Podcast o Základy biológie: Metabolizmus, výživa a kostrová sústava

Základy biológie: Metabolizmus, Výživa a Kostrová sústava

Podcast

Výživa organizmov: Od fotosyntézy k metabolizmu0:00 / 8:07
0:001:00 zostáva
NatáliaUrčite ste v médiách zachytili, že na Slovensku trpí obezitou každé desiate dieťa a nadváhou každé piate. To sú naozaj alarmujúce čísla, však?
FilipSú, a je to obrovský problém. Všetko sa to točí okolo toho, ako naše telá spracovávajú energiu a živiny. A práve to je jadrom nášho metabolizmu.
Kapitoly

Výživa organizmov: Od fotosyntézy k metabolizmu

Délka: 8 minut

Kapitoly

Alarmujúce čísla

Čo je metabolizmus?

Kto si varí sám?

Flexibilní všežravci

Vonkajšia vs. vnútorná kostra

Funkcie opornej sústavy

Kosti ľudského tela

Psychoaktívne látky

Vplyv legálnych drog

Zhrnutie a záver

Přepis

Natália: Určite ste v médiách zachytili, že na Slovensku trpí obezitou každé desiate dieťa a nadváhou každé piate. To sú naozaj alarmujúce čísla, však?

Filip: Sú, a je to obrovský problém. Všetko sa to točí okolo toho, ako naše telá spracovávajú energiu a živiny. A práve to je jadrom nášho metabolizmu.

Natália: Presne na to sa dnes pozrieme. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Natália: Dobre, Filip, poďme na to od základov. Čo presne je ten metabolizmus? Znie to ako niečo hrozne zložité.

Filip: Vôbec nie! Predstav si metabolizmus ako rušné mesto v tvojom tele. Má dve hlavné časti. Tou prvou je katabolizmus – to je ako mestská elektráreň, ktorá rozkladá zložité palivo, napríklad glukózu, na jednoduchšie časti a pritom vyrába energiu. Procesy ako glykolýza alebo Krebsov cyklus sú toho súčasťou.

Natália: Okej, takže katabolizmus vyrába energiu. A tá druhá časť?

Filip: Tou je anabolizmus. To sú zase staveniská v meste. Anabolizmus berie vyrobenú energiu a jednoduché stavebné bloky a stavia z nich zložité veci, ktoré telo potrebuje – napríklad nové bielkoviny alebo svaly. Takže katabolizmus rozkladá a uvoľňuje energiu, anabolizmus tvorí a energiu spotrebúva.

Natália: Elektráreň a staveniská. To dáva zmysel!

Filip: Presne tak. Ale kým my ľudia musíme energiu prijímať v strave, niektoré organizmy si ju vedia vyrobiť samy. Hovoríme im autotrofné.

Natália: To sú tie, čo nepotrebujú chodiť do potravín. Ako to robia?

Filip: Presne. Najznámejší spôsob je fotosyntéza. Rastliny a riasy využívajú slnečné svetlo ako zdroj energie na premenu oxidu uhličitého a vody na cukry. Je to v podstate ich vlastná solárna kuchyňa.

Natália: Takže sa len tak slnia a obed majú hotový. Závidím im.

Filip: Je tu však aj menej známy spôsob, a to chemosyntéza. Niektoré baktérie, ktoré žijú v extrémnych podmienkach, napríklad na dne oceánov bez svetla, využívajú namiesto slnka chemickú energiu. Napríklad z oxidácie zlúčenín síry.

Natália: Wow, takže život si nájde cestu aj v úplnej tme.

Filip: Presne. A aby to nebolo také jednoduché, existuje aj niečo medzi tým. Sú to mixotrofné organizmy.

Natália: Mixotrofné? To znie, akoby nevedeli, čo chcú.

Filip: Alebo chcú všetko! Sú to takí flexibilní jedáci. Dokážu si vyrábať energiu fotosyntézou, ale ak je príležitosť, nepohrdnú ani organickou potravou z okolia. Skvelým príkladom sú mäsožravé rastliny.

Natália: Jasné! Tie majú fotosyntézu, ale popritom si chytia aj nejakú tú mušku na prilepšenie.

Filip: Presne tak. Získavajú tak živiny, ktoré im v pôde chýbajú. Táto flexibilita im umožňuje prežiť v rôznych podmienkach. Takže v skratke – autotrofy si varia samy, my heterotrofy jeme ostatných, a mixotrofy robia oboje.

Natália: Super, ďakujem za vysvetlenie. Poďme sa teraz pozrieť na ďalšiu tému.

Filip: Jasné. A keď už sme pri tom, ako sa organizmy hýbu a držia pokope, poďme sa pozrieť na opornú sústavu. To je vlastne taký náš vnútorný vešiak.

Natália: Vešiak? To sa mi páči. Ale nie všetky živočíchy majú ten vešiak vnútri, však?

Filip: Presne tak! To je skvelý postreh. V zásade máme dva hlavné typy: vonkajšiu a vnútornú kostru.

Filip: Začnime tou vonkajšou, voláme ju exoskelet. Predstav si napríklad chrobáka, takú tú cifrušu, čo ju často vidíme na jar.

Natália: Tú červeno-čiernu potvorku?

Filip: Áno, presne tú. Jej telo je ako v brnení. Táto vonkajšia kostra je z pevnej látky zvanej chitín a chráni ju pred predátormi aj poškodením.

Natália: Takže je to taký rytier hmyzieho sveta. A čo my, ľudia? My brnenie nenosíme... teda, väčšinou nie.

Filip: Väčšinou nie. My máme endoskelet, čiže vnútornú kostru. Tá je schovaná vnútri tela a je zložená z kostí a chrupaviek.

Natália: A tá nám dáva tvar a podporu zvnútra. A samozrejme, chráni naše orgány, ako lebka chráni mozog.

Filip: Presne. A to je len jedna z jej úloh. Oporná sústava je taký multifunkčný nástroj nášho tela.

Natália: Dobre, tak aké sú tie ďalšie funkcie? Okrem toho, že vďaka nej nevyzeráme ako kôpka slizu.

Filip: Dobrý postreh. Takže, po prvé, podpora a tvar. Po druhé, pohyb. Kosti samy osebe by sa nepohli, ale spolu so svalmi a kĺbmi to celé funguje.

Natália: A spomínali sme ochranu – lebka, hrudný kôš chrániaci srdce a pľúca, chrbtica zase miechu.

Filip: Áno. Ale tu je tá prekvapivá časť. Naše kosti sú aj továrňou! V kostnej dreni sa tvoria krvinky – červené, biele, proste všetko, čo potrebujeme.

Natália: Wow, takže naša kostra je aj krvotvorný orgán. A ešte niečo?

Filip: Jasné. Je to aj skladisko. Ukladá dôležité minerály, hlavne vápnik a fosfor, a uvoľňuje ich do tela podľa potreby.

Natália: Super, poďme sa pozrieť na niektoré konkrétne kosti. Koľko ich vlastne dospelý človek má?

Filip: Zvyčajne 206. Začnime od hlavy. Lebku tvorí viacero kostí, ako čelová, temenné, a samozrejme sánka, vďaka ktorej môžeme rozprávať.

Natália: A čo chrbtica? To predsa nie je len jedna dlhá kosť, že?

Filip: Vôbec nie. Je zložená zo stavcov – krčných, hrudných, driekových... To jej dáva ohybnosť a umožňuje nám sa predkloniť.

Natália: Rozumiem. A hrudný kôš potom tvoria rebrá spojené s hrudnou kosťou. Všetko to do seba pekne zapadá.

Filip: Presne tak. A potom už len kosti končatín. Od ramennej kosti, cez stehennú kosť, ktorá je najdlhšia v tele, až po tie najmenšie kostičky v prstoch.

Natália: Takže v skratke – kostra nás drží, chráni, hýbe nami a ešte je aj továreň a sklad. Dosť pôsobivé. Poďme sa pozrieť na ďalšiu časť.

Filip: No a keď už hovoríme o tom, čo všetko naše telo dokáže, poďme sa pozrieť na niečo, čo mu naopak dokáže pekne uškodiť. Psychoaktívne látky.

Natália: Uhm, to znie vážne. Čo presne to je? Myslíš drogy?

Filip: Presne tak. Je to v podstate akákoľvek látka, ktorá ti po vstupe do tela zmení jednu alebo viac funkcií. Hlavne pôsobí na centrálnu nervovú sústavu. Problém je, že pri ich zneužívaní vzniká závislosť.

Natália: A to je to, keď človek cíti, že tú látku jednoducho musí mať, však?

Filip: Áno, je to nutkavá potreba. Človek v tom pokračuje a je ochotný ju získať akokoľvek. A často musí zvyšovať dávky.

Natália: Mňa by zaujímali takzvané legálne drogy. Napríklad alkohol a nikotín. Tie sú predsa bežne dostupné, no vplyv na zdravie mladého človeka musia mať hrozný.

Filip: To teda majú. Alkohol poškodzuje pečeň, negatívne vplýva na srdce aj obličky. A nikotín, to je kapitola sama o sebe. Poškodzuje pľúca, krvné cievy a extrémne zvyšuje riziko rakoviny. Obe látky vedú k vážnym kardiovaskulárnym ochoreniam.

Natália: Takže aj keď sa zdajú neškodné, lebo sú legálne, opak je pravdou.

Filip: Presne tak. Dnešná lekcia bola naozaj komplexná. Od opornej sústavy, ktorá nás drží pokope, až po látky, ktoré nás môžu rozložiť. Dúfam, že ste si z toho niečo odniesli.

Natália: Ja určite áno. Ďakujeme, že ste nás počúvali. Filip, ďakujem ti za skvelé vysvetlenia.

Filip: Aj ja ďakujem, Natália. A vám, milí poslucháči, prajeme úspešný deň a veľa zdaru pri štúdiu.

Natália: Počujeme sa opäť nabudúce. Majte sa krásne!