Podcast o Základy Agroekonómie a Environmentálneho Manažmentu

Kapitoly

Úvod do výroby

V čom je farma iná ako fabrika?

Ako sa to na farme organizuje?

Pracovná sila a plánovanie

Od úkolu k manažérskej zmluve

Pôda, pozemky a veľké upratovanie

Eko farmár vs. konvenčný farmár

Čo je environmentálny manažment?

Ekologická stopa každej firmy

Eko-inovácie v praxi

Od lineárneho k cirkulárnemu

Hierarchia odpadu

Prostredie a nápad

Od nápadu k riešeniu

Plánovanie a podpora

Zhrnutie a záver

Přepis

Ema: Dnes ráno si si dal na raňajky chlieb alebo cereálie? Nech už to bolo čokoľvek, stavím sa, že si nerozmýšľal nad tým, ako sa to zrniečko pšenice dostalo z poľa až na tvoj stôl. A práve za týmto zdanlivo jednoduchým procesom sa skrýva neuveriteľne zložitý a fascinujúci svet.

Matej: Presne tak, Ema. A je to svet plný traktorov, moderných technológií, ale aj prastarých pravidiel prírody. A presne to si dnes rozoberieme. Počúvate Studyfi Podcast.

Ema: Super! Tak poďme na to. Keď povieme „výroba“, väčšina z nás si predstaví továreň a pásy. Ale platí to aj pre poľnohospodárstvo?

Matej: V podstate áno. Výroba je akákoľvek činnosť, ktorá mení vstupy na výstupy so ziskom. A je jedno, či vyrábaš auto alebo pšenicu. Ale máme rôzne typy. Predstav si napríklad, že si dáš ušiť oblek na mieru. To je kusová výroba. Jeden kus, vysoké náklady, nízka produktivita.

Ema: Okej, to dáva zmysel. A čo ďalej?

Matej: Potom je tu sériová výroba. Vyrobí sa väčšia várka, povedzme tisíc jogurtov, a potom sa linka prestaví na iný druh. To je typické pre potravinárstvo. No a potom je tu extrém – hromadná výroba.

Ema: Ako autá, však? Neustále to isté, milióny kusov.

Matej: Presne. Vysoká špecializácia, nízke náklady na kus. A dnes tu máme aj štvrtý typ – počítačom integrovanú výrobu, alebo CIM. To je už v podstate výroba riadená počítačmi, ktorá spája logistiku, technológie aj ľudí.

Ema: Znie to ako sci-fi. Rýchle, efektívne, skoro bez odpadu.

Matej: Presne tak. Je to budúcnosť, ktorá sa už deje.

Ema: Dobre, ale poľnohospodárstvo predsa nemôže byť len o strojoch a počítačoch. Predsa len, pestujeme živé veci. V čom je to iné?

Matej: To je kľúčová otázka! Poľnohospodárstvo má niekoľko funkcií. Okrem tej výrobnej, že produkuje jedlo, plní aj ďalšie. Napríklad národohospodársku – rozvíja ďalšie odvetvia. Ekonomickú – tvorí HDP. Ale aj sociálnu.

Ema: Sociálnu? Ako?

Matej: Dáva prácu ľuďom na vidieku a bráni vyľudňovaniu dedín. A samozrejme, kultúrnu a ekologickú – udržiava ráz krajiny a stará sa o pôdu a vodu. Továreň na autá ti toto všetko nedá.

Ema: To je pravda. A aké sú teda tie najväčšie odlišnosti od takej bežnej priemyselnej výroby?

Matej: Prvá a najdôležitejšia je biologická podstata. Pracuješ so živými organizmami – pôdou, rastlinami, zvieratami. Tie majú svoj vlastný rytmus a neoklameš ich.

Ema: Čiže nemôžem pšenici prikázať, aby vyrástla za týždeň, aj keby som mal najlepší stroj na svete.

Matej: Presne! A to súvisí s druhým bodom – časový nesúlad. Pšenica rastie asi 300 dní. To je výrobná doba. Ale reálna práca na poli, povedzme orba a sejba, trvá možno tri dni. To je pracovná doba. V priemysle tieto dva časy takmer splývajú.

Ema: Chápem. A čo ďalšie?

Matej: Nízka cyklickosť. Úrodu máš väčšinou len raz za rok. Potom obrovská závislosť od prírody – počasie ti môže zničiť celú prácu. S tým súvisí aj vysoká rizikovosť. A nakoniec, veľkoprodukcia.

Ema: Čo znamená veľkoprodukcia?

