Podcast o Základy a dejiny filozofie

Kapitoly

Mýtus o filozofii

Láska k múdrosti

Nástroje filozofa

Prečo vôbec filozofovať?

Filozofia naprieč dejinami

Antickí velikáni

Od Boha k rozumu a späť

Filozofia v búrlivom 20. storočí

Búrlivé 20. storočie

Od jazyka k médiám

Médium je posolstvo

Filozofia v digitálnej dobe

Globalizácia a nové témy

Kde sa filozofia tvorí?

Filozofia v digitálnom svete

Od mýtov k logike

Kolíska v Grécku

Filozofia vo svete

Viera verzus rozum

Univerzity a scholastika

Koniec jednej éry

Přepis

Tereza: Väčšina študentov si myslí, že filozofia je len o starých bradatých pánoch, ktorí sedia v kresle a kladú si neriešiteľné otázky typu „aký je zmysel všetkého?“. Úprimne, kto má na to dnes čas?

Peter: To je presne ten mýtus! V skutočnosti je filozofia skôr ako tréning pre mozog. Je to praktický nástroj, ktorý používaš každý deň, keď sa s niekým hádaš, snažíš sa vyhrať v debate alebo len chceš pochopiť, prečo svet funguje tak, ako funguje.

Tereza: Počkať, takže filozofia nie je len abstraktné premýšľanie, ale reálna zručnosť? To znie oveľa užitočnejšie.

Peter: Presne tak. Je to základ kritického myslenia. A práve preto sme tu. Počúvate Studyfi Podcast.

Tereza: Dobre, Peter, presvedčil si ma. Začnime teda od úplného začiatku. Čo to vlastne tá filozofia je?

Peter: Super otázka. Samotné slovo pochádza z gréčtiny. „Philos“ znamená láska a „sophia“ múdrosť. Takže filozofia je doslova... láska k múdrosti.

Tereza: Láska k múdrosti. To je pekné. Ale čo to znamená v praxi?

Peter: Znamená to, že sa neuspokojíme s jednoduchými odpoveďami. Filozofia sa pýta tie najzákladnejšie otázky: Kto som? Čo je spravodlivé? Čo je skutočné? A namiesto faktov používa argumenty a logiku.

Tereza: Takže veda ti povie, *ako* niečo funguje, ale filozofia sa pýta, *prečo* to tak je a čo to pre nás znamená?

Peter: Perfektne zhrnuté! Ako povedal Sókratés, základom je poznať samého seba. Jeho slávny výrok je: „Viem, že nič neviem.“ To je východiskový bod – priznať si, že nevieme všetko a začať sa pýtať.

Tereza: A Platón na to nadviazal, že filozofia začína údivom, však? Keď sa pozrieme na svet a jednoducho sa čudujeme, prečo sú veci také, aké sú.

Peter: Presne. A o pár tisíc rokov neskôr sa Immanuel Kant pýtal tri kľúčové otázky: Čo môžem vedieť? Čo mám robiť? A v čo smiem dúfať? Tieto otázky sú stále aktuálne.

Tereza: Dobre, takže filozofi sa veľa pýtajú. Ale ako na tie otázky hľadajú odpovede? Majú nejaké špeciálne disciplíny?

Peter: Samozrejme. Predstav si to ako kufrík s náradím. Každá disciplína je iný nástroj na riešenie iného typu problému.

Tereza: Okej, som zvedavá. Aké nástroje tam nájdeme?

Peter: Prvým je ontológia alebo metafyzika. Tá sa pýta: „Čo je skutočné? Čo je bytie?“ Skúma samotné základy existencie.

Tereza: To znie dosť... meta. Čo ďalej?

Peter: To áno. Potom je tu epistemológia. Tá sa zaoberá poznaním. Pýta sa: „Ako vieme, že to, čo vieme, je naozaj pravda?“

Tereza: To je otázka, ktorú si kladiem pred každou písomkou. Je tam aj niečo praktickejšie?

Peter: Určite! Etika. Tá rieši, čo je dobré a zlé, správne a nesprávne. Ako by sme sa mali správať k ostatným? To je čistá prax.

Tereza: A čo napríklad umenie? Patrí aj to do filozofie?

Peter: Áno, to je parketa pre estetiku. Tá skúma, čo je krása a prečo nás umenie tak fascinuje. A nakoniec, najdôležitejší nástroj zo všetkých — logika. To sú pravidlá správneho myslenia a argumentácie. Bez logiky by to celé nefungovalo.

Tereza: Dobre, takže filozofia má svoje nástroje a kladie si veľké otázky. Ale prečo by sme to mali robiť? Čo nás k tomu vedie?

Peter: Východiskom je často, ako už spomínal Platón, údiv. Jednoducho žasneš nad svetom. Ale hneď za ním prichádza pochybovanie. To je schopnosť povedať si: „Počkať, je to naozaj tak, ako sa hovorí?“

Tereza: Takže spochybňovanie autorít alebo všeobecne prijímaných právd je vlastne filozofický akt?

Peter: Presne tak! Filozofovanie je aktívne premýšľanie, nie pasívne prijímanie informácií. A často k nemu vedú aj životné situácie — strety s utrpením, smrťou, nespravodlivosťou... Proste momenty, keď si povieme „prečo?“.

Tereza: A ako sa filozofia líši od vedy, umenia alebo náboženstva? Všetky sa snažia vysvetliť svet.

Peter: To je skvelá otázka. Veda hľadá overiteľné fakty cez experimenty. Náboženstvo ponúka odpovede založené na viere. Umenie vyjadruje subjektívne pocity a emócie.

Tereza: A filozofia...?

Peter: Filozofia stojí niekde medzi tým. Používa rozum a logiku ako veda, ale kladie si otázky o zmysle a hodnotách, podobne ako náboženstvo a umenie. Jej metódou je však kritická argumentácia, nie viera ani emócia.

Tereza: Keď sa povie dejiny filozofie, predstavím si hrubú, zaprášenú knihu. Dá sa to nejako zjednodušiť?

Peter: Určite. Skúsme sa na to pozrieť cez médiá, ktoré v danej dobe dominovali. To nám veľa napovie.

Tereza: Zaujímavý prístup. Ako to fungovalo na začiatku?

Peter: Na začiatku bola orálna, teda ústna kultúra. Vedomosti sa šírili rozprávaním. Sókratés napríklad nikdy nič nenapísal, všetko vieme len z dialógov, ktoré zapísali jeho žiaci.

Tereza: Potom prišlo písmo.

Peter: Presne. Písomná kultúra v antike umožnila filozofom ako Platón a Aristoteles systematizovať svoje myšlienky. Vznikli prvé veľké filozofické diela. V stredoveku to boli hlavne rukopisy v kláštoroch, takže prístup bol veľmi obmedzený.

Tereza: A potom prišiel Gutenberg a kníhtlač.

Peter: A to bola revolúcia! Tlačená kultúra od 15. storočia znamenala, že myšlienky sa mohli šíriť masovo. To naštartovalo renesanciu a osvietenstvo. No a potom prišli elektronické a dnes digitálne médiá.

Tereza: Takže dnes môžeme filozofovať na sociálnych sieťach?

Peter: V podstate áno! Prístup k informáciám a možnosť diskutovať je obrovská. Každé médium formovalo spôsob, akým sa filozofia robila a šírila.

Tereza: Poďme sa na chvíľu zastaviť v antike. To je kolíska filozofie. Ako by si rozdelil toto obdobie?

Peter: Klasicky sa delí na tri časti. Predklasická filozofia, kde sa myslitelia ako Tháles alebo Hérakleitos pýtali na podstatu prírody. Hľadali „arché“ – prvotný princíp všetkého.

Tereza: Tháles tvrdil, že je to voda, však?

Peter: Presne. A Hérakleitos prišiel s myšlienkou, že všetko plynie – „Panta rhei“. Potom prišlo klasické obdobie, a to je tá najväčšia „all-star“ zostava: Sókratés, Platón a Aristoteles.

Tereza: Tých pozná každý. Čo bolo pre nich typické?

Peter: Obrátili pozornosť od prírody k človeku. K etike, politike, spravodlivosti. Založili slávne školy – Platónovu Akadémiu a Aristotelovo Lyceum, kde sa viedli legendárne diskusie.

Tereza: A čo prišlo po nich? Po tej zlatej ére?

Peter: Poklasické alebo helenistické obdobie. Filozofia sa stala viac praktickou. Školy ako stoicizmus alebo epikureizmus sa snažili ľuďom dať návod na šťastný a pokojný život. Ako sa vyrovnať s osudom a nebáť sa smrti.

Tereza: Rýchlo sa posuňme v čase. Stredovek. Tam asi dominovala cirkev, však?

Peter: Absolútne. Filozofia bola vnímaná ako „slúžka teológie“. Jej hlavnou úlohou bolo rozumovo podporiť kresťanskú vieru. Najväčšou hviezdou bol Tomáš Akvinský, ktorý geniálne prepojil Aristotelovu filozofiu s kresťanstvom.

Tereza: A po stredoveku prišiel veľký obrat – novovek.

Peter: Áno, a s ním veľký súboj dvoch prúdov. Na jednej strane racionalisti, ako René Descartes, ktorí tvrdili, že základom poznania je rozum. Jeho slávne „Myslím, teda som“ je symbolom tejto doby.

Tereza: A proti nim stáli...?

Peter: Empirici, ako John Locke. Tí naopak tvrdili, že všetko poznanie pochádza zo skúsenosti, zo zmyslov. Že myseľ je na začiatku „tabula rasa“ – nepopísaný list.

Tereza: Racionalisti verzus empirici. Kto vyhral?

Peter: Tento súboj elegantne „vyriešil“ až Immanuel Kant v 18. storočí. Povedal, že oba prúdy majú časť pravdy. Potrebujeme zmyslovú skúsenosť, ale aj rozum, aby sme ju usporiadali. Vytvoril tak fascinujúcu syntézu.

Tereza: A sme takmer v súčasnosti. Dvadsiate storočie muselo byť pre filozofiu extrémne dynamické.

Peter: To bolo. Vzniklo obrovské množstvo smerov. Jedným z najznámejších je existencializmus, ktorý sa pýtal na zmysel života v absurdnom svete. Jean-Paul Sartre tvrdil, že sme „odsúdení na slobodu“ a musíme si svoj zmysel sami vytvoriť.

Tereza: To znie dosť... ťažko.

Peter: Môže to tak pôsobiť. Na druhej strane Atlantiku, hlavne v Británii a Amerike, sa rozvíjala analytická filozofia. Tá sa sústredila na jazyk a logiku. Ludwig Wittgenstein skúmal, ako jazyk formuje našu realitu.

Tereza: Takže jedni riešili zmysel bytia a druhí rozoberali vety?

Peter: Zjednodušene povedané, áno. Ale oba prístupy boli nesmierne vplyvné. A potom prišiel postmodernizmus, ktorý začal spochybňovať všetky „veľké príbehy“ – náboženstvo, vedu, pokrok. Myslitelia ako Michel Foucault ukazovali, ako je poznanie prepojené s mocou.

Tereza: Wow, to je naozaj veľa myšlienok. Zdá sa, že čím sme bližšie k súčasnosti, tým je to komplikovanejšie.

Peter: Je to tak. Ale kľúčová myšlienka zostáva rovnaká ako pri Sókratovi. Klásť si otázky, kriticky myslieť a nenechať sa odbiť jednoduchými odpoveďami. A to je zručnosť, ktorá je dnes možno dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.

Tereza: Skvelý záver. Takže filozofia nie je mŕtva disciplína, ale živý a pulzujúci spôsob, ako sa orientovať v dnešnom svete. Ďakujem ti, Peter, za tento úžasný prehľad.

Peter: Rado sa stalo. A to sme sa len dotkli povrchu!

Tereza: Takže je jasné, že filozofia sa nevyvíjala vo vákuu. Vždy reagovala na svoju dobu. Ale ako presne reaguje na svet, ktorý je doslova presýtený médiami?

Peter: To je skvelá otázka, Tereza. Tým sa dostávame k jednej z najdynamickejších oblastí... k filozofii médií. Tá neskúma len to, *čo* médiá hovoria, ale hlavne *ako* to hovoria a čo to s nami robí.

Tereza: Čiže nejde len o obsah správ na internete?

Peter: Presne tak. Ide o to, ako samotná existencia internetu, televízie alebo aj knihy mení naše myslenie a spoločnosť. Filozofia sa pýta: Posilňujú médiá mocenské štruktúry? Alebo môžu byť naopak nástrojom zmeny?

Tereza: To znie veľmi aktuálne. Ale kedy sa filozofi začali médiami takto zaoberať?

Peter: Ten hlavný záujem prišiel v 20. storočí. A niet sa čomu čudovať. Predstav si ten kontext: dve svetové vojny, vzostup totalitných režimov, studená vojna. Do toho masový rozmach rádia, televízie a novín.

Tereza: Spoločnosť sa musela meniť od základov.

Peter: Úplne. Zrazu tu boli nástroje, ktorými sa dalo ovplyvňovať myslenie miliónov ľudí naraz. Filozofia musela reagovať na túto novú realitu. Staré otázky o identite, etike a zmysle života dostali úplne nový rozmer.

Tereza: Takže to bola reakcia na krízu?

Peter: Presne. Na krízu tradičných hodnôt, na nové ideológie a na obrovský technologický pokrok. Filozofia sa stala oveľa rozmanitejšou, pluralitnejšou. Už neexistoval jeden hlavný prúd, ale množstvo rôznych prístupov.

Tereza: A ktorý z tých prístupov bol pre filozofiu médií kľúčový?

Peter: Paradoxne, všetko to začalo jazykom. V prvej polovici storočia nastal takzvaný „lingvistický obrat“.

Tereza: Lingvistický obrat? To znie, akoby sa všetci filozofi naraz prihlásili na kurz gramatiky.

Peter: Skoro! Ale pointa bola hlbšia. Filozofi si uvedomili, že jazyk nie je len neutrálny nástroj na popis sveta. Jazyk aktívne formuje a štrukturuje naše myslenie a vnímanie reality.

Tereza: Aha, takže to, ako niečo povieme, je rovnako dôležité ako to, čo hovoríme.

Peter: Presne. A toto bol len krôčik k ďalšiemu zlomu – k „obratu k médiám“. Ak jazyk formuje naše myšlienky, čo potom robia médiá, ktoré ten jazyk prenášajú a formujú?

Tereza: Rozširujú jeho dosah?

Peter: Nielen to. Marshall McLuhan, jeden z priekopníkov, prišiel so slávnou vetou: „The medium is the message.“ Teda médium je posolstvo.

Tereza: Počkaj, tomu nerozumiem. Ako môže byť médium dôležitejšie ako samotná správa?

Peter: Think of it this way... Je rozdiel, či ti niekto povie „milujem ťa“ do očí, alebo ti to napíše v SMS-ke. Obsah je rovnaký, ale forma – médium – úplne mení význam, emóciu a dopad.

Tereza: Jasné, to dáva zmysel. Úplne iný zážitok.

Peter: A presne o to ide. McLuhan tvrdil, že samotná technológia – či už je to kníhtlač, televízia alebo internet – mení naše zmysly, sociálne vzťahy a celú kultúru. A to bez ohľadu na to, aký obsah prenáša.

Tereza: Takže internet nás mení, aj keď na ňom pozeráme len videá s mačiatkami.

Peter: Presne tak! Samotný fakt, že trávime čas v online prostredí, pretvára náš mozog a spoločenské návyky. Filozofi ako Jean Baudrillard išli ešte ďalej a hovorili o hyperrealite – svete, kde mediálne simulácie a obrazy sú pre nás skutočnejšie ako samotná realita.

Tereza: A to nás privádza priamo do súčasnosti. Ako sa filozofia vyrovnáva s dnešnou digitálnou dobou?

Peter: Dnes je to ešte komplexnejšie. Globalizácia, internet, umelá inteligencia... to všetko prináša nové otázky. Filozofia je dnes extrémne interdisciplinárna. Spolupracuje so sociológiou, psychológiou, kognitívnou vedou.

Tereza: Takže už to nie sú len filozofi zatvorení vo veži zo slonoviny.

Peter: Vôbec nie. Dnešná filozofia rieši veľmi praktické problémy. Digitálna etika, vplyv sociálnych sietí na demokraciu, otázky spravodlivosti v globálnom svete, ekologická kríza. Je to živá a neuveriteľne relevantná disciplína.

Tereza: Kľúčový poznatok teda je, že médiá nie sú len pasívne kanály. Sú to aktívne sily, ktoré formujú náš svet aj nás samých.

Peter: Presne si to vystihla. A pochopiť, ako fungujú, je prvý krok k tomu, aby sme v tomto svete mohli žiť slobodnejšie a vedomejšie. A práve s tou slobodou súvisia aj etické dilemy, ktorým čelíme každý deň online...

Tereza: Takže, po tom, čo sme sa popasovali s postmodernou, zdá sa, že filozofia sa mohla vydať kamkoľvek. Kam sa vlastne posunula, Peter? Ako dnes vyzerá súčasná filozofia?

Peter: To je skvelá otázka, Tereza. Jedným z najväčších posunov je určite globalizácia. Už to nie je len západná konverzácia. Vidíme obrovské prelínanie myšlienok z rôznych kultúr a regiónov, čo je nesmierne obohacujúce.

Tereza: Takže je viac prepojená so svetom. A čo témy? Stále sa riešia tie isté staré problémy?

Peter: Niektoré áno, ale hlavne pribúdajú nové. Nové výzvy prinášajú nové otázky. Zober si bioetiku – napríklad úpravu génov. Alebo environmentálnu etiku a globálnu spravodlivosť. A samozrejme, obrovská téma je filozofia technológie... ako umelá inteligencia mení to, kým sme?

Tereza: To znie zložito. Kde vôbec dnešní filozofi čerpajú? Sedia celý deň nad Platónom?

Peter: No, klasici ako Platón, Kant či Foucault sú stále základ! Ale dnes je filozofia neskutočne interdisciplinárna. Čerpá z kognitívnej vedy, sociológie, dokonca z informatiky. Je to oveľa pestrejšie.

Tereza: A predpokladám, že to už nenájdeme len v starej zaprášenej knižnici.

Peter: Presne tak. Hoci univerzity ako Harvard alebo Sorbonna sú stále kľúčové centrá, veľa sa deje online. Akademické databázy ako JSTOR alebo PhilPapers sú nevyhnutné. A všetko sa deje rýchlejšie – na konferenciách, v časopisoch a, samozrejme, aj v podcastoch.

Tereza: Spomenul si vplyv technológií. Zdá sa, že internet zmenil nielen to, *o čom* filozofia je, ale aj to, *ako* sa robí.

Peter: Absolútne. To je jadro vplyvu kyberkultúry. Na jednej strane filozofi skúmajú, ako sa formuje naša digitálna identita alebo čo je reálne vo svete simulácií. Myslitelia ako Baudrillard v tomto predbehli dobu.

Tereza: Takže môj Instagramový profil je filozofický problém?

Peter: V istom zmysle áno! Ale kyberkultúra je aj nástroj. Filozofi používajú blogy, YouTube a sociálne siete na okamžité zdieľanie myšlienok. Filozofia je vďaka tomu dostupnejšia než kedykoľvek predtým.

Tereza: To je skvelá správa, že už nie je zamknutá len na univerzitách. Keď už hovoríme o dostupnosti, poďme sa pozrieť na jeden smer, ktorý sa snaží...

Tereza: A práve si spomínal, že v staroveku sa všetko točilo okolo bohov a mýtov. Ako sa z toho, preboha, zrodila filozofia? Veď to je presný opak.

Peter: Presne tak, Tereza! Je to paradox, ale logický. Kultúra bola najprv úzko spätá s náboženstvom. Ale potom, hlavne v starovekom Grécku, sa stalo niečo kľúčové. Vznikli mestské štáty, takzvané *polis*.

Tereza: Ako Atény alebo Sparta, ktoré poznáme z dejepisu.

Peter: Áno. A v nich, najmä v Aténach, sa zrodila demokracia. Ľudia sa začali verejne rozprávať, diskutovať, hádať sa... A to bola živná pôda pre nové myšlienky.

Tereza: Takže filozofia sa v podstate "ukecala" na svet?

Peter: Dá sa to tak povedať! Zabudni na knihy a internet. Hlavným médiom bolo hovorené slovo. Filozofia sa šírila dialógmi na námestiach, v akadémiách. Sokratove slávne debaty sú toho najlepším príkladom.

Tereza: Čiže keby mal Sokrates Twitter, asi by ho veľmi nepoužíval.

Peter: Pravdepodobne by sa sťažoval, že 280 znakov je málo na poriadnu otázku. Až neskôr, s Platónom a Aristotelom, sa myšlienky začali systematicky zapisovať. To umožnilo ich uchovanie pre ďalšie generácie.

Tereza: Dobre, poďme na samotných Grékov. Ako to tam celé začalo?

Peter: Začalo to s takzvanými prírodnými filozofmi. Boli posadnutí hľadaním "arché" – základného princípu, z ktorého všetko vzniklo. Predstav si, že hľadáš základnú ingredienciu vesmíru.

Tereza: A čo našli? Znie to ako nejaký kulinársky experiment.

Peter: Thales si myslel, že je to voda. Anaximandros prišiel s niečím abstraktným, čo nazval *apeiron* – nekonečno. Až potom prišli klasici ako Sokrates, Platón a Aristoteles, ktorí sa už nezaujímali len o prírodu, ale o človeka, etiku a spravodlivosť.

Tereza: A po nich prišli stoici a epikurejci, ktorých si často mýlim.

Peter: Áno, to je helenistické obdobie. Tí sa zameriavali skôr na praktickú otázku: ako žiť dobrý a šťastný život. Stoici hľadali pokoj v duši, epikurejci zase radosť bez bolesti.

Tereza: A čo zvyšok sveta? Bola filozofia len grécka záležitosť?

Peter: Vôbec nie! Rimania síce veľa prebrali od Grékov, ale zamerali sa na praktické veci – právo, štát, morálku. A potom tu máme úplne iné svety... V Indii riešili otázky utrpenia a osvietenia v budhizme. V Číne zase Konfucius a taoisti hľadali harmóniu v spoločnosti a prírode.

Tereza: Takže kľúčový odkaz starovekej filozofie je... čo vlastne?

Peter: Ten prechod od mýtov k rozumu. Prvýkrát si ľudia začali systematicky klásť otázky: Čo je bytie? Čo je spravodlivosť? A snažili sa na ne nájsť odpovede pomocou logiky, nie len odkazom na bohov.

Tereza: To je obrovský myšlienkový skok. A práve na tieto základy potom nadviazalo celé neskoršie myslenie, však?

Peter: Presne tak. Ale cesta k tomu, ako vnímame vedu a filozofiu dnes, bola ešte dlhá a kľukatá. A práve o tom sa budeme rozprávať nabudúce, keď sa pozrieme na stredovek.

Tereza: Takže po fascinujúcom svete antiky sa posúvame do obdobia, ktoré mnohí vnímajú ako... no, dosť temné. Stredovek.

Peter: Presne tak, Tereza. A to je prvý mýtus, ktorý musíme zbúrať. Filozoficky to vôbec nebola temná doba, práve naopak! Bola to éra obrovských intelektuálnych súbojov.

Tereza: Súbojov? To znie dramaticky. O čo presne išlo?

Peter: O ten najväčší súboj zo všetkých — o vzťah viery a rozumu. Celá stredoveká filozofia sa snažila nájsť odpoveď na otázku: Ako môžeme veriť v Boha a zároveň používať logiku a rozum?

Tereza: Takže to nebolo len o slepej viere. Snažili sa to pochopiť.

Peter: Presne. V prvej fáze, patristike, myslitelia ako Augustín z Hippa spájali kresťanstvo s Platónovou filozofiou. Snažili sa obhájiť vieru pomocou filozofických nástrojov, ktoré poznali.

Tereza: A ako sa tieto myšlienky šírili? Vtedy predsa neexistoval internet ani tlačiarne.

Peter: To je skvelá otázka! Všetko stálo na dvoch veciach. Na písanom slove — teda ručne písaných rukopisoch v kláštoroch. A na ústnom slove, najmä na univerzitách.

Tereza: Univerzity sú teda vynález stredoveku?

Peter: Áno! Práve tam prekvitala scholastika. To je druhá veľká fáza. Tu sa na scénu vrátil Aristoteles a Tomáš Akvinský ho geniálne prepojil s kresťanskou teológiou. Stal sa z neho v podstate filozofický rockstar.

Tereza: Filozofický rockstar, to sa mi páči.

Peter: Ale ku koncu stredoveku sa objavili aj kritici, ako William Ockham, ktorý tvrdil, že filozofia a viera by mali byť oddelené. Tým vlastne otvoril dvere pre renesanciu a novoveké myslenie.

Tereza: Takže stredovek nebol koniec filozofie, ale skôr most medzi antikou a modernou dobou.

Peter: Presne tak. Položil základy pre všetko, čo prišlo potom. Takže, ak si to zhrnieme... dnes sme prešli od antiky, cez stredoveké spájanie viery a rozumu, až po začiatky nového veku.

Tereza: Bola to naozaj jazda naprieč tisícročiami myšlienok. Peter, ďakujem ti veľmi pekne za skvelý prehľad. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Majte sa krásne!

Peter: Dovidenia.