Podcast o Vzťahy štátu a cirkvi v Československu

Kapitoly

Mýtus o odluke cirkvi

Štát verzus Vatikán

Ústava a realita

Cesta ku kompromisu: Modus Vivendi

Zhrnutie

Přepis

Tomáš: Väčšina ľudí si myslí, že keď vzniklo demokratické Československo, okamžite nasledovala odluka cirkvi od štátu. Znie to logicky, však?

Viktória: Presne tak. Sľubovala to dokonca aj Washingtonská deklarácia z roku 1918. Ale tu je ten zvrat — v praxi k tomu nikdy nedošlo. Vôbec.

Tomáš: Počkať, čože? Prečo nie? To ma naozaj zaujíma. Myslel som si, že to bola jedna z prvých vecí, ktorú nová republika urobí.

Viktória: A presne o tom sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Tomáš: Dobre, takže prečo štát, ktorý sa chcel zbaviť dedičstva monarchie, neurobil taký zásadný krok?

Viktória: Dôvodov bolo niekoľko. Po prvé, štát sa bál, že cirkev by mohli zneužiť susedné štáty, hlavne Maďarsko, na rozvrat republiky. Chceli si nad ňou udržať kontrolu.

Tomáš: Aha, takže to nebolo o viere, ale skôr o geopolitike. A aký bol postoj elít? Počul som, že prezident Masaryk nebol veľkým fanúšikom katolíckej cirkvi.

Viktória: To teda nebol. Jeho slávny výrok znie: „Řím musí být souzen a odsouzen“. Na Slovensku zas vznikla silná Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku, ktorá práva cirkvi obhajovala. Takže napätie tam bolo od začiatku.

Tomáš: A ako sa toto napätie prejavilo v zákonoch? Napríklad v ústave z roku 1920?

Viktória: Ústava na papieri znela skvele. Zaručovala slobodu vyznania a rovnosť všetkých náboženstiev pred zákonom. Každý si mohol od 16 rokov slobodne vybrať, čomu verí.

Tomáš: To znie férovo. Kde bol teda háčik?

Viktória: Hoci boli jednotlivci slobodní, cirkvi ako inštitúcie úplne rovnoprávne neboli. Štát si stále držal nad nimi dohľad. Navyše, atmosféra bola dosť protikatolícka, keďže cirkev bola spájaná s Habsburgovcami. Dokonca dochádzalo k vandalizmu, ako strhnutie mariánskeho stĺpa v Prahe.

Tomáš: Takže tu máme štát, ktorý cirkvi nedôveruje, ale nechce ju pustiť z rúk, a cirkev, ktorá sa snaží fungovať v novom prostredí. Ako sa to vyriešilo?

Viktória: Kľúčovým momentom bola dohoda s Vatikánom z roku 1927, známa ako Modus Vivendi. Bola to v podstate taká diplomatická mierová zmluva.

Tomáš: Znie to dôležito. Čo bolo jej hlavným bodom?

Viktória: Najmä úprava menovania biskupov. Pápež ich síce menoval, ale kandidát musel byť československý občan a štát musel s menom vopred súhlasiť. A každý biskup musel zložiť prísahu vernosti republike.

Tomáš: Takže štát si v podstate robil taký malý „casting“ na biskupov, aby sa poistil. Chytré.

Viktória: Dá sa to tak povedať. Táto dohoda konečne zosúladila hranice diecéz so štátnymi hranicami a stabilizovala vzťahy na ďalšie roky.

Tomáš: Dobre, poďme si to zhrnúť. Vzťah štátu a cirkvi bol v prvej republike zložitý a plný napätia.

Viktória: Presne tak. K odluke cirkvi od štátu, napriek pôvodným plánom, nedošlo. Štát si chcel udržať kontrolu.

Tomáš: Ústava síce zaručovala náboženskú slobodu pre jednotlivcov, ale vzťahy s katolíckou cirkvou ako inštitúciou boli napäté.

Viktória: A kľúčovým kompromisom sa stala dohoda Modus Vivendi z roku 1927, ktorá nastavila pravidlá hry, najmä pri menovaní biskupov. Bol to krok k stabilizácii, nie k odluke.

Tomáš: Skvelé. Vďaka za vysvetlenie, Viki.

Viktória: Rada som pomohla. Počujeme sa nabudúce.