Matej: Že z jedného procesu máš viac produktov. Z pšenice máš zrno aj slamu. Z kravy máš mlieko, teľa aj hnoj. To sa ti pri výrobe telefónu nestane.

Ema: Dobre, takže máme živé organizmy, závislosť od počasia... Ako sa v takom chaose dá vôbec niečo naplánovať a zorganizovať?

Matej: Je to veda, ale dá sa. Každý výrobný proces v agrovýrobe sa skladá zo štyroch základných faktorov. Potrebuješ pracovníkov, technické prostriedky ako traktory a budovy, vstupné prvky ako osivá a hnojivá, a samozrejme, vedecko-technický pokrok.

Ema: Čiže ľudí, stroje, materiál a inovácie.

Matej: Áno. A tieto procesy potom môžeme usporiadať tromi základnými spôsobmi. Prvý je paralelný. Predstav si, že máš tri polia a na každom seje iný traktor v tom istom čase. Procesy bežia vedľa seba.

Ema: Jasné, ako bežci na pretekoch v rôznych dráhach.

Matej: Pekné prirovnanie. Druhý spôsob je sériový. Tam idú procesy za sebou. Výstup jedného je vstupom pre ďalší. Napríklad v maštali: najprv kŕmenie, potom dojenie, potom chladenie mlieka. Jedno nadväzuje na druhé.

Ema: A ten tretí bude asi kombinácia oboch, však?

Matej: Aká si bystrá. Áno, je to kombinované, sériovo-paralelné usporiadanie. Na začiatku beží viacero procesov naraz, paralelne, a potom sa spoja do jednej série. To je typické pre moderné veľkochovy.

Ema: Prejdime teraz k ľuďom. Počula som, že v poľnohospodárstve je to s pracovnou silou čoraz ťažšie. Ako sa vlastne plánuje, koľko ľudí a strojov bude na sezónu potrebných?

Matej: Je to komplexné plánovanie. Manažér musí poznať výrobnú základňu, čo je v podstate celé územie podniku, kde sa všetko deje. A kľúčovou zložkou sú práve ľudia – ľudský kapitál.

Ema: A to sa dá nejako merať?

Matej: Jasné. Pozeráme sa na kvantitatívne znaky, teda čísla. Koľko máš zamestnancov, koľko hektárov pripadá na jedného pracovníka a podobne. A potom na kvalitatívne znaky – aké majú vzdelanie, aká je veková štruktúra, a hlavne, aká je ich produktivita práce.

Ema: Dobre, a ako teda manažér zistí, či potrebuje na žatvu desať alebo dvadsať ľudí?

Matej: Používa na to niekoľko metód. Napríklad podľa jednotiek prácnosti – vypočíta, koľko hodín práce si vyžaduje jeden hektár kukurice alebo jedna krava. Alebo použije normatívnu metódu, kde sa riadi normami.

Ema: Čiže nejaká tabuľka povie, že jeden ošetrovateľ zvládne 50 kráv a hotovo?

Matej: Zjednodušene áno. A veľmi dôležitá metóda je podľa agrotechnických termínov. Pšenicu musíš zasiať v optimálnom čase, povedzme do desiatich dní. Tak si vypočítaš, koľko ľudí a strojov na to potrebuješ, aby si to stihol.

Ema: To je celkom logické. Tlačí vás čas a príroda.

Matej: Presne. A samozrejme, pre veľké farmy sa používajú zložité matematicko-štatistické modely a lineárne programovanie. To už počítač hľadá tú najefektívnejšiu cestu.

Ema: A ako sú títo ľudia platení? Predsa len, práca traktoristu na poli a manažéra v kancelárii je dosť odlišná.

Matej: Úplne. V agrosvete máme niekoľko foriem mzdy. Základ je časová mzda – dostaneš zaplatené za odpracované hodiny. To sa používa tam, kde výkon nemôžeš merať na kusy. Povedzme u strážnika alebo účtovníčky.

Ema: Ale to asi veľmi nemotivuje, či?

Matej: Veru nie. Preto existuje úkolová mzda. Tam si platený za reálny výkon. Koľko hektárov si zoral, toľko dostaneš. Alebo koľko zemiakov si nazbieral.

Ema: Takže keby sme my boli platení úkolovo, tak by sme museli nahrať čo najviac podcastov za hodinu!

Matej: Presne! Potom je tu podielová mzda, kde dostávaš percento z tržieb alebo zisku. To ťa motivuje, aby sa firme darilo. A najčastejšia je zmiešaná mzda, napríklad kombinácia časovej a úkolovej.

Ema: Dobre, a aký je teda rozdiel medzi platom manažéra a napríklad traktoristu?

Matej: Obrovský. Manažéri majú manažérsku zmluvu. Majú fixný plat, ale veľmi silnú pohyblivú zložku – prémie a odmeny naviazané na to, či celá firma splnila plánovaný zisk. Zodpovedajú za výsledky.

Ema: Takže ak sa firme nedarí, pocítia to na výplate.

Matej: A poriadne. U manuálnych zamestnancov, napríklad traktoristov, je to iné. Ich mzda sa skladá z troch častí: mzda za údržbu stroja, mzda za reálnu prácu na poli a mzda za prejazdy a prestoje, keď napríklad čakajú na opravu.

Ema: A čo taký šofér, ktorý odváža obilie od kombajnu?

Matej: Tam je to ešte zaujímavejšie. To je takzvaná technologická doprava. Jeho mzda závisí od výkonu celého tímu. Ak stojí kombajn, stojí aj on. Sú motivovaní, aby spolupracovali ako zohraný tím. Nikto sa nefláka.

Ema: Poďme sa teraz pozrieť na to najdôležitejšie, bez čoho by to nešlo – na pôdu. Čo to vlastne je pôdny fond?

Matej: Pôdny fond je v podstate celá plocha pozemkov na nejakom území. Či už firmy, alebo celého štátu. A delí sa na dve hlavné skupiny.

Ema: Stavím sa, že jedna bude poľnohospodárska a druhá... nepoľnohospodárska.

Matej: Bingo! Poľnohospodársky pôdny fond je to, na čom sa reálne pestuje – orná pôda, vinice, sady, lúky. Ten nepoľnohospodársky je všetko ostatné – lesy, rybníky, cesty, mestá.

Ema: Často počúvam pojmy ako parcela, hon... Aký je v tom rozdiel?

Matej: Dobrá otázka. Pozemok je reálny kus zeme. Hon je časť ornej pôdy, kde sa v jednom roku pestuje jedna plodina, napríklad repka. A parcela je len geometrické zobrazenie pozemku na katastrálnej mape. Je to v podstate papierová verzia pozemku s číslom.

Ema: A čo sú potom pozemkové úpravy? Znie to dosť byrokraticky.

Matej: Predstav si to ako „veľké upratovanie v pozemkoch“. Historicky sa dedením pozemky strašne rozdrobili. Jeden človek tak môže vlastniť päťdesiat miniatúrnych kúskov pôdy po celom chotári. A na tom sa nedá rozumne hospodáriť.

Ema: Takže štát to dá všetko dokopy?

Matej: Presne. Pozemky sa spoja, nanovo sa premerajú a vlastníkom sa pridelia v jednom, ucelenom kuse. Robí sa to aj pri výstavbe diaľnic alebo kvôli ekológii. Na celý proces dohliadajú pozemkové úrady a Slovenský pozemkový fond.

Ema: Na záver by ma zaujímala jedna veľmi aktuálna téma. V obchodoch vidíme čoraz viac produktov s nálepkou BIO alebo EKO. Aký je hlavný rozdiel medzi takýmto ekologickým a tým klasickým, konvenčným hospodárením?

Matej: Sú to dva úplne odlišné svety a filozofie. Konvenčný systém má za prioritu kvantitu. Vytrieskať z pôdy čo najviac ton a dosiahnuť rýchly zisk. Peniaze sú dôležitejšie ako ekológia.

Ema: A ten ekologický?

Matej: Tam je na prvom mieste kvalita a zdravé prostredie. Biologická rovnováha má prednosť pred okamžitým ziskom. Konvenčný farmár sa úzko špecializuje, napríklad pestuje len kukuricu a repku. Eko farmár má naopak mnohostrannú výrobu, veľa druhov plodín aj zvierat.

Ema: To ovplyvňuje aj pôdu, však?

Matej: Určite. Ekologický farmár má pestrý osevný postup, plodiny strieda tak, aby si navzájom pomáhali a pôdu vyživovali. Konvenčný má postup chudobný, čo pôdu vyčerpáva.

Ema: A čo chémia? To je asi ten najznámejší rozdiel.

Matej: Presne. Konvenčný farmár používa priemyselné, ľahko rozpustné hnojivá a tvrdé pesticídy. Ekologický farmár hnojí organicky – hnojom, kompostom. A proti škodcom bojuje prirodzene, napríklad nasadením užitočného hmyzu alebo mechanickým pletím.

Ema: Takže je to vlastne o návrate k prírode, ale s modernými znalosťami.

Matej: Krásne si to zhrnula. Je to o práci s prírodou, nie proti nej. A to je téma, ktorá bude v budúcnosti poľnohospodárstva absolútne kľúčová.

Ema: Takže to nám dáva lepší obraz o globálnych výzvach. Ale poďme sa na to pozrieť z pohľadu firiem. Ako môžu ony prispieť k riešeniu? Tu sa dostávame k pojmu, ktorý znie dosť... úradne. Environmentálny manažment.

Matej: Presne tak, Ema. Znie to zložito, ale v podstate je to len systém, ako firma riadi svoj vplyv na životné prostredie.

Ema: Systém? Čiže nejaké pravidlá a postupy?

Matej: Áno. Firma si stanoví svoju environmentálnu politiku – to je jej sľub, že bude zodpovedná. Potom si určí konkrétne ciele, napríklad znížiť spotrebu vody o desať percent.

Ema: A ako zistí, či sa jej to darí?

Matej: Na to slúži environmentálny audit. Je to taká kontrola, či firma naozaj robí to, k čomu sa zaviazala. A existuje aj medzinárodná norma, ISO 14001, ktorá firmám pomáha tento systém správne nastaviť.

Ema: Dobre, to sú procesy. Ale ako môžeme zmerať ten reálny dopad? Počula som o ekologickej stope.

Matej: Výborný bod. Ekologická stopa je super ukazovateľ. Predstav si ju ako plochu zeme, ktorú firma potrebuje na svoje fungovanie – na zdroje, ktoré spotrebuje, a na pohltenie odpadu, ktorý vyprodukuje.

Ema: Takže čím menšia stopa, tým lepšie.

Matej: Presne. Táto stopa má viacero zložiek. Najznámejšia je asi uhlíková stopa, ale patrí sem aj vodná stopa či zdrojová stopa. Sčítame to a máme celkový obraz.

Ema: Moja osobná ekologická stopa sa asi zväčšuje hlavne cez víkendy, keď pozerám seriály. To je tá ‘streamingová’ stopa, však?

Matej: Aj tá sa počíta! Ale pri firmách je to, samozrejme, v oveľa väčšom meradle. Napríklad priemysel, doprava, ale aj poľnohospodárstvo majú obrovský vplyv.

Ema: Takže, ako môžu firmy tú svoju stopu zmenšiť? Okrem toho, že by vypli servery Netflixu?

Matej: Jedným z kľúčových nástrojov sú eko-inovácie. To sú vylepšenia, ktoré sú šetrné k prírode. Napríklad ekodizajn výrobkov, aby sa dali ľahko opraviť alebo recyklovať.

Ema: Čiže už pri návrhu myslíme na to, čo sa stane s výrobkom na konci jeho života.

Matej: Presne! Alebo využívanie obnoviteľných zdrojov energie, čistejšie výrobné technológie, či ekologické obaly. Pre firmu to nie je len náklad, je to konkurenčná výhoda. Zlepšuje im to imidž a často aj šetrí peniaze.

Ema: To ma privádza k myšlienke o celom systéme. Doteraz sme fungovali tak... zober, vyrob, zahoď.

Matej: To je presne definícia lineárneho hospodárstva. „Vyťažiť – vyrobiť – použiť – vyhodiť“. Vezmeme nové suroviny, niečo z nich urobíme a po použití to skončí ako odpad.

Ema: A čo je alternatíva?

Matej: Cirkulárne hospodárstvo. Snaží sa udržať materiály v obehu čo najdlhšie. Opravujeme, renovujeme, opätovne používame a až na úplnom konci recyklujeme. Je to ako rozdiel medzi jednorazovou servítkou a látkovým obrúskom, ktorý perieš a používaš znova a znova.

Ema: To znie oveľa rozumnejšie! Šetrí to zdroje, znižuje množstvo odpadu a v konečnom dôsledku aj náklady.

Matej: Presne tak. A to nás vedie priamo k odpadovému hospodárstvu. Existuje takzvaná hierarchia odpadu.

Ema: To je čo? Rebríček, čo je najlepšie a čo najhoršie spraviť s odpadom?

Matej: Áno. Na samom vrchole je predchádzanie vzniku odpadu. To je ideál. Hneď pod tým je opätovné použitie a recyklácia.

Ema: A čo je úplne na dne?

Matej: Úplne dole je zneškodnenie, napríklad skládkovanie. To je najhoršia možnosť, pretože nevyužijeme ani materiál, ani energiu, ktorá v odpade zostala.

Ema: Takže kľúčové je, aby sme sa všetci, vrátane firiem, snažili liezť po tom rebríčku čo najvyššie.

Matej: To je ten cieľ. A dobrý environmentálny manažment je nástroj, ako sa tam firmy môžu dostať. Nejde len o plnenie zákonov, ale o skutočnú zodpovednosť a udržateľnosť.

Ema: Super zhrnutie. A keď už hovoríme o firmách a ich zodpovednosti, mnoho z týchto inovácií prichádza práve z menšieho prostredia. To ma privádza k našej ďalšej téme... Čo tak sa pozrieť bližšie na malé a stredné podnikanie?

Ema: Super, a keď už niekto zvláda svoje osobné financie, často začne rozmýšľať... čo tak začať podnikať? Kde by mal vlastne začať?

Matej: To je skvelá otázka! Úplne prvý krok je pochopiť prostredie, v ktorom chceš fungovať. Na to slúži PESTLE analýza.

Ema: PESTLE? To znie ako nejaké zaklínadlo.

Matej: Skoro. Je to skratka pre faktory, ktoré musíš sledovať: politické, ekonomické, sociálne, technologické, legislatívne a environmentálne. Inak povedané, aké sú dane, úroky, aké sú trendy v spoločnosti, aké sú nové technológie a zákony.

Ema: Dáva to zmysel. Nemôžem predsa predávať zimné bundy v trópoch.

Matej: Presne tak! A keď už poznáš prostredie, potrebuješ nápad. A najlepšie nápady riešia reálne problémy ľudí. Tu prichádza na rad Dizajnérske myslenie.

Ema: Dizajnérske myslenie... to znie kreatívne. Čo to presne znamená?

Matej: Je to metóda v piatich krokoch, ktorá sa sústredí na človeka. Prvý krok je Empatia – musíš sa vcítiť do zákazníka a pochopiť jeho skutočné problémy a potreby.

Ema: Takže nestačí si len myslieť, že viem, čo ľudia chcú. Musím to zistiť.

Matej: Presne. Potom v druhom kroku Definuješ hlavný problém. V treťom Generuješ nápady, veľa nápadov! V štvrtom vytvoríš Prototyp – lacnú, rýchlu verziu produktu.

Ema: A posledný krok je asi...?

Matej: Testovanie! Dáš prototyp ľuďom a zbieraš spätnú väzbu. Tento cyklus opakuješ, kým nemáš niečo, čo ľudia naozaj chcú a potrebujú.

Ema: Ok, mám otestovaný nápad. Čo ďalej? Potrebujem nejaký zložitý 50-stranový biznis plán?

Matej: Ešte nie! Na začiatok ti stačí Business Model Canvas. Predstav si ho ako takú mapu tvojho podnikania na jednej A4.

Ema: Mapa? To znie zvládnuteľne.

Matej: Presne. Ukazuje ti, kto sú zákazníci, čo im ponúkaš a ako na tom zarobíš. Až keď potrebuješ investora alebo úver, vtedy píšeš podrobný Podnikateľský plán, ktorý obsahuje všetko od marketingu až po financie.

Ema: A čo keď som malý alebo stredný podnik? Tí tvoria vraj väčšinu ekonomiky.

Matej: Áno, tvoria až 99% firiem v EÚ. Sú flexibilné, ale často im chýba kapitál. Preto existuje inštitucionálna podpora, napríklad Slovak Business Agency, ktorá pomáha s mentoringom, alebo banky ako SZRB, ktoré poskytujú výhodnejšie úvery.

Ema: Takže, ak to zhrniem, kľúčové je najprv analyzovať prostredie, potom pomocou dizajnérskeho myslenia nájsť a otestovať riešenie reálneho problému, a nakoniec si to všetko naplánovať pomocou Business Model Canvas. Správne?

Matej: Perfektne zhrnuté, Ema. A hlavne, nebáť sa začať v malom a využiť dostupnú pomoc. To je základ úspechu.

Ema: Skvelé. Matej, ďakujem ti veľmi pekne nielen za dnešok, ale za celú sériu. Verím, že sme našim poslucháčom pomohli zorientovať sa v zložitom svete ekonomiky.

Matej: Aj ja ďakujem za pozvanie, bola to radosť. A všetkým držím palce!

Ema: Aj my. Tak priatelia, toto bola posledná časť Studyfi Podcastu. Majte sa krásne a veľa úspechov nielen pri štúdiu, ale aj v živote. Dopočutia!