Zhrnutie na Základy bunkovej fyziológie
Základy Bunkovej Fyziológie: Komplexný Rozbor pre Študentov
Úvod
Organizmus cicavcov je zložený z buniek, ktoré tvoria tkanivá, orgány a systémy. Fyziológia buniek skúma štruktúru a funkciu buniek, mechanizmy transportu látok, komunikáciu medzi bunkami a základné organely, ktoré umožňujú život bunky.
Definícia: Bunka je základná živá stavebná jednotka organizmu, schopná získať energiu, rozmnožovať sa, vylučovať splodiny a reagovať na prostredie.
1. Základné stavebné prvky a organizácia
Typy buniek a úroveň organizácie
- Štyri základné typy buniek: svalové, nervové, spojivové, epitelové.
- Súbor buniek rovnakého typu = tkanivo.
- Kombináciou tkanív vznikajú orgány; viacero orgánov = systém.
Definícia: Orgán je štruktúra zložená z rôznych tkanív, ktorá plní špecifickú funkciu v organizme.
Integrácia funkcií
- Fyziológia skúma funkcie od molekúl cez bunky až po celý organizmus.
- Vyšší stupeň integrácie prináša nové funkcie, ktoré nie sú len súčtom častí.
2. Veľkosť bunky a plazmatická membrána
- Priemerná bunka: $10$–$20\ \mu m$, rozsah $2$–$120\ \mu m$.
- Hrúbka plazmatickej membrány: $6$–$10\ \text{nm}$.
Plazmatická membrána — stavebné zložky
- Hlavné zložky: fosfolipidy, cholesterol, proteíny.
- Fosfolipidová dvojvrstva: hydrofilné hlavy smerujú do vody, hydrofóbne reťazce do stredu.
- Cholesterol zvyšuje rigiditu membrány a ovplyvňuje fluiditu.
- Lipid rafty a kaveoly sú oblasti bohaté na cholesterol a proteíny.
Definícia: Fluidita membrány znamená schopnosť lipidov a proteínov laterálne sa pohybovať v dvojvrstve.
Membránové proteíny — funkcie
- Štrukturálne súčasti membrány
- Ionové pumpy (napr. Na-K-ATP-áza, Ca-ATP-áza)
- Nosiče (transportéry glukózy)
- Iónové kanály (napäťovo/ligandovo/mechanicky riadené)
- Receptory (hormóny, neurotransmitery)
- Enzýmy
- Antigény (rozpoznávanie vlastného)
Definícia: Integrálne proteíny prenikajú membránou; periférne sú viazané len na jednej strane.
Membránový potenciál
- Vnútorná strana membrány je negatívnejšia, typický pokojový potenciál približne $-70\ \text{mV}$.
3. Hlavné organely a ich funkcie
Cytoplazma
- Tekutina vyplňujúca bunku okrem jadra.
- Koncentrácie iónov: Na$^+$ v extracelulárnej tekutine $,140\ \text{mmol·L}^{-1}$, v bunke $,10\ \text{mmol·L}^{-1}$; K$^+$ v extracelulárnej tekutine $,4\ \text{mmol·L}^{-1}$, v bunke $,160\ \text{mmol·L}^{-1}$.
- Pomery udržiava Na-K-ATP-áza (3 Na$^+$ von za 2 K$^+$ dnu) s využitím ATP.
Jadro a jadierko
- Jadro obsahuje genetickú informáciu (23 párov chromozómov).
- Jadierko syntetizuje rRNA a montuje ribozómové podjednotky.
Mitochondrie
- Miesto aerobickej syntézy ATP (dýchací reťazec, cyklus kyseliny citrónovej).
- Majú vnútorné záhyby (cristae), vonkajšia membrána obsahuje enzýmy biologickej oxidácie.
Endoplazmatické retikulum (ER)
- Drsné ER (ribozómy) — syntéza a úprava proteínov.
- Hladké ER — detoxikácia, syntéza lipidov a steroidov.
Ribozómy
- Miesto syntézy bielkovín podľa mRNA; 65% rRNA a 35% proteínov.
Golgiho aparát
- Úprava a balenie proteinov do vezikúl pre sekréciu alebo membránovú inzerciu.
Lyzozómy
- Obsahujú tráviace enzýmy, rozkladajú cudzorodé častice a opotrebované štruktúry.
Cytoskelet: mikrotubuly a filamenty
- Udržiavajú tvar bunky, umožňujú pohyb a intracelulárny transport.
- Aktínové filamenty a myozín v svalových bunkách zabezpečujú kontrakciu.
4. Mechanizmy transportu látok
Prehľad: látky vstupujú a vystupujú z bunky pasívnymi aj aktívnymi mechanizmami, alebo pomocou vezikúl.
4.1 Transport vezikulami (bez priameho prieniku cez membránu)
- Exocytóza: vezikuly splynú s plazmatickou membránou a uvoľnia obsah von. Vyžaduje zvýšenie intrabunkovéh
Už máš účet? Prihlásiť sa
Fyziológia buniek
Klíčová slova: Fyziológia buniek
Klíčové pojmy: Bunka je základná jednotka organizmu so štyrmi hlavnými typmi buniek, Plazmatická membrána je fosfolipidová dvojvrstva s cholesterolem a proteínmi, Membránový potenciál v pokoji je približne $-70\ \text{mV}$, Na-K-ATP-áza transportuje 3 Na$^+$ von a 2 K$^+$ dnu za spotreby ATP, Mitochondrie sú miestom aerobickej syntézy ATP a majú cristae, Difúzia a osmóza sú pasívne procesy, facilitovaná difúzia je nosičom riadená, Primárny aktívny transport využíva ATP, sekundárny využíva gradient iónu (napr. Na$^+$), Exocytóza a endocytóza umožňujú výmenu veľkých molekúl bez priameho prechodu membránou, Gap junctions umožňujú priamu výmenu malých molekúl medzi bunkami, Endokrinná, parakrinná, autokrinná a synaptická komunikácia majú rôzny dosah