozrieť na to, na čom vlastne beží. Na samotný počítačový systém. A začnime vo veľkom. Čo presne je superpočítač?

Barbora: Skvelá otázka, Adam! Predstav si superpočítač nie ako jeden počítač, ale ako obrovskú halu plnú prepojených procesorov. Sú to tisíce a tisíce jadier, ktoré pracujú naraz na jednom probléme.

Adam: Wow. A na čo je to dobré? Okrem hrania hier v ultra vysokom rozlíšení, samozrejme.

Barbora: No, na hry by to bol asi luxus. Používajú sa hlavne vo vede. Napríklad na predpovedanie počasia, simuláciu zložitých chemických reakcií alebo v kryptografii. Sú to proste výpočtoví titani.

Adam: Dobre, tak sa vráťme z vesmíru späť na zem. K môjmu notebooku. Čo je jeho základom? Vždy počúvam o CPU.

Barbora: Presne tak. CPU, alebo centrálna procesorová jednotka, je mozog celého počítača. Skladá sa z riadiacej jednotky, ktorá hovorí všetkým, čo majú robiť, a z operačnej jednotky, ktorá vykonáva samotné výpočty.

Adam: A aby ten mozog mohol pracovať, potrebuje pamäť, však? Tu sa strácam v pojmoch RAM a ROM.

Barbora: Je to jednoduchšie, než sa zdá. Predstav si operačnú pamäť, RAM, ako svoj pracovný stôl. Máš na ňom veci, s ktorými práve pracuješ. Keď skončíš a odídeš — vypneš počítač — stôl upraceš. Zmizne to.

Adam: Takže RAM si pamätá veci, len kým je počítač zapnutý? Trochu ako moja krátkodobá pamäť pred rannou kávou.

Barbora: Presne tak! Na druhej strane, ROM je ako kniha s inštrukciami, ktorú nemôžeš prepísať. Sú v nej základné pokyny na spustenie počítača. Tie tam ostanú navždy.

Adam: Dobre, to dáva zmysel. Ale počul som aj o nejakej cache pamäti. To je čo?

Barbora: Výborný postreh. Cache je taká super rýchla mini-pamäť. Think of it this way... CPU je extrémne rýchle, ale RAM je v porovnaní s ním pomalšia. Je to ako keby si bol špičkový kuchár, ale ingrediencie by ti nosil slimák.

Adam: To by asi nefungovalo.

Barbora: Presne. Cache je ako malá chladnička hneď vedľa teba, kde máš pripravené najčastejšie používané ingrediencie. Urýchľuje to celý proces, lebo nemusíš čakať na toho slimáka, teda na pomalšiu RAM pamäť.

Adam: Chápem. A čo všetky tie veci, ktoré k počítaču pripájame? Klávesnica, myš, monitor...

Barbora: To sú periférne zariadenia. Rozdeľujeme ich na vstupné, ktorými dávame počítaču príkazy – ako klávesnica, myš, skener alebo aj dotyková obrazovka.

Adam: A výstupné, ktoré nám ukazujú výsledok. Čiže monitor alebo tlačiareň.

Barbora: Presne. A dnes to všetko spájame hlavne cez univerzálnu sériovú zbernicu, alebo USB. Je geniálne v tom, že môžeš zariadenia pripájať a odpájať za chodu.

Adam: A toto všetko nás privádza k dnešnej dobe... k inteligentným zariadeniam. Moje hodinky, žiarovky, dokonca aj chladnička sú pripojené na internet.

Barbora: Áno. A to je presne ono. Všetky tieto zariadenia majú v sebe nejaký malý počítačový systém – procesor, pamäť a hlavne konektivitu. Využívajú Wi-Fi alebo Bluetooth na komunikáciu medzi sebou a s nami.

Adam: Takže v podstate nosím na ruke zmenšenú verziu toho, o čom sme sa práve rozprávali?

Barbora: V princípe áno. Samozrejme, je to oveľa menšie a špecializovanejšie, ale tie základné stavebné kamene sú rovnaké. Od superpočítača až po tvoje smart hodinky.

Adam: Fascinujúce. Keď už poznáme hardvér, teda telo počítača, je asi čas pozrieť sa na jeho dušu.

Adam: Fíha, takže tie technické prostriedky sú vlastne všetko, čoho sa môžeme dotknúť. Celý ten fyzický hardvér. Ale ten by bol bez duše, však? Čo mu hovorí, čo má robiť?

Barbora: Presne tak, Adam. A tá duša, to sú práve programové prostriedky. Často ich voláme jednoducho softvér.

Adam: Softvér. To slovo počúvame stále. Ale čo to presne znamená v kontexte podnikovej informatiky?

Barbora: Predstav si to ako detailný recept pre kuchára, ktorým je počítač. Softvér je súbor všetkých programov, ktoré mu krok za krokom hovoria, čo má robiť. Od najjednoduchšieho kliknutia myšou až po riadenie obrovskej firmy.

Adam: Takže každá jedna činnosť počítača je v podstate len postupnosť nejakých inštrukcií? To znie... neuveriteľne zložito.

Barbora: Na prvý pohľad áno. Ale v skutočnosti je to len séria veľmi, veľmi jednoduchých príkazov, ktoré ovládajú jednotlivé súčiastky. Počítač je geniálny v tom, ako rýchlo ich dokáže vykonať. Milióny za sekundu.

Adam: Takže softvér je vlastne dirigent a hardvér je orchester, ktorý hrá presne podľa jeho nôt.

Barbora: To je perfektné prirovnanie! Presne tak. A tie noty sú napísané v špeciálnych jazykoch.

Adam: Programovacie jazyky! Áno, o tých som počul. Python, Java, C++... Prečo ich je toľko?

Barbora: Skvelá otázka. Programovacie jazyky sú umelo vytvorené jazyky, ktorými komunikujeme s počítačom. A podobne ako ľudské jazyky, aj ony majú svoju abecedu, gramatiku – teda syntax – a slovnú zásobu.

Adam: Takže keď programátor píše kód, v podstate píše počítaču list s inštrukciami?

Barbora: V podstate áno. A prečo ich je toľko? Pretože každý je vhodný na niečo iné. Jeden je skvelý na webové stránky, iný na analýzu dát a ďalší napríklad na vývoj hier. Je to ako mať rôzne náradie... predsa nepoužiješ kladivo na zaskrutkovanie skrutky.

Adam: To dáva zmysel. Inak by to asi bolelo.

Adam: Dobre, a keď už firma nejaký softvér má, čo by mal spĺňať? Ako vieme, že je „dobrý“?

Barbora: To je kľúčové. Existuje niekoľko základných požiadaviek. Tá prvá je asi najočividnejšia – funkčnosť. Jednoducho povedané, program musí robiť to, na čo bol vytvorený, a musí to robiť správne.

Adam: Jasné, nechcem kalkulačku, ktorá mi zle sčíta dva plus dva.

Barbora: Presne. Ďalej je to spolupráca a interoperabilita. Dnešné programy nežijú vo vákuu. Musia vedieť komunikovať s inými systémami a vymieňať si dáta.

Adam: Ako keď sa prihlásim na nejakú stránku cez Google účet? Tieto dva systémy spolupracujú.

Barbora: Perfektný príklad! Potom je tu, samozrejme, bezpečnosť. Toto je obrovská téma. Softvér musí chrániť dáta pred neoprávneným prístupom, šifrovať ich a brániť sa proti hrozbám.

Adam: To je asi najdôležitejšie pri bankových aplikáciách, však?

Barbora: Určite, ale dnes už prakticky všade. A s tým súvisí aj ďalší bod – užívateľská priateľskosť. Program môže byť funkčný a bezpečný, ale ak sa v ňom nikto nevyzná, nikto ho nebude používať.

Adam: To poznám. Niektoré programy vyzerajú, akoby ich navrhli mimozemšťania.

Barbora: Áno. Dobré rozhranie je intuitívne a znižuje potrebu dlhých školení. A posledným bodom je výkon a škálovateľnosť. Program musí byť rýchly, aj keď spracováva veľa dát, a musí byť pripravený rásť spolu s firmou.

Adam: Takže máme tu rôzne jazyky, rôzne požiadavky... ale je všetok softvér v podstate rovnaký? Alebo sa nejako delí?

Barbora: Delí sa, a to na dve hlavné kategórie. Máme základné programové vybavenie a potom aplikačné.

Adam: Dobre, poďme na to prvé. Základné vybavenie... to znie ako základy domu.

Barbora: Presne tak! Je to jadro, bez ktorého by nič iné nemohlo fungovať. A najdôležitejším základným softvérom je operačný systém.

Adam: Windows, macOS, Android... to sú oni, však?

Barbora: Áno. Operačný systém je ako manažér celého počítača. Riadi všetok hardvér aj softvér. prideľuje pamäť, spravuje súbory, stará sa o to, aby všetko bežalo hladko. Bez neho by bol počítač len mŕtva kopa kovu a plastu.

Adam: Wow. Takže on je ten hlavný šéf. Je v tejto kategórii ešte niečo zaujímavé?

Barbora: Určite. Patrí sem napríklad aj softvér pre virtuálnu realitu, ktorý vytvára a riadi celé počítačom modelované svety. Je to tiež veľmi základná úroveň, na ktorej sa potom stavajú ďalšie aplikácie a hry.

Adam: A tá druhá kategória? Aplikačné programy?

Barbora: To sú už všetky tie programy, ktoré používame na konkrétne úlohy. Textové editory, tabuľkové kalkulátory, grafické programy, hry... ale v podnikovej sfére sem patria aj špecializované systémy ako TPS, čo sú transakčné systémy, alebo MIS, manažérske informačné systémy. Ale to je už trochu zložitejšie.

Adam: Rozumiem. Takže základný softvér je pódium a aplikačný softvér sú herci, ktorí na tom pódiu hrajú svoje hry.

Barbora: Adam, ty si dnes plný skvelých prirovnaní! Lepšie by som to nepovedala. A práve dáta, s ktorými títo herci pracujú, sú extrémne dôležité. To, ako ich ukladáme a spravujeme, je celá veda. Veda zvaná databázové systémy.

Adam: Databázové systémy... to znie ako ďalšia veľká a dôležitá téma. Som zvedavý, čo sa skrýva za tým.

Adam: Takže... keď už vieme, čo sú dáta, ako sa vlastne presúvajú? Celé je to o komunikácii, však?

Barbora: Presne tak, Adam. A každá komunikácia, či už ľudská alebo digitálna, má štyri základné prvky.

Adam: Štyri? Dobre, počúvam.

Barbora: Je to jednoduché. Máme odosielateľa, správu, médium, ktorým sa správa šíri, a samozrejme... príjemcu.

Adam: Čiže ja som teraz odosielateľ, to čo hovorím je správa, médium je internet a naši poslucháči sú príjemcovia. Chápem správne?

Barbora: Úplne presne! A keďže nám môžu napísať komentár, je to interaktívna komunikácia. Keby sme len vysielali bez spätnej väzby, bola by to masová komunikácia.

Adam: Okej, a keď sa bavíme o počítačoch, tak tie komunikujú cez siete. Čo to presne je?

Barbora: Počítačová sieť je v podstate len systém prepojených počítačov, ktoré si môžu rýchlo a pohodlne vymieňať informácie.

Adam: A tie siete sú rôzne veľké, však?

Barbora: Áno! Máme osobné siete, alebo PAN... to sú tvoje slúchadlá pripojené cez Bluetooth k mobilu. Potom lokálne siete, LAN – to je tvoja domáca Wi-Fi.

Adam: Takže celá naša škola má asi LAN sieť.

Barbora: Presne. Potom sú metropolitné siete, MAN, ktoré pokrývajú mesto. A nakoniec globálne, WAN, ako napríklad celý internet.

Adam: Zaujímavé. A ako sú tie počítače v sieti vlastne usporiadané? Je v tom nejaký systém?

Barbora: Samozrejme, a volá sa to topológia. Je to vlastne taká mapa siete. Existuje ich viacero.

Adam: Napríklad?

Barbora: Taká najbežnejšia je hviezdicová, kde sú všetky počítače pripojené do jedného centrálneho bodu, napríklad Wi-Fi routera. Je to spoľahlivé.

Adam: To znie dobre. Sú aj nejaké menej spoľahlivé?

Barbora: No, napríklad kedysi populárna kruhová topológia. Tam boli počítače spojené do kruhu a dáta putovali dookola. Ak vypadol jeden počítač... celá sieť bola mimo.

Adam: To znie ako skupinový projekt, kde keď jeden ochorie, nikto neurobí nič!

Barbora: Niečo na tom bude! Preto dnes používame robustnejšie topológie ako hviezdu alebo takzvaný mesh, kde je všetko prepojené s viacerými bodmi.

Adam: Dobre, takže máme rôzne druhy sietí, rôzne mapy... ale ako to, že si všetky navzájom rozumejú? Musia existovať nejaké pravidlá.

Barbora: Presne si to vystihol. Tým pravidlám, alebo skôr štandardizovanému rámcu, hovoríme referenčný model OSI. Je to vlastne taká univerzálna príručka pre sieťovú komunikáciu.

Adam: Univerzálna príručka... to znie ako niečo, čo by sme si mali rozobrať podrobnejšie.

Adam: Takže, prebrali sme toho naozaj dosť. Ale poďme sa teraz pozrieť na niečo, čoho sa asi všetci trochu bojíme... počítačová bezpečnosť.

Barbora: Presne tak, Adam. A je to téma, kde je lepšie byť informovaný, než prekvapený. Začnime so strešným pojmom, ktorý všetci poznáme, ale možno mu nie úplne rozumieme — malware.

Adam: Malware... to znie ako niečo zlé.

Barbora: Máš pravdu. Je to vlastne akýkoľvek zlomyseľný softvér navrhnutý tak, aby poškodil, zablokoval alebo ukradol informácie z tvojho počítača.

Adam: Dobre, takže čo všetko spadá pod malware? Počul som o vírusoch, ale čo ďalej?

Barbora: Je toho celkom dosť. Máme napríklad Trójske kone. Tie sa tvária ako užitočný program, ale v skutočnosti majú deštruktívne následky. Môžu mazať súbory alebo dokonca sformátovať celý disk.

Adam: Au. Takže ako ten kôň z mýtov, ktorý mal vo vnútri vojakov?

Barbora: Presne tak! A potom je tu Spyware. Ako názov napovedá, je to špión. Bez tvojho vedomia odosiela útočníkovi informácie o tom, aké stránky navštevuješ alebo aké programy používaš.

Adam: To je dosť strašidelné. Digitálny stalker.

Barbora: Dá sa to tak povedať. Nesmieme zabudnúť ani na Retrovírusy, ktoré sú obzvlášť zákerné. Tie totiž útočia priamo na tvoj antivírusový program a snažia sa ho zničiť.

Adam: A čo tie podvodné e-maily, ktoré sa tvária, že sú z banky?

Barbora: To je Phishing. Je to v podstate „rybačka“ na osobné údaje. Snažia sa ťa oklamať, aby si im dobrovoľne dal svoje heslá alebo čísla kariet.

Adam: Rozumiem. A existuje aj niečo iné okrem e-mailov?

Barbora: Áno, a to je Pharming. Ten je ešte rafinovanejší. Presmeruje ťa z pravej stránky, napríklad internetbankingu, na falošnú, ktorá vyzerá rovnako. Tam potom zadáš svoje údaje a... je zle.

Adam: Fíha. A ako taký malware vlastne „žije“ v počítači?

Barbora: Každý je trochu iný, ale životný cyklus je podobný. Najprv sa nainštaluje, prevezme kontrolu, čaká na splnenie nejakej podmienky a potom vykoná svoju škodlivú činnosť. Medzitým sa snaží nájsť miesto, kam by sa mohol skopírovať a šíriť ďalej.

Adam: Dobre, teraz som poriadne vystrašený. Čo s tým môžeme robiť?

Barbora: Neboj sa, ochrana existuje. Základom je súbor opatrení. V prvom rade firewall, ktorý monitoruje, čo ide do tvojej siete a čo z nej von.

Adam: To je ako taký digitálny vrátnik, však?

Barbora: Presne. Potom samozrejme kvalitný antivírusový softvér a pravidelné aktualizácie systému. Tie opravujú bezpečnostné diery, ktoré by mohli škodcovia využiť.

Adam: A čo heslá? Stále platí, že „heslo123“ nie je dobrý nápad?

Barbora: Prekvapivo, nie. Používaj silné, jedinečné heslá a meň ich. Kde sa dá, zapni si viacúrovňové overovanie. A nezabúdaj na zálohovanie dát!

Adam: Takže aby sme si to zhrnuli... musíme byť ostražití, používať správne nástroje ako firewall a antivírus, pravidelne všetko aktualizovať a mať silné heslá. Znie to ako digitálna hygiena.

Barbora: To je skvelé prirovnanie! A presne o tom to je. Dnes sme sa pozreli na naozaj dôležité témy, od malwaru až po praktické tipy na ochranu.

Adam: Barbora, opäť raz skvelé a poučné. Veľmi ti ďakujem. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Toto bola posledná téma našej série. Dúfame, že ste sa veľa naučili. Majte sa krásne a dopočutia nabudúce!

Barbora: Dopočutia